•Helsinský summit EÚ (rokovanie Európskej rady): v decembri 1999 vo Fínsku na záver fínskeho polročného predsedníctva v EÚ15,
•Vstup SR a ďalších 9 kandidátskych krajín z celkove vtedy už 13 do EÚ: 1. mája 2004, EÚ sa rozšírila na 25-členné integračné zoskupenie,
•Základ: Europe agreement zo 16. decembra 1991 o pridružení ČSFR k ES, podpísaná v Londýne čs. premiérom M. ČALFOM a Sirom Leonom BRITTANOM, podpredsedom EK, zodpovedným za obchod ES (a aktivity ES pri vzniku WTO), ako aj vzťahy s vyspelými štátmi na čele s USA - jej obchodná časť (Interim agreement) nadobudla účinnosť už 1. marca 1992,
•Po rozdelení česko-slovenskej federácie bola nová európska dohoda medzi EÚ a SR podpísaná 4. októbra 1993, účinnosť nadobudla 1. februára 1995,
•Pre formovanie strategického postavenia SR v 21. storočí mali veľký význam taktiež:
ozapojenie Slovenska v rámci ČSFR do programu OECD PIT (1991) – Partners in transition, spolu s Poľskom a Maďarskom (od 1993 – V4),
ozapojenie do stredoeurópskej regionálnej iniciatívy spolupráce a vzájomnej pomoci pri prechode k demokracii a trhovej ekonomike, neskôr do EÚ - 3 krajín na základe stretnutia v maďarskom Visegráde: V3, od 1993 a aktívne od 1998 V4,
o zapojenie SR do formovania oblasti slobodného obchodu medzi krajinami V4 na základe Stredoeurópskej dohody o slobodnom obchode - CEFTA (Krakov 1992, účinná od 1993), k dohode CEFTA neskôr pristúpilo aj Slovinsko (dnes člen EÚ25), Bulharsko, Rumunsko a Chorvátsko (V4 a Slovinsko z procesu vystúpilo pred vstupom do EÚ).

Prístupové rokovania medzi SR a EÚ prebiehali vo formáte medzivládnej konferencie. Od bežných medzinárodných rokovaní sa líšili nielen obsahom, rozsahom a množstvom potrebného času, ale aj počtom aktérov. Na jednej strane rokovacieho stola bolo Slovensko, na druhej 15 štátov Únie pod vedením príslušnej predsedníckej krajiny. Rovnako aj Európska komisia, ktorá bola aktívnym organizátorom a moderátorom prípravných krokov pre jednotlivé kolá a opatrenia. Slovenská republika bola zároveň súčasťou rozsiahlej skupiny 12 rokujúcich kandidátov, z ktorých desiatim sa podarilo uzavrieť dorokovania v decembri 2002. Každá z kandidátskych krajín síce rokovala individuálne, ale veľa záležitostí malo horizontálny charakter. Veľký význam mali i neformálne konzultácie a rokovania, ktoré prebiehali i medzi kandidátmi navzájom.

Rokovania SR s Európskou úniou boli postavené na konštruktívnom a realistickom prístupe. Vychádzali sme z toho, že účasť na integračnom procese je naším prioritným záujmom. Integrácia bola do značnej miery aj odpoveďou na potrebné hospodárske a sociálne reformy, na potrebu zvýšenia bezpečnosti, ale aj rozvoja regiónov a zlepšenie životného prostredia. Uvedomovali sme si, že vstup do Únie znamená prijatie jestvujúceho zmluvno-právneho stavu spoločesnstva s možnosťou jednotlivých úprav a špecifických ustanovení pre niektoré oblasti. Stratégia SR pre rokovania vychádzala z potreby zabezpečiť ich prostredníctvom výhodné, respektíve prijateľné podmienky pre členstvo v Únii, vrátane primeraného podielu na správe a rozhodovaní o spoločných európskych záležitostiach. Za referenčný dátum vstupu sme v čase Helsinského summitu zvolili rok 2004. V tej istej dobe iní kandidáti z luxemburskej skupiny plánovali termíny svojho vstupu na roky 2002, respektíve 2003. Slovenským záujmom bolo podľa možností spoločne vstúpiť do EÚ so susedmi z regiónu – s Českou republikou, Maďarskom a Poľskom a to z viacerých dôvodov. Okrem politických záujmov z hľadiska postavenia Slovenska pri rozhodujúcich otázkach na kontinente, to bol zároveň záujem zachovať výhodu česko-slovenskej colnej únie až do integrácie, prispôsobovať režim na slovenských hraniciach schengenským podmienkam spoločne so susedmi, posilňovať cezhraničnú spoluprácu regiónov. Našou taktikou nebolo žiadať čo najviac a v čo najväčšom rozsahu kapitol, ale racionálne sa sústrediť na prioritné záujmy a citlivé miesta a pomocou jasných dôvodov, objektívnych argumentov a vzájomnej dôvery ich presadiť. SR úspešne zavŕšila svoju negociačnú cestu z Helsínk do Kodane po 34 mesiacoch.

