referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Michal, Michaela
Štvrtok, 29. septembra 2022
Humanizmus,renesancia a objavne plavby novoveku
Dátum pridania: 18.11.2005 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: noney
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 3 293
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 12.8
Priemerná známka: 2.99 Rýchle čítanie: 21m 20s
Pomalé čítanie: 32m 0s
 
PORTUGALSKO A CESTA DO INDIE

Začiatky veľkých zámorských objavov sa tradične spájajú s Portugalskom. Kráľ Ján 1.(1385 - 1433), zakladateľ dynastie A vizovcov, upevnil monarchiu, čo umož¬nilo začať veľkú mocenskú expanziu na¬mierenú proti severoafrickým Maurom. Vystúpenie proti islamu sa dalo ideovo aj politicky dobre zdôvodniť, hoci jeho hlavným motívom bolo získať bohatú korisť v niektorom z arabských miest a ovládnuť obchod s africkým zlatom.

Keďroku 1415 dobyla portugalská ar¬máda severoafrické mesto Ceutu, jedno z najbohatších miest Stredomoria, nikto netušil, že práve táto udalosť stojí na za¬čiatku objavných ciest, ktoré Európanom ukážu skutočný rozmer Zeme. Dlho nič
nenasvedčovalo, že by to tak malo byť, hoci Portugalci už po roku 1420 počas pirát¬skych a koristníckych výprav k pobrežiu severnej Afriky znovu objavili a kolonizo¬vali Azorské a Kapverdské ostrovy. Väčšina portugalskej šľachty dávala prednosť okamžitému zisku (plynúcemu z prepadávania maurských osád a z výnosného ob¬chodu s otrokmi) pri čo najnižších investíciách. Plavby okolo afrického pobrežia prevzal pod svoju správu princ Henrich, zvaný Moreplavec (zomrel 1460), ktorý hájil záujmy štátu. Treba však povedať, že spočiatku sa mu všetko nedarilo.

Roku 1434 síce kapitán Gil Eanes oboplával mys Bojador a vyvrátil tak poveru, že ďalej sa už nemožno dostať, výsledky jeho i ďalších výprav však neboli velké. Až v 40. rokoch sa situácia zmenila. V roku 1447 Henrich Moreplavec zriadil v Lagose obchodnú spoločnosť, ktorej členom sa mohol stať každý Portugalec, ktorý do nej investoval. Zisky spoločnosti boli mimoriadne - roku 1458 to bolo 500 %. Na por¬tugalských objavných plavbách sa finančne i odborne spolupodieľali aj nemecké a talianske obchodné a podnikateľské spoločnosti.

Keď Portugalci v 60. rokoch prenikli do Guinejského zálivu a v nasledujúcom desaťročí na Zlatonosné pobrežie (dnešná Ghana) a otrokárske pobrežie (dnešná Nigéria), mali dôvod radovať sa. Do Európy odtiaľ dodávali zlato, africké korenie aslonovinu. Domorodcom privážali najmä rôzne ozdoby .

Kastília žiarliIa na úspechy Portugalska, preto v rokoch 1475 - 1479 viedla proti nemu vojnu. Súperenie ukončila zmluva v Alcácovas. Portugalský kráľ sa vzdal nárokov na kastílsky trón, KastHii zasa potvrdila vlastníctvo Kanárskych ostrovov. Ďalej podľa zmluvy Portugalsko malo nárok na všetky teritóriá (aj nepreskúmané a neznáme) najuh od Kanárskych ostrovov. Toto prvé rozdelenie koloniálnych sfér vyvolalo súťaž medzi oboma mocnosťami pri objavovaní nových území.

Nové objavné plavby podnietili aj udalosti, ktoré sa udiali ďaleko od Pyrenejské¬ho polostrova. Bol to víťazný nástup Osmanskej ríše v Malej Ázii a v jej okolí. Po doby tí Konštantínopola Turci zabloko¬vali obchodné cesty, ktoré odpradávna spájali Európu s Orientom. Preto Portu¬galci začali skúmať možnosť doplaviť sa do Indie oboplávaním afrického konti¬nentu. India figurovala v stredovekých hrdinských eposoch ako krajina rozpráv¬kového bohatstva a úspechy v Afrike na¬značovali, že zisk z objavných plavieb môže byť obrovský.

