referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Bibiána
Štvrtok, 2. decembra 2021
Mozaiky v katedrále Premenenia Pána v Markham
Dátum pridania: 31.10.2005 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: memil
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 730
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 6.3
Priemerná známka: 2.98 Rýchle čítanie: 10m 30s
Pomalé čítanie: 15m 45s
 

OBSAH
Úvod3
Bohorodička je sprostredkovateľom medzi nebom a zemou4
Symbolický význam mozaiky Presv. Bohorodičky5
Mozaiky na priečelí7
Záver7

Úvod

Slovenská gréckokatolícka eparchia sv. Cyrila a Metoda vznikla pápežskou bulou Apostolicae Sedis dňa 13. októbra 1980 pre katolíckych Slovákov byzantského obradu v Kanade. Katedrálnym chrámom sa stal chrám Narodenia Presv. Bohorodičky v Toronte , ktorého prvým rektorom bol menovaný Rt. Rev. Richard D. Boyle , ale hneď sa začalo s plánmi na výstavbu novej, veľkej katedrály, ktorá stojí na 24 hektároch (60 akrov) pozemku, ktorý eparchii daroval Š. B. Roman. Samotná architektúra chrámu pri Major Mackenzie drive a Highway 404 vychádza z architektúry chrámu v dedine Nový Ruskov pri Trebišove, odkiaľ nebohý Štefan Roman pochádzal. Projekt chrámu bol však vzhľadom na vtedajšiu finančnú situáciu pána Romana mnohonásobne zväčšený, čo sa dnes s odstupom času javí ako chyba, pretože katedrály chrám ani po skoro dvadsiatich rokoch od posviacky základného kameňa nie je dokončený. Jeho výška je 87,6 metra (292 feets) a je to železobetónova stavba obložená kanadským granitom, vrcholky troch veží sú pozlátené, s krížmi na vrchole. Samotný chrám sa začal symbolicky stavať na sviatok Uvedenia Presv. Bohorodičky do chrámu dňa 21. novembra 1983. Oslava posviacky základného kameňa bola naozaj veľkolepá, pretože základný kameň posvätil samotný pápež Ján Pavol II. počas svojej pastoračnej návštevy v Kanade v septembri 1984 za spoluúčasti biskupov Michaela Rusnáka, C.Ss.R. a Izidora Boreckého. Okrem základného kameňa posvätil a podpísal aj antimenzión a reliéfy na priečelí katedrály. Aj vďaka štedrým darom nielen pána Romana, ale aj ostatných veriacich eparchie sa na hlavnom oltári – prestole prvá liturgia slávila 6. decembra 1987, teda na sviatok svätého Mikuláša. Pri už spomínanej dobrej finančnej situáciu pána Romana, chceli stavitelia vnútro chrámu vyzdobiť tradičnou súčasťou byzantského umenia – mozaikami. Z pôvodne kolosálneho plánu mozaik v celej katedrále sa podarilo zrealizovať iba mozaikovú výzdobu svätyne a priečelia katedrály.

Bohorodička je sprostredkovateľom medzi nebom a zemou

Vo výške 14,5 metra (29 stôp) na stene svätyne sa začína samotná ikona Bohorodičky, vysoká 19,5 metra, obklopenej po stranách 7,5 metra (15 stôp) vysokými anjelmi. Jej vystreté ruky pozývajú každého z nás do spoločenstva s jej Synom, rovnako ako aj s Otcom a Svätým Duchom. Bohorodička nedrží dieťa, ono je vyjavené v kruhu svetla, ako symbole svojho božstva v jej lone. Mária je obklopená zlatom a nie materiálnym svetom. Zlatá farba symbolizuje v byzantskej ikonografii Božiu slávu a je symbolom večnosti. Celá mozaika sa rozkladá na celkovej ploche 600 metrov štvorcových.