Za takmer desať rokov tak SR uzavrela historický oblúk „z Kodane do Kodane“, teda od čias, keď v roku 1993 hlavy štátov a vlád krajín Únie stanovili v Kodani kritériá pre členstvo ďalších krajín až po ukončenie rokovaní koncom roku 2002, keď Európska rada opäť v Kodani potvrdila ukončenie rokovaní o členstve nielen so SR, ale i ďalšími deviatimi kandidátskymi krajinami.
ROK 1999
Obdobie po parlamentných voľbách v roku 1998 charakterizoval začiatok novej kvality vzťahov a intenzívnejšieho politického dialógu medzi SR a EÚ.. Zmenila sa i atmosféra vzájomných kontaktov. Jednoznačnou prioritou slovenskej vlády a parlamentu bolo v roku 1999 bolo zabezpečiť rozhodnutie Európskej rady v Helsinkách v decembri 1999 – začať rokovania o vstupe na základe kladného odporúčania Pravidelnej správy Európskej komisie, odzrkadľujúcej stav napĺňania krátkodobých a strednodobých priorít vyplývajúcich z Partnerstva pre vstup.

K naplneniu týchto cieľov pomohla aj činnosť Pracovnej skupiny na vysokej úrovni. Počas svojej desaťmesačnej činnosti sa stretla päťkrát. Za EK ju viedol zástupca generálneho riaditeľa Francoise Lamoreaux, za SR hlavný vyjednávač SR pre vstup do EÚ a štátny tajomník MZV SR Ján Figeľ.
Čo sa týka politických kritérií na členstvo v Únii, SR najprv zosúladila volebný zákon s nálezom ústavného súdu. V máji 1999 sa na Slovensku prvýkrát konali priame prezidentské voľby, čím sa ukončilo 15-mesačné obdobie uvoľneného prezidentského úradu. Bol to stabilizujúci faktor fungovania politického systému. NR SR prijala v júli zákon o používaní jazykov národnostných menšín v úradnom styku, čím sme zosúladili legislatívu v tejto oblasti s Ústavou SR, medzinárodnými normami a odporúčaniami OBSE, Rady Európy a Európskej komisie.

Z plnenia ekonomických kritérií treba vyzdvihnúť také dôležité rozhodnutia, akými bola reštrukturalizácia a privatizácia bankovej sféry, upevnenie finančnej disciplíny podnikateľského sektora. V oblasti vnútorného trhu bol prijatý zákon o štátnej pomoci, zákon o technických požiadavkách a zhode výrobkov, ako aj zákon o verejnom obstarávaní.
V rámci Pracovnej skupiny bola v júni vytvorená Spoločná podskupina pre jadrovú energiu, ktorej cieľom bolo stanoviť celkovú stratégiu jadrovej energetiky, ako i plán na vytvorenie podmienok na skoršie uzavretie dvoch blokov jadrovej elektrárne V-1 v Jaslovských Bohuniciach.
Na základe pokroku od poslednej Hodnotiacej správy Európskej komisie mohla potom Európska rada v Helsinkách v decembri 1999 konštatovať, že SR plní kodanské politické kritériá a prizvala ju k rokovaniam o vstupe.

Pre koordináciu negociácií a prípravy na vstup boli vytvorené orgány na úrovni vlády a ministerstiev. Intenzívne konzultovali s mimovládnymi organizáciami, o čom svedčí agilita Konzultačného výboru Ministerskej rady vlády pre integráciu, ale otvorená komunikácia s médiami a verejnosťou. Slovenská reprezentácia sa na začiatku negociačného procesu mohla opierať i o dlhodobo väčšinovú podporu vstupu obyvateľstva od 60 do 70 percent, čo pomáhalo posilňovaniu celospoločenského prointegračného konsensu i priaznivej atmosfére rokovaní s predstaviteľmi EÚ. Zároveň to bola súčasť vyššej stratégie prípravy obyvateľstva na budúce referendum o vstupe, i prípravy na samotný vstup do Únie, pretože integrácia nie je záležitosťou vlády či politikov, ale do Európskej únie bude vstupovať celá slovenská spoločnosť.