referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Vladislav
Nedeľa, 25. septembra 2022
Humanizmus,renesancia a objavne plavby novoveku
Dátum pridania: 18.11.2005 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: noney
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 3 293
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 12.8
Priemerná známka: 2.99 Rýchle čítanie: 21m 20s
Pomalé čítanie: 32m 0s
 
V období vrcholnej renesancie sa ob¬javila kníhtlač - vynález, ktorý zname¬nal kultúrny prevrat. Vynálezcom kníh¬tlače bol Nemec Ján Gutenberg (1400 - 1468), mohučský mešťan.
Ján Gutenberg bol vyučeným zlatníkom.
V rokoch 1430 - 1434 žil vo Francúzsku, potom sa vrátil do rodného Mohuča, kde okolo roku 1443 vytlačil prvé texty. Za najstaršiu tlač sa považuje Zlomok Sibyli¬ných kníh. No jeho naj slávnej šou tlačou je dvojdielna a trojdielna Bžblža. Guten¬berg najprv študoval staré drevorezby. Na základe tohto štúdia zdokonalil postup, pri ktorom bolo možné jednotlivé písmená adliať z mäkkého olova a umiestniť a upev¬niť tak, aby vytvárali slová a celé stránky.

Jeho vynález umožnil veľmi rýchlo roz¬~íriť renesančné a humanistické myšlien¬k.~ do celého sveta. Ján Gutenberg vyna¬~iel kníhtlač okolo roku 1443. Parado¬xom je, že krátko potom prišiel o celý majetok v súdnych sporoch, v ktorých išlo o prvenstvo vo vynáleze kmlltlače. Gutenberg zomrel roku 1468 v chudobe.
PRÍRODNÉ VEDY A TECHNIKA
Renesančná epocha priniesla aj rozvoj techniky a prírodovedy. Už od 13. storo¬čia sa hromadili nové technické vedo¬mosti. Rozvíjala sa textilná výroba, v Ta¬liansku vznikali prvé manufaktúry. Zdo¬konaľovala sa stavba lodí, najmä v Ta¬liansku a Portugalsku, kde stavali pevné a rýchle lode, karavely. Od konca 14. sto¬ročia sa rozvíjala výroba pušného prachu a strelných zbraní. Rozvoj baníctva rúd v Nemecku, Anglicku, Uhorsku, Če¬chách, Španielsku, Taliansku bol úzko spätý s vojenskou technikou a s rozvo¬jom hutníctva kovov. Vyvíja sa staveb¬níctvo, ktorého úspechy sa teoreticky odrážajú v početných traktátoch o archi¬tektúre, ktorých základom bola mecha¬nika a geometria. Hromadná výroba oku¬liarov podmienila rozvoj znalostí brúse¬nia skla (Holandsko) a pripravila vyná¬lez ďalekohľadu a mikroskopu. Sklárske huty v Murane (Benátky) začali koncom 14. storočia vyrábať zrkadlá zo skla (pred¬tým sa vyrábali z kovu). Umelec Leo¬nardo da Vinci (1452 - 1519) bol auto¬rom mnohých technických vynálezov a zdokonalení. Niektoré z nich sa využí-
Inkunábuly

vali okamžite (vetromer, vlhkomer, ba¬ger, záchranný pás), iné až omnoho ne¬skôr (padák, prístroj na lietanie atď.).
Technika vstúpila do kvalitatívne no¬vej fázy vývoja. Na základe nahromade¬ných poznatkov dochádza najprv k em¬pirickým, neskôr aj k teoretickým príro¬dovedeckým zovšeobecneniam. Naj¬staršie encyklopédie všetkých užitočných poznatkov z baníctva pochádzajú z 15. storočia, v 16. storočí vyšiel v Benátkach veľký traktát o všetkých známych poznat¬koch z hutníctva. V roku 1556 vyšlo v Bazileji najväčšie dielo raného novo¬veku o baníctve, hutníctve a mincovní¬ctve Juraja Agricolu (Dvanásť kníh o baníctve a hutníctve). Dielo je bohato ilustrované a umožňuje vytvoriť si plas¬tický obraz o úrovni technických vied, dokumentuje, že baníctvo bolo zákla¬dom, akousi ,,matkou" ostatných technic¬kých vied.