Na vrchu obruby sú štyria veľkí proroci Starého zákona: Izaiáš, Jeremiáš, Ezechiel a Daniel, ktorí pripravovali svet na príchod Mesiáša prostredníctvom Márie, Matky Božej; ďalej sú tam štyria Otcovia Cirkvi: Dvaja z latinskej cirkvi - sv. Augustín a sv. Ambróz a dvaja východní cirkevní Otcovia - sv. Ján z Damasku a sv. Gregor Teológ . Boli to duchovní vodcovia Nového zákona. Na spodku sú dvaja liturgickí Otcovia - sv. Bazil Veľký a sv. Ján Zlatoústy ako aj dvaja patróni Cirkvi - sv. Mikuláš z Miry a sv. Gregor Veľký , ktorí viedli Boží Ľud sviatosťami Cirkvi a najmä pomocou liturgie a Eucharistie k duchovnému rastu a dokonalosti. Nad týmito dvomi svätcami sa nachádza osem anjelov na lemovke zvonku, smerom do lode. Každý z nich nesie iný symbol – prvý zvitok – reprezentujúci Písma, druhý knihu, ako symbol Nového Zákona, tretí lýru, symbolizujúc chválu Pána, štvrtý meč a víťazný veniec, symbolizujúci mučeníctvo a jeho odmenu. Piaty drží kalich ako symbol sviatostí – tajomstiev. Šiesty kríž ako znak viery, siedmy kadidlo, ako symbol modlitieb, a ôsmy palmovú ratolesť, ako symbol veleby Pána. Na vrchole je zlatá koruna ako symbol nebeskej kráľovnej Presv. Bohorodičky. Ako je velebená aj v byzantskej liturgii – „Čestnejšia si ako cherubíni a neporovnateľne slávnejšia ako serafíni“ Náčrt bol do Talianska do dielne Favret v Pietrasanta zaslaný v októbri 1987, po schválení Š. B: Romanom pred jeho smrťou v marci 1988. Koordinátorom projektu bol Viggio Rambusch z New Yorku, a bol tiež spojivom medzi Talianskom a Kanadou.

Tri milióny dielikov bolo vyrobených „keramické štvorčeky“. Boli poslané loďou a do Kanady došli 2. júna 1988. Umelci z Favretovej dielne ich potom pripevnili na stenu apsidy. Reaguje to aj na encykliku pápeža Jána Pavla II. Redemptoris Mater, kde povedal, že „chcem vyjadriť špeciálnu prítomnosť Matky Božej v tajomstve Krista a Jeho Cirkvi“ Samotná mozaika bola posvätená za účasti vladykov Michala Rusnáka a Izidora Boreckého posvätená v rámci osláv katedrálneho odpustu pri príležitosti sviatku Premenenia Pána, ale hlavne ako záverečná akcia Mariánskeho roku 1987 – 1988 v Slovenskej Torontskej eparchii dňa 7. augusta 1988 za účasti vyše 2000 veriacich a hostí.
V strede oblúka, ktorý lemuje svätyňu je vše vidiace Božie oko. Po oboch stranách sú anjeli s prikrytými rukami. V byzantskej ríši bol zvyk, že ak niekto predstúpil pred cisára, mal vždy zakryté ruky ako znak rešpektu. Na tomto zobrazení anjeli pri Božom tróne prijímajú Božiu milosť.

Symbolický význam mozaiky Presv. Bohorodičky

Ked' človek vstúpi do katedrály, prvý dojem, ktorý nenazdajky upúta Váš pohľad a naplní dušu silným duchovným zážitkom, je mohutná mozaika za hlavným oltárom, obraz ŽENY s dieťaťom na jej hrudi. Keďže ste v katolíckom kostole, mimovoľne poviete: Preblahoslavená Panna Mária! Áno, aj - nie!
Naozaj, je to v Starom zákone prisľúbená Žena, so svojím božským Potomkom - Kristom, ktorého Boh prisľúbil Ľudstvu ešte v raji, ked' riekol Pán, Boh, hadovi: "Nepriateľstvo ustanovujem medzi tebou a ženou , medzi tvojím potomstvom a jej potomstvom, ono ti rozšliape hlavu a ty mu zraníš pätu." (Gen 3:15). Táto Žena preto nie je len historickou Matkou Božou - Máriou, ktorá dala život Božiemu Slovu na prvé Vianoce; Ona je zosobnením všetkého, Božích prísľubov, ktoré zhrňujú celé dejiny so všetkými duchovnými víťazstvami nad Satanom. Ona je duchovným vodcom Ľudstva v priebehu dejín spásy. Jej jestvovanie začína v raji, objavuje sa nakrátko v Palestíne, vedie neomylne Ľudí k Bohu a nakoniec sa objaví v dejinách človeka po boku svojho Syna v eschatologickom Poslednom súde. Ona je Matkou Božou a Matkou Ľudstva. Je znamením víťazstva; je trvalou prítomnosťou Božej lásky na javisku Ľudských dejín - od začiatku čias až po posledný deň. Je našim duchovným Vodcom, Nádejou a Znamením Víťazstva nad najnebezpečnejším nepriateľom Ľudstva - Satanom. Je viditeľným predlžením všetkých Božích víťazstiev v boji o Ľudskú dušu. Je s Bohom a Boh je s Ňou. Je na zemi a súčasne v nebi. Je zosobnením Božej spasiteľnej činnosti a súčasne aj Ľudskou Matkou; symbol a zároveň skutočnosť. Je Múdrosťou Boha v rámci Ľudskej Osoby.

 
   1  |  2    ďalej ďalej
 
Zdroje: MÁRIA – časopis kanadských Slovákov gréckokatolíkov : 5/1981, 10/1985, 8 – 9/1988, 10/1988, Hore Srdcia – Petra, Prešov, 2002
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.