Tým vlastne konštruuje v jednom obraze niekoľko separátnych perspektív. V dôsledku toho však vznikajú na obraze chyby, napríklad niektoré hĺbkové priamky, v skutočnosti rovnobežné, ktoré by sa správne mali zbiehať do hlavného bodu, divergujú.
Hlavným nositeľom umeleckého výrazu v Giottových dielach sú postavy - titanské typy, plné prirodzenej sily a životného zdravia, skôr drsné než pôvabné, ktoré sa tak stávajú vzorom pre klasikov renesancie. Giotto sa vo svojej tvorbe snaží o ich najplastickejšie zobrazenie.
Ďalší z Giottových primátov v maliarstve spočívajú v tom, že je to on, kto ako prvý stvárňuje vo svojich obrazoch postavy otočené chrbtom a z profilu, čo zvyšuje dojem priestoru na jeho maľbách.

Giotto sa vo svojej tvorbe vracia k antike, a však to nie je návrat v zmysle napodobňovania hotových antických motívov, ale je to návrat v zmysle formulácie základného názoru na poslanie umení. Prirodzená priestorová súvislosť, vyvážená kompozícia a reliéfne poňatie tvaru v jeho obrazoch obnovujú monumentalitu a ideálnosť v antickom zmysle.
Svojou tvorbou dáva základy k jednotnému maliarskemu slohu po celom Taliansku. Jeho bezprostrední následovníci v 14. storočí ho však nepochopili a upustili jeho jednoduchý, a pritom veľkolepý sloh a venujú sa drobným pozorovaniam, podrobnému vykresleniu doby alebo dekoratívnej zdobnosti, pôvabu línií, nádhere farieb a drahých materiálov.

Ako prvý pokračuje v Giottovom monumentálnom slohu Masaccio. Začína renesancia.
Pre talianske maliarstvo znamená Giotto to isté, čo Dante Aleghieri pre taliansku literatúru.
Ďalšou zvláštnosťou Giottových obrazov bol pôvod zobrazených postáv. Umelec rád chodil ulicami Florencie a vyberal ľudí, ktorí ho niečim zaujali. Tí sa potom stávali predlohou k jeho obrazom.V tvári svätca sa preto mohol kľudne objaviť i obyčajný mešťan.
Giottove doskové obrazy sú prirodzene menšie než jeho fresky, ale i na nich akoby autor dokázal zachytiť skutočnú veľkosť. I malá Madona s dieťaťom silou svojej ľudskej výpovede presahuje svoj rozmer. Zatiaľ čo Panna Mária na nás hľadí s nehou i dôstojnosťou. Ježiško na jej rukách sedí ako na kráľovskom tróne. Napriek tomu nás dielo neodrádza, aj keď ho vnímame obdivne, neostávame placho stranou.
Najvýznamnejším Giottovým dielom, ktoré prežilo dodnes, je výzdoba padovskej kaplnky. Je to cyklus fresiek znázorňujúcich život Panny Márie a pašijové príbehy. Fresky doslova zaplnili celú kaplnku.