Veľmi dôležitou portugalskou objav¬nou plavbou bola cesta Bartolomea Dia¬za v r. 1487 - 1488. Diaz dosiahol naj¬južnejší cíp Afriky, úspešne ho oboplá¬val, no nemohol plávať ďalej popri vý¬chodných brehoch, lebo posádky lodí vypovedali poslušnosť. Musel sa preto vrátiť do Lisabonu. Portugalský kráľ po¬
tom nazval južný cíp Afriky Mys dobrej nádeje - keďže v ňom videl nádej na úspeš¬né doplávanie do Indie.
Po návrate Bartolomea Diaza sa Portugalci pripravovali na plavbu do Indie okolo Afriky. Táto plavba im mala zabezpečiť prvenstvo vo svetovom obchode, no prípra¬vy na ňu vzbudzovali nevraživosť v Kastílii. Preto z konkurenčných dôvodov kastíl¬sky kráľovský dvor po dlhom uvažovaní roku 1492 súhlasil s plavbou Krištofa Kolumba.
Kolumbus chcel doplávať do Ázie západným smerom a uskutočniť projekt, ktorý už pred ním teoreticky skúmali talianski geografi (Florenťan Paulo Toscanelli) a prakticky sa pokúšali uskutočniť portugalskí moreplavci po roku 1470 - nie je známe s akým úspechom (výsledky týchto plavieb Portugalsko tajilo).

Krištof Kolumbus sa narodil v r. 1451 v Janove. Od mladosti pracoval ako námorník a faktor v službách obchodných firiem, naposledy v Lisabone. Roku 1484 predložil pro¬jekt cesty na západ portugalskému kráľovi, ktorý ho odmietol. Roku 1485 odišiel do Kastílie, kde sa mu podarilo projekt po dlhých rokovaniach presadiť. Pre svoj projekt získal aj kráľovnú Izabelu Kastílsku. Konečné rozhodnutie o Kolumbovej ceste prišlo v r. 1492 a za východový prístav bol určený Palos. Odtiaľ bola väčšina námorníkov aj Kolumbov zástupca vo velení výpravy, Martin Alonzo Pinzón.
3. augusta 1492 vyplávali tri lode Kolumbovej výpravy Santa Maria (admirálska lod), Nina a Pinta ku Kanárskym ostrovom. Odtiaľ 6. septembra odplával Kolum¬bus na západ do Atlantiku a 12. októbra pristál pri jednom z Bahamských ostrovov (nazval ho San Salvador). Odtiaľ sa vydal hľadať zlato a predpokladaný ázijský kontinent k Antilským ostrovom.
16. januára 1493 sa výprava vydala na spiatočnú cestu, 15. februára priplávala

V roku 1498 portugalský moreplavec Vasco da Gama oboplávaním afrického kontinentu definitívne objavil východnú cestu do Indie. Keď Španieli zistili, že Kolumbus neobjavil novú cestu do In¬die, ale nový kontinent, snažili sa opäť nájsť západnú cestu. Túto úlohu sa pod¬ujal splniť portugalský moreplavec v špa-
nielskych službách Fernäo Magalhäes.
Vyplával zo Španielska, oboplával americký kontinent a po úžasnej plavbe Tichým oceánom doplával k Moluckým ostrovom. Odtiaľ pokračoval okolo Afriky späť do Španielska. Tak uskutočnil prvú plavbu okolo sveta a nevyvrátiteľne dokázal, že Zemje guľatá. Magalhäes začal svoju plavbu v roku 1519 s piatimi loďami. Späť do Španielska sa vrátila len jedna loď s 18 námorníkmi. Cestou prišiel o život aj sám Fernao Magalhaes.

k Azorským ostrovom a 15. marca sa vrátila do Palosu. Kolumbus bol stále pre¬svedčený, že objavil cestu do východnej Ázie. Jeho úspech roznietil túžbu po no¬vých objavoch.

Celá Európa prijímala správy o obja¬voch s velkým záujmom. Prvá tlačená správa o Amerike pochádza od samotné¬ho Kolumba (Kolumbus nevedel, že ob¬javil nový kontinent, myslel si, že prišiel do "Východnej Ázie", Indie. Táto správa je vlastne iba list, ktorý Kolumbus napí¬sal na spiatočnej ceste pri Kanárskych ostrovoch 15. februára 1493 a adresoval ho španielskemu účtovnému radcovi Luisovi de Santángel). Mimoriadne sa rozšíril spis talianskeho moreplavca Ameriga Vespucciho, ktorý navštívil "Nový svet" v rokoch 1498 - 1499 a 150 l - 1502. Vo svojich správach z ciest vy¬slovil presvedčenie, že ide o nový konti¬nent a sám sa pokladal za jeho objavite¬ľa. Podľa V espucciho spisov nemecký hu¬manistický kozmograf Matthias Ring¬mann pomenoval "Nový svet" "Ameri¬kou", "zemou Amerigovou". Názov Amerika zdomácnel až v 17. storočÍ.
 
späť späť   1  |  2  |   3  |  4    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.