Existuje aj verzia, že sv. Mikuláš bol prítomný na prvom Ekumenickom koncile v Niceji v roku 325, kde vystúpil proti Áriovi, ktorý bezbožne popieral Božstvo Ježiša Krista. Ten učil, že Kristus nebol Boho – človek, ale iba človek – veľký prorok a posol Boží. Keď na koncile Árius vzdorovito popieral Božstvo Ježiša Krista, vtedy sv. Mikuláš stratil trpezlivosť a udrel ho po tvári. Otcovia koncilu ho za tento skutok nepochválili, dokonca mu uložili cirkevný trest. Niektorí životopisci sv. Mikuláša to považujú za výmysel, pretože sv. Mikuláš pôsobil nadmieru pokojným dojmom. A predsa aj v tomto vymyslenom príbehu je zrnko pravdy. Je ním to, že sv. Mikuláš bol horlivým za veci Božie a veci sv. Cirkvi.

Boh oslávil sv. Mikuláša veľkými zázrakmi počas života, ale aj po jeho smrti a tak vstúpil do histórie Cirkvi ako „Veľký divotvorec“. S úctou sa k nemu obracia sv. Cirkev v bohoslužbách a piesňach napríklad v akatiste alebo v stichírach, ktoré pripadajú na sviatok sv. Mikuláša každý štvrtok. Sláva sv. Mikuláša ako veľkého divotvorca bola taká veľká, že dokonca sami pohania ho volali o pomoc vo svojich potrebách. Sv. Andrej Krétsky v 8. stor. napísal: Sv. Mikuláš ešte za života sa zjavil tým, ktorí mali starosti, boli zúfalí a nešťastní a pomáhal im.“ Sv. Andrej oslavoval sv. Mikuláša v chráme, v ktorom bol biskupom, takto: „buď slávna metropola Likijská uctené mesto Miry, lebo ty si malo dobrého pastiera, lego ty si dostalo na svoju hlavu drahý a nevädnúci veniec. A týmto vencom je sv. Mikuláš – ten, ktorý prináša každému nebeskú potechu v núdzi: veľký je zázrakmi, slávny cez objavy a záchranu ľudí v zániku. Blažené je mesto Miriy, čo malo šťastie mať za obyvateľa takého dobrodinca...“

Keď hovoríme o veľkej úcte nášho národa k sv.. Mikulášovi, musíme pripomenúť, že v mnohých mestách boli uctievané zázračné ikony (obrazy) sv. Mikuláša. Za zmienku stojí ikona sv. Mikuláša Mokrého, patróna vojakov a moreplavcov. Z pozostatkov sv. Mikuláša, ktoré dnes odpočívajú v katedrálnom chráme v talianskom Bari ešte aj dne vyteká liečivé myro a dejú sa zázraky. A preto zaslúžene volá naša Cirkev k sv. Mikulášovi: „Raduj sa, sv. Mikuláš, veľký divotvorec!“

Prebraté z Život svätých, Vydavateľstvo Michala Vaška Prešov 2003.

Jerej: Blahosloven Boh naš: Načalo obyčnoje po Otče náš:

Jerej: Kondak 1. Vozbrannyj čudotvorče, i izrjadnyj uhodniče Christov, miru vsemu istočajaj mnohocinnoje milosti miro, i neisčerpajemoje čudes more, voschvaľau ťa ľuboviju, svjatiteľu Nikolaje: ty že jeko imijaj derznovenije ko Hospodu, ot vsjakich mja bid svobodi, da zovu ti: Radujsja, Nikolaje, velikij čudotvorče.

Lik: Radujsja, Nikolaje, velikij čudotvorče.

Jerej: Ikos 1. Anhela obrazom, zemnaho sušča jestestvom, javi tebe vseja tvari sozdateľ: blahopodobnuju do dobrotu duši tvojeja providiv preblaženne Nikolaje, nauči vsich vopiti tebi sice: