S celkovým pokrokom negociačnej agendy sa rokovania v druhoom polroku 2001 dostali do náročnejšej fázy. Prerokúvali sa najrozsiahlejšie kapitoly z hľadiska objemu aquis, ako aj negociačných požiadaviek SR. Maximálna dôraz sa kládol na kapitoly zadefinované harmonogramom rokovaní pre belgické predsedníctvo, ako aj na kapitolu Životné prostredie, ktorá ostala otvorená z predchádzajúcich rokovaní.
Počas belgického predsedníctva Slovensko uzavrelo ďalšie tri kapitoly legislatívy EÚ (Energetika, Životné protredie, Finančná kontrola), čím sa celkový počet predbežne uzavretých kapitol zvýšil na 22. Cieľom SR bolo uzavrieť aj ďalšie kapitoly belgického harmonogramu, konkrétne kapitoly Doprava a Dane. Ale nesplnenie týchto plánov malo čiastočne aj objektívne príčiny: časovo krátke obdobie belgického predsedníctva a udalosti z 11. septembra 2001, v súvislosti s ktorými sa celá pozornosť a ľudské zdroje vo zvýšenej miere sústredili na boj proti medzinárodnému terorizmu a na aktivity s tým spojené. Rokovania zároveň vstúpili do náročnej fázy, jednak z hľadiska objemu aquis, ale i z hľadiska negociačných požiadaviek zo strany kandidátov, ako aj Únie. S cieľom eliminovať tieto časové sklzy v napĺňaní agendy rokovaní usporiadala EÚ koncom decembra dodatočnú Prístupovú konferenciu na úrovni zástupcov ministrov, čím sa tesne pred ukončením predsedníctva čiastočne odstránil deficit v napĺňaní priorít belgického predsedníctva.

V porovnaní s ostatnými kandidátskymi krajinami Slovensko potvrdilo svoj negociačný potenciál, ako aj reálne predpoklady vstúpiť do EÚ v rámci prvej vlny rozširovania v roku 2004. Túto skutočnosť potvrdil aj summit Európskej únie v Laekene, ktorý zaradil Slovensko medzi desať kandidátskych krajín (Cyprus, Česká republika, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Malta, Poľsko, Slovensko a Slovinsko), u ktorých sa v prípade, že si udržia tempo pokroku v rokovaniach, predpokladá vstup do EÚ v roku 2004.
Ak hodnotíme celkový stav rokovaní v roku 2001, EÚ otvorila so SR rokovania v 13 kapitolách, z ktorých bolo 12 predbežne uzavretých. Slovensko potvrdilo naplnenie princípu catch-up v počte uzavretých kapitol a dostalo sa na úroveň krajín V 4. Celkovo možno konštatovať úspešnú realizáciu princípu regaty, čo v praxi znamená prekonanie delenia kandidátov na tzv. Luxemburskú a Helsinskú skupinu a etablovanie novej – tzv. Laekenskej skupiny kandidátov.

ROK 2002
Španielske predsedníctvo (1. polrok 2002)
Do španielskeho predsedníctva Slovensko vstupovalo s prioritným cieľom ukončiť rokovania vo všetkých zostávajúcich kapitolách z predchádzajúceho obdobia a maximálne pokročiť v kapitolách zadefinovaných v harmonograme španielskeho predsedníctva, t.j. v kapitolách Poľnohospodárstvo, Regionálna politika, Rozpočet. Tento cieľ sa s výnimkou kapitoly Hospodárska súťaž podarilo aj úspešne realizovať.
Počas španielskeho predsedníctva Slovensko predbežne uzavrelo rokovania v štyroch kapitolách – Dane, Doprava, Spravodlivosť a vnútorné záležitosti, Inštitúcie. Rovnako bola uzavretá časť kapitoly Poľnohospodárstvo, týkajúca sa veterinárnej a fytosanitárnej legislatívy. SR sa tak s 26 predbežne uzavretými kapitolami zaradilo medzi popredných kandidátov na vstup. Túto skutočnosť potvrdili aj členské štáty na summite EÚ v Seville. Počas španielskeho predsedníctva sa začal aj proces prípravy textu Zmluvy o pristúpení.

Dánske predsedníctvo (2. polrok 2002)
Z pohľadu SR bolo strategickým cieľom realizovať závery summitov v Laekene a Seville, t.j. uzavrieť rokovania s EÚ do konca roku 2002. Hneď v úvode dánskeho predsedníctva, koncom júla, bola uzavretá kapitola Regionálna politika. Kapitola Hospodárska súťaž bola uzavretá na októbrovej Prístupovej konferencii, čím sa naplnil spoločná zámer SR a EÚ ukončiť rokovania vo všetkých nefinančných kapitolách pred októbrovým zasadnutím Európskej rady.
Prioritou dánskeho predsedníctva bolo úspešné zavŕšenie rokovaní v citlivých kapitolách s finančným dopadom, t.j. v horizontálnej časti kapitoly Poľnohospodárstvo a v kapitole Rozpočet. Cieľom SR v týchto kapitolách bolo zabezpečiť rovnováhu práv a povinností vyplývajúcich z členstva v EÚ, zabezpečiť pozitívnu rozpočtovú bilanciu v prvých rokoch členstva v EÚ, t.j. lepšiu v porovnaní s rokom pred vstupom a dosiahnuť takú kombináciu jednotlivých faktorov, ako sú produkčné kvóty, priame platby, prostriedky na rozvoj vidieka, príspevky do rozpočtu, iné kompenzácie, ktorá by zabezpečila konkurencieschopnosť slovenských poľnohospodárov a potravinárov, akceptovateľné dopady na spotrebiteľa a makroekonomiku krajiny.

Dôležitú oblasť predstavovali aj rokovania v poslednej kapitole Rôzne, do ktorej boli začlenené tie otázky, ktoré sú súčasťou legislatívy EÚ, ale neboli zahrnuté v predchádzajúcich kapitolách (príspevky do fondov EÚ, podmienky vstupu do Európskej centrálnej banky a Európskej investičnej banky, ochranné opatrenia na plnenie záväzkov vyplývajúcich z členstva).
V októbri 2002 bola publikovaná Pravidelná správa Európskej komisie hodnotiaca pokrok kandidátskych krajín v ich príprave na členstvo. Celkové hodnotenie pokroku SR v plnení prístupových kritérií vyznelo zo strany Komisie pozitívne. Komisia odporučila uzavrieť prístupové rokovania so Slovenskom do konca roku 2002. Stanovisko Európskej komisie následne potvrdili aj členské krajiny EÚ na mimoriadnom zasadnutí Európskej rady v Bruseli, 24. – 25. októbra 2002.
Októbrový summit EÚ v Bruseli predstavoval významný prelom v rokovaniach s EÚ, pretože vytvoril predpoklady pre zadefinovanie substantívnej pozície EÚ v otázkach finančného charakteru. Za nosný výstup zasadnutia Európskej rady možno označiť priznanie nároku nových členov na poberanie priamych platieb, zadefinovanie výšky a modalít ich uplatňovania, ako aj celkový tzv. finančný balík. V rámci finančného balíka došlo k zníženiu celkovej sumy vyčlenenej na štrukturálne akcie o 2, 5 miliardy Euro na celkovú sumu 23 miliárd Euro pre všetkých desať kandidátskych krajín.

Medzi dôležité momenty rokovaní možno zahrnúť aj rozhodnutie členských krajín prijaté na Rade pre všeobecné záležitosti 18. novembra 2002, týkajúce sa dátumu vstupu nových členov, ktorý bol stanovený na 1. máj 2004. Z pohľadu SR je rozhodujúce, že platby SR do rozpočtu EÚ budú realizované až od mája 2004 a naše príjmy z rozpočtu EÚ pritom nebudú krátené, t.j. v roku 2004 získame (okrem trhových nástrojov v poľnohospodárstve) finančné prostriedky za celý rok 2004.
Nové kolo rokovaní sa začalo stretnutím premiérov krajín Laekenskej skupiny s dánskym predsedníctvom v Kodani koncom októbra. Celý november bol naplnený intenzívnymi rokovaniami, ktoré urýchlilo predloženie negociačného balíčka dánskym predsedníctvom. V rokovaniach s predsedníctvom a EK dominovali otázky režimu priamych platieb a vzhľadom na krátenie Berlínskeho stropu pre financovanie rozširovania aj otázka využitia vytvorenej rezervy na zabezpečenie individuálnych potrieb pristupujúcich krajín. V prípade SR sa to týkalo hlavne rozvoja vidieka, kompenzačných platieb a posilnenia schengenskej hranice.
Tieto otázky boli predmetom bilaterálnych rokovaní s dánskym predsedníctvom a EK počas stretnutí, ktoré sa uskutočnili na úrovni hlavného vyjednávača a ministra zahraničných vecí (záverečné) v novembri a decembri 2002. Výsledky dosiahnuté v piatich kolách negociácií (4., 11., 26. novembra a 3. a 9. decembra) sú podrobne rozpísané v kapitole Financie a rozpočet.

Konečný výsledok bol prijatý až na záverečnom rokovaní na úrovni predsedov vlád na summite v Kodani 12. – 13. decembra 2002, kde Slovensko dosiahlo v otázke priamych platieb, navýšenia nerozdelených prostriedkov rezervy Berlínskeho stropu a splátkového kalendára príspevku SR do Európskej investičnej banky (EIB) nasledujúce výsledky:
• zvýšenie možnosti využívania národných vyrovnávacích platieb o ďalších 10 percent, t.j. až do výšky maximálne 55-60-65 percent úrovne priamych platieb v EÚ v rokoch 2004-2006;
• v rokoch 2OO7-2013 bude umožnené doplácať výlučne z národných zdrojov o 30 percent viac ako bol stanovený pôvodný harmonogram zvyšovania priamych platieb;
• zvýšenie jednorazovej kompenzácie o 22, 7 miliónov Euro z nerozdelených prostriedkov rezervy Berlínskeho stropu;
• Predĺženie splátkového kalendára príspevku SR do Európskej investičnej banky. SR zaplatí čiastku 20 miliárd 424 miliónov 475 tisíc Euro vo forme ôsmich splátok (splatné vždy k 30.septembru v rokoch 2004-2006, k 31. marcu a 30. septembru v rokoch 2007-2008 a k 31. marcu v roku 2009).
Predsedovia vlád schválili konečnú podobu podmienok pre vstup nových členských krajín a otvorili tak cestu k finalizácii prístupovej zmluvy. SR v konečnom dôsledku zrealizovala svoje zámery: pozitívnu rozpočtovú situáciu v rokoch 2004-2006, rovnováhu práv a záväzkov, ako aj akceptovateľnú výšku priamych platieb a poľnohospodárskych kvót.