referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Vladislav
Nedeľa, 25. septembra 2022
Humanizmus,renesancia a objavne plavby novoveku
Dátum pridania: 18.11.2005 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: noney
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 3 293
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 12.8
Priemerná známka: 2.99 Rýchle čítanie: 21m 20s
Pomalé čítanie: 32m 0s
 
Keď plával Magalhaes okolo južného cípu amerického kontinentu, videl na po¬breží ohne domorodcov. Preto nazval túto časť Južnej Ameriky Ohňovou zemou. V tejto oblasti sa flotila Magalhaesových lodí dostala do strašnej búrky, ktorá trva¬la päť týždňov. Keď sa búrka utíšil a, ná¬morníkom sa more zdalo veľmi pokojné, preto ho nazvali Mare Pacifico, Pokojné more, resp. Tichý oceán. Šírym morom bez akejkoľvek pevniny plávali neuveri¬teľných deväťdesiatosem dní. Takmer po¬mreli od hladu. Nakoniec sa dostali (v marci 1521) k neznámym ostrovom. Ďalšiu skupinu ostrovov nazvali na počesť Filipa II., syna cisára Karola V., Filipína¬mi. Prvá cesta okolo sveta trvala tri roky.

:Tieto plavby priniesli tri najvýznamnejšie zemepisné objavy: l. objavenie Ame¬riky (1492), 2. námornú cestu do Indie okolo Afriky (1498) a 3. prvú plavbu okolo sveta (1519 - 1522).
DOBÝJANIE AMERIKY
Karibské ostrovy, ktoré Španieli ovládli, sa stali základňou pre ich ďalšie prenika¬nie na americkú pevninu. Tu sa na začiatku 16. storočia stretli s dvomi najvyspelej¬šími indiánskymi kultúrami predkolumbovskej Ameriky: s aztéckou kultúrou v Mexiku a s kultúrou Inkov v Peru. Ich zlato a striebro sa stali hlavným dôvo¬dom na vojenské výpravy proti nim. Niekolkými rýchlymi vojnami zničili obe ríše: v r. 1519 - 1521 dobyl Aztécku ríšu Hernán Cortéz a v r. 1531 - 1535 ríšu Inkov Francisco Pizarro.

PRVÍ ROZDELENIE KOLONIÁLNYCH SfÉR
V roku 1494 v Tordesillas uzavreli Portugalci so Španielmi dohodu o rozdelení koloniálnych sfér. Zmluva stanovila hranicu španielskych a portugalských kolo¬niálnych sfér. Hranica prebiehala Atlantickým oceánom asi 2 000 km západne od Kapverdských ostrovov od severného pólu k južnému. Všetky územia na východ od tejto línie pripadli Portugalsku, na západ Španielsku.
Prvá polovica 16. storočia bola vrcholným obdobím v dejinách španielskej a por¬tugalskej koloniálnej ríše. Už v druhej polovici 16. storočia sa prejavila kríza. Dô¬ležitým momentom úpadku portugalskej koloniálnej ríše bolo uzavretie personál¬nej únie medzi Španielskom a Portugalskom za Filipa II. Habsburského v roku 1580. Personálna únia trvala 60 rokov. Portugalsko tak stratilo samostatné veľmocenské postavenie. Po opätovnom osamostatnení v roku 1640 už Portugalsko nebolo takou
mocnou koloniálnou veľmocou ako predtým.

V 16. storočí sa na zámorskej expanzii zúčastnili aj ďalšie štáty - Nizozemsko, Anglicko, Francúzsko, menej Švédsko, Dánsko a Nemecko. Postupne si vytvorili vlastné koloniálne ríše.


KOLONIÁLNE RÍŠE ANGLICKA, HOLANDSKA A FRANCÚZSKA
SPRÁVA ZÁMORSKÝCH ÚZEMÍ

Hospodárske výsledky kolonizácie značne závis eli od spôsobu ovládania zámor¬ských území. Medzi koloniálnou správou prvých mocností (Portugalska a Španiel¬ska) a medzi systémom správy ďalších mocností boli velké rozdiely. Portugalsko a Španielsko spravovali svoje kolónie prostredníctvom štátneho monopolu s pev¬ným centralizovaným riadením. Na čele kolónií (vicekráľovstiev) stál vicekráľ ako zástupca kráľa. Bol to klasický feudálny spôsob.
Anglicko, Nizozemsko a Francúzsko postupovali iným, úspešnejším spôsobom.

Ich koloniálna správa sa opierala o pološtátne a polosúkromné obchodné spoloč¬nosti, ktoré mali rozsiahle privilégiá. Osobitnú dôležitosť mala najmä anglická Východoindická spoločnosť, založená roku 1600, a nizozemská Spojená východo¬indická spoločnosť, založená roku 1602. Tento spôsob možno označiť za kapitalis¬tický.
CENOVÁ REVOLÚCIA

Po doby tí ríše Aztékov (1521) sa do Európy prvýkrát dostalo väčšie množstvo zlata zo zámoria. Postupne tu Európania otvárali nové bane na zlato a striebro, prí¬lev drahých kovov do Európy stúpal. Keďže drahých kovov bolo zrazu v Európe veľa, ich cena klesala, naproti tomu cena všetkých výrobkov stúpala. Napríklad v Španielsku stúpli ceny tovarov v 16. storočí až šesťnásobne. To viedlo k snahe viac produkovať pre trh a v konečnom dôsledku spôsobilo rozvoj hospodárstva
v Európe.
Jedným z najvýznamnejších dôsledkov zámorských objavov bol presun obchod¬ných centier zo Stedomoria na západ kontinentu (Lisabon, Sevilla, Antverpy, Am¬sterdam, Londýn). Na západ sa presúvalo aj mocenské ťažisko Európy
 
späť späť   2  |  3  |   4   
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.