Tvorba v oblastiach vedy aj umenia patrí v každej národnej kultúre a spoločnosti k výnimočným prejavom. V nich sa stretávajú individuálne tvorivé vlastnosti i schopnosti talentovaných jednotlivcov so spoločenskou vyspelosťou a náročnosťou. Aj v minulosti boli veda aj umenie akoby ozdobou duchovného sveta. To iba dokazuje, že ich spoločnosť
vždy brala na vedomie, i keď so špecifickým a nie presne určeným poslaním. Dnes v rozvinutej spoločnosti, ktorá je obdarená nebývalým vedeckotechnickým pokrokom a teda aj množstvom informácií, môžeme považovať za paradox, ak umenie a veda nestrácajú na svojej dôležitosti, závažnosti, zaujímavosti a stávajú sa ešte väčšmi organickejšími súčasťami spoločenského pokroku. Je to asi preto, lebo sa v ich jadre skrýva prirodzená tajuplnosť, neuchopiteľná, aj keď pochopiteľná ľudská aktivita, poháňajúca nielen mysliteľské zázemie, ale hlavne duševné sily, spojené s osobnostnými prvkami a s prírodnými aj spoločenskými podmienkami. Tak môžeme povedať, že vo vedeckej aj umeleckej tvorbe sa snúbia vrcholné tvorivé schopnosti človeka.

Kultúra, umenie, veda aj informatizácia sú určujúcimi činiteľmi spoločenského vývoja, individuálneho pocitu spokojnosti, ako aj osobného šťastia. Kultúra, umenie, veda aj informácie by teda mali byť prijímané a akceptované ako závažné hodnotiace
hľadiská každého rozvojového projektu.

Kultúrna identita, ktorej súčasťou je tradícia, kultúrne dedičstvo a jazyk, ale aj kultúrne a informačné produkty sa prezentuje v rozvoji kreativity ľudí.

Dôležitou zložkou kultúry je nielen tvorivý, ale aj distribučný proces a priestor, v ktorom sa nachádzajú okrem iných aj informačné ustanovizne. Tento priestor je dôležitý aj z hľadiska tvorby a distribúcie hodnôt, inovácií aj informácií o nich. Preto by si ho spoločnosť mala chrániť v záujme rozvíjania vlastnej kreativity, ako aj pre vyváženú konfrontáciu s produktmi inonárodných kultúr. Kultúra buduje novú etiku práce na prehlbovanie súdržnosti celej spoločnosti.

Kultúra - ľudský spôsob organizácie, uskutočňovania a rozvoja činnosti, ktorý je spredmetnený v materiálnych i nemateriálnych výsledkoch ľudskej činnosti, najmä
práce

PRVKY KULTÚRY:
a) materiálne výkony ľudskej práce - odrážajú technické znalosti aj estetické
cítenie výrobcov
b) hodnoty, normy, pravidlá správania
c) ideí (vierovyznania)
d) sociálne inštitúcie

KULTÚRA
a) materiálna (materiálne predmety zhotovené alebo upravené ľudskou činnosťou)
b) nemateriálna (duchovná - hodnoty, normy, symboly, systémy názorov a
poznatkov, sosciálne inštitúcie)

Kultúru môžeme chápať i skúmať dvoma základnými spôsobmi:
a) ako ľudskú kultúru všeobecne - univerzálny ľudský jav vlastný celému ľudstvu
(jazyk, hodnoty, hudba, stravovanie)
b) ako konkrétnu kulturu - v konkrétnej spoločnosti alebo vytvorenú sociálnou
skupinou

kultúra - zveľaďovanie, obrábanie
- označenie všetkého čo je dielom človek
- používa sa ako synonymum spoločenského, umeleckého
- je výsledkom správania sa ľudí a činnosti spoločnosti, záhŕňa iedy, modely a
hodnoty, je výsledkom výberu a určenia

hodnoty - materiálne a duchovné objekty, schopné uspokojovať isté potreby človeka, skupiny, spoločnosti a slúžiť ich záujmom a cieľomnormy - sú sociálne očakávania, vzory a pravidlá regulujúce správanie ľudí v spoločnosti, môžu byť nepísané (zvyky, obyčaje, mravy) alebo písané (zákony, predpisy)

Pri kultúre môžeme hovoriť o jej materiálnej a duchovnej stránke (stroj - je materiálny, zložený z oceľových, liatinových, medených a iných súčiastok, no bez rozumu konštrukéra, bez talentu, návykov a schopností robotníkov, ktorí ho robili by bol iba kusom železa a nie predmetom kultúry.

Sociálny charakter kultúry - spoločnosť bez kultúry nie je možná a platí to aj naopak Z filozofického hľadiska je človek vždy kultúrny, lebo je spoločenská bytosť
a spoločnosť bez kultúry neexistuje.

Typológia kultúry - metóda členenia systémov skúmaných objektov a ich zoskupovanie na základe modelu (typu) Kultúra vzniká spolu s ľudskou spoločnosťou.

Hodnotenie kultúr:
a) etnocentrizmus - keď ľudia majú tendenciu poznávať a hodnotiť jednotlivé
kultúry z hľadiska tej kultúry, ku ktorej patria a ktorú pokladajú za jedinú
správnu, najvyspelejšiu
- môže byť agresívny (dobyvatelia Ameriky) alebo univezálny (kresťanský
misionári)

b) kultúrny relativizmus - vychádza z predpokladu, že všetky kultúry sú
jedinečné a neopakovateľné a preto ich môžeme pochopiť, poznať iba na základe ich
vlastných hodnôt a noriem

kultúrna zmena - proces vznikania, premeny a zániku kultúr alebo ich častí
a) endogénne (vnútorné) - spôsobené premenami jednotlivých prvkov
b) exogénne (vonkajšie) - pôsobením rôznych kultúr