ASTRONÓMIA
V stredoveku bol v súlade s vtedajšími cirkevnými dogmami základom astrono¬mických názorov geocentrický systém starovekého učenca Ptolemaia. V súvislosti s rozvojom morských plavieb a rozšírením pozorovania hviezdnej oblohy dostal sa tento systém do zjavného protirečenia s praxou. Nový heliocentrický systém vypra¬coval veľký poľskýučenec Mikuláš Kopernik (1473 - 1543). Roku 1551 boli zo¬stavené nové astronomické tabuľky, vypočítané na základe Kopernikovej teórie. Koncom 16. storočia dánsky astronóm Tycho de Brahe (1546 - 1601) vykonal nové, veľmi presné pozorovania hviezdnej oblohy, ktoré neskoršie umožnili objaviť zákony pohybu planét.

MEDICÍNA
Aj medicína postupne prekonávala stredoveké scholastické predstavy. Lekár a chemik Paracelsus (1493 - 1541) vystúpil proti slepému podriaďovaniu sa staro¬vekým autoritám.

RENESANČNÉ DIVADLO
pri rozširovaní humanistickej ideológie nadobudlo veľký význam divadlo. Po¬zvoľna získavalo svetský ráz, plný životnej radosti, optimizmu a kladného postoja k životu. Hlavným zdrojom námetov bolo antické umenie. V 15. storočí v Talian¬12/ sku vzniká špecifický druh predstavenia, tzv. učená komédia, neskôr tzv. komédia masiek, v ktorej boli späté tradície ľudovzch frasiek, hraných na námestiach, s vplzvmi antického divadla. Postupne vynikali tzv. dvorné divadlá, ponúkajú¬ce publiku veľkolepé predstavenia. Okrem Talianska sa renesančné div adlo royvinulo¬ najmä v Španielsku (Lope de Vega) a v Anglicku (William Shakespeare)

OBJAVNÉ PLAVBY A ICH DÔSLEDKY

PRíČINY ZÁMORSKÝCH OBJAVOV
Rýchlo sa rozvíjajúca tovarová výroba v západnej a južnej Európe si vyžadovala najednej strane hľadať nové odbytiská pre výrobky, na druhej strane získavať nové

NAJVÝZNAMNEJŠIE GEOGRAFICKÉ OBJAVY OD 15. DO POLOVICE 17. STOROČIA zdroje lacných surovín. Obchod v stredoveku nevyhnutne potreboval velké množ¬stvo zlata a striebra. Dovtedajšie náleziská drahých kovov však už boli dosť vyčer¬pané, a tak európski finančníci hľadali nové zdroje drahých kovov.

Talianske mestá odpradávna obchodovali s orientálnym a iným tovarom v Levan¬te vo východnom Stredomorí. Po vzniku Arabskej ríše boli nútené akceptovať sprostredkovateľské služby arabských obchodníkov. Odpradávna preto chceli nadvia¬zať priame obchodné styky s Indiou a Čínou. Takéto priame obchodné kontakty síce existovali - jedna trasa viedla z Konštantínopola, cez Čierne more na polostrov Krym a odtiaľ ďalej do Ázie, druhá cez Červené more. Keďže vtedy ešte neexistoval prieplav, tovar sa naložil na ťavy a karavána ho prepravila k moru, kde sa zasa prekladal na loď, ktorá ho prepravila do Indie.

Po doby tí Konštantínopola osmanskými Turkami r. 1453 sa obchod dostal do rúk tureckých obchodníkov, ktorí Talianov z tohto obchodu vytláčali. Bolo nevyhnutné nájsť nové cesty do Indie a na Východ vôbec.

Preto najvýznamnejšie obchodné strediská JanovaBenátky usilovne hľadali nové cesty do Indie. Tu sa stretli záujmy talianskych miest so záujmami Portugalska a Kastílie. Portugalci mali dostatočné skúsenosti, silné loďstvo, rozsiahlu sieť opor¬ných bodov pri pobreží Afriky a v spolupráci so skúsenými talianskymi námornými kapitánmi sa pustili do velkého dobrodružstva objavných plavieb.

Velké zámorské objavy umožnili aj vedecké a technické novinky. Už v 13. storočí rôzne úpravy podstatne zlepšili plavebné schopnosti lodí, značne sa zdokonalil plach¬tový systém. Presnú orientáciu lodí umožnil kompas, ktorý sa začal v Európe po-
užívať v 14. storočí.
 
späť späť   1  |   2  |  3  |  4    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.