Banská Bystrica
Banská Bystrica je hospodárske, kultúrne a administratívne centrum Banskobystrického kraja. Moderné mesto s bohatou históriou, ležiace na brehoch rieky Hron v Horehronskej kotline na spojnici Nízkych Tatier, Slovenského rudohoria, Kremnických vrchov a Veľkej Fatry, má množstvo turistických atraktivít a ideálne podmienky pre rozvoj cestovného ruchu.
História:
Banská Bystrica patrí k najstarším slovenským mestám.Už v roku 1255 uhorský kráľ Belo IV. udelil osade Bystrica rozsiahle privilégiá, čím ju povýšil na mesto.
Jej rýchlemu rozvoju pomohli najmä ťažiarske rodiny nemeckého pôvodu, ktoré rozprúdili dobývanie rúd ( najmä medi ) v okolí. Medzi najvýznamnejšie banícke rodiny patria Thurzovci a Fuggerovci. Postupne sa mesto stalo významným sídlom a strediskom na ceste Pohroním.
S rozširovaním ťažby ťažiari a obchodníci bohatli, no baníci museli zápasiť o holé životy. Ich nespokojnosť prerástla do baníckych povstaní v prvej polovici 16. storočia.
V 16. a 17. storočí na mesto veľmi zle pôsobili turecké nájazdy, proti ktorým sa opevnilo kamenným múrom a baštami.
Krušné chvíle zažilo aj v období stavovských povstaní, keď sa o jeho priazeň uchádzal Gabriel Bethlen, ktorý sa tu nechal zvoliť za uhorského kráľa.
Už v 15. storočí v meste existovali cechy mnohých remeselníkov. Ich výrobky boli známe v širokom okolí a na jarmoky do Banskej Bystrice prichádzali obchodníci a remeselníci aj zo vzdialených miest.
V 18. storočí sa v oblasti kultúry a hospodárstva začalo výraznejšie presadzovať aj slovenské obyvateľstvo, ktoré bolo dovtedy utláčané Nemcami.
Pôsobil tu aj vynikajúci vedec Matej Bel a iné významné slovenské osobnosti jako Š. Moyzes, K. Kuzmány, M. Rázus, A. Sládkovič alebo J. Botto.
Z novšej histórie je Banská Bystrica známa jako jeno z centier Slovenského národného povstania. Odohralo sa tu niekoľko dôležitých bojov medzi partizánmi, vojakmi spojeneckých armád a fašistami.
Banská Bystrica má pekne upravené historické jadro, ktoré je mestskou pamiatkovou rezerváciou a dodnes si zachovalo svoju jedinečnú malebnú podobu. Nájdeme tu množstvo historických, architektonických a umeleckých pamiatok z rôznych obdobobí.
Dolná ulica a Námetie SNP sú lemované honosnými, prevažne renesančnými meštianskymi domami. K najkrajším patria Thurzov a Benického dom.
Thurzov dom je reprezentačná dvojposchodová budova s vysokou atikou a renesančnou fasádou. V interiéry sú vzácne nástenné maľby, gotické portály a drevený trámový strop. V minulosti bol sídlom Thorzovsko-fuggerovskej ťažiarskej spoločnosti. Dnes je tu Stredoslovenské múzeum.
Benického dom s unikátnou arkádovou lodžiou a renesančným portálom má v interiéry nádherné klenby. V dome je výstavná sieň.
Na Dolnej ulici môžme nájsť aj Bethlenov dom, v ktorom bolo korunované sedmohradské knieža Gabriel Bethlen za uhorského kráľa. V súčastnosti je sídlom Štátnej galérie.
Na Námestí SNP sa nachádza aj Biskupský palác a Kostol sv. Františka Xaverského, ktorý je presnou kópiou rímskeho kostola II Gesu. Vo vnútri kostola je veľa hodnotných pamiatok.
Panoramatický pohľad na mesto a okolie nám ponúka Hodinová veža, ktorá stojí v hornej časti námestia. Je vysoká 34 m, schodisko má 101 schodov a je naklonená o 68 cm, preto sa nazýva aj Šikmá veža.
Dominantou a symbolom Banskej Bystrice je Mestský hrad s dvojicou cibuľovitých veží. Tvorí ho súbor piatich objektov zoskupených okolo centrálne situovaného farského kostola Panny Márie, ktorý je najstaršou stavbou v hradnom areáli. Dali ho postaviť bohatí banskí ťažiari v 13. storočí. Na veži kostola sa zachovali združené románske okná. Po ooch stranách lode sú gotické kaplnky. V kaplnke sv. Barbory je neskorogotický oltