referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Leopold
Piatok, 15. novembra 2019
Pesach – židovská veľká noc
Dátum pridania: 28.10.2005 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: memil
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 103
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 3.8
Priemerná známka: 2.96 Rýchle čítanie: 6m 20s
Pomalé čítanie: 9m 30s
 
V období po II. vatikánskom koncile si uvedomujeme a do značnej miery taktiež prežívame veľkú potrebu Kristovej Cirkvi vrátiť sa ku koreňom viery. Toto úsilie nevyviera zo snahy napodobňovať starobylé zvyky, ale napojiť sa na bohatstvo a základ viery prvotných kresťanov.
Vo svojom hľadaní, ako píšu konciloví otcovia: „... cirkev nemôže zabudnúť, že obdržala zjavenie Starého zákona prostredníctvom národa s ktorým Boh vo svojom nezmerateľnom milosrdenstvo uzavrel Starú zmluvu. Vie, že berie silu z koreňa ušľachtilej olivy, na ktorú sú naštepené ratolesti planej olivy - pohania (por. Rim 11, 17 - 24).“ (NA 4)

V duchu týchto slov sa zamyslíme nad židovskou tradíciou slávenia veľkej noci. Je to najväčší židovský sviatok, deň spomienky na udalosti spojené s odchodom Izraelitov z Egypta. V hebrejskom jazyku sa tento sviatok nazýva pesach. Znamená obchádzanie, obídenie alebo vyhnutie sa. Pomenovanie je odvodené z knihy Exodus: „Lebo v tú noc prejdem celou egyptskou krajinou a usmrtím všetko prvorodené v egyptskej krajine od človeka až po dobytok a nad všetkými bohmi Egypta vykonám súd ja, Pán! Krv na vašich domoch, v ktorých bývate, bude znamením na vašu ochranu. Keď uvidím krv, prejdem popri vás (pasachti) a nezastihne vás nijaký zhubný úder, keď budem biť Egypt. Tento deň bude pre vás pamätným dňom a budete ho sláviť ako Pánov sviatok: z pokolenia na pokolenie ho budete sláviť ako večité ustanovenie!“ (Ex 12, 12 - 14)

Keďže židia odchádzali z Egypta náhle a v zhone, nemohli si včas pripraviť kysnuté cesto na pečenie chleba. Odchádzali len s nevykysnutým cestom, z ktorého piekli placky. Preto sa sviatok Pesach volá aj sviatkom nekysnutého cesta a symbolom je oblátka z nekysnutého cesta, „maces“.
Pesach sa v židovskej začal sláviť približne pred 3300 rokmi. Počas jestvovania židovského chrámu v Jeruzaleme mal aj svoj poľnohospodársky význam. V tomto období sa prinášala do chrámu ako obeť prvá úroda jačmeňa v množstve jedného gomeru. Po zničení chrámu sa dostal pre židov do popredia náboženský a dejinný význam sviatku. Kresťania si Veľkou nocou uvedomujú ukrižovanie a vzkriesenie Pána a tým svoje vykúpenie. Dnes sú pre kresťanov mimoriadne zaujímavou komunitou niektorí židia, ktorí v lone židovstva začínajú spoznávať Ježiša ako „slávu Izraela“ (Lk 2, 32). Takí, ktorí ho spoznávajú otvorene ako Mesiáša sa nazývajú „mesiánski židia“. Táto komunita v sebe intenzívne spája tradíciu Starého zákona a taktiež prijíma Krista ako pravého Boha. Zvlášť sa to prejavuje aj v ich spôsobe slávenia Veľkej noci. V nasledujúcich riadkoch si priblížime slávenie Veľkej noci v komunite mesiánskych židov tak, ako ju opísal jeden z nich, Ludwig Schneider:

Kto chce skutočne sláviť sviatok pesach, mal by ho sláviť podľa originálnej hagady. Hagada je súbor pravidiel, ktoré zabezpečujú úzky vzťah medzi slávením sederovej večere a biblickými textami. Pán Ježiš slávil tento sviatok určite ako všetci ostatní, t.j. podľa hagady. Sviatok nekvasených chlebov začína sederovou večerou. Seder znamená „poriadok“. Počas tohto sviatku sa doma, nie v spoločnom zhromaždení, nádherne prestrie stôl, do prostred sa položí sederový tanier s tromi macesmi a všetko to, čo pripomína výjdenie Izraelitov z Egypta. Vedľa sederového taniera sa postaví Eliášov kalich. To musí byť tá najnádhernejšia čaša, ktorá sa v dome nájde. Ľudia, ktorí bežne pijú z plastických pohárov, musia pre Eliášov kalich použiť sklenenú čašu. Tí, čo bežne pijú zo sklenených pohárov, postavia na stôl kalich z brúseného skla. A konečne tí, ktorí aj vo všedné dni používajú brúsené poháriky, zaobstarajú si pozlátenú čašu. To je Eliášov kalich. Každú chvíľu sa očakáva Eliáš, ktorý ohlási príchod Mesiáša. Pri tejto slávnosti sa ponechávajú pootvorené dvere, pretože chvíľa, kedy slávime nádherné výjdenie z Egypta, môže byť taktiež chvíľou, kedy vyjdeme z tohoto sveta s Mesiášom.

V niektorej chvíli tejto celonočnej slávnosti otec, hlava rodiny, vyberie stredný z tých troch macesov, pozdvihne maces a rozlomí ho. Vezme jednu polovičku, zabalí ju do bielej šatky a niekde v byte ho skryje. Deti pritom dávajú pozor, kam to asi otecko ukryje. Prečo to otec schováva? Prečo sú deti tak zvedavé na tú polovicu macesa? Kto jedol maces, ten vie, že chutí asi ako kus papiera. Ale deti sa na to veľmi tešia a sú zvedavé kam to otecko schováva. Potom podľa hagady otec trikrát zatlieska a povie: „Teraz ho bežte hľadať!“ Deti s nadšením hľadajú ukrytú polovičku macesa a ten, kto tú zabalenú polovičku macesa nájde má veľkú radosť. Prečo? Nálezcovi otecko sľúbi darček: „Najneskôr do 50 dní od tohoto dňa dostaneš darček.“ povie otec. V tento deň sa začína rátať „kalendár“, to znamená 50 dní medzi sviatkami pesach a šavuot. Každý deň deti počítajú kedy bude 50. deň a kedy dostanú darček.
 
   1  |  2    ďalej ďalej
 
Zdroje: Schneider, L.: Zprávy z Izraele. Ostrava, A-alef 1997. s. 33 - 35, Cantalamessa, R.: Tajomstvo narodenia. Bratislava, Serafín 1999. s. 81, Doleželová, J.: Pesach. In: Dialog křesťanů a židů. Red. J. Vrbenský. Praha, Vyšehrad 1999. s. 376 - 378, Franek, J.: Judaizmus. Bratislava, Archa 1991. s. 73 - 78
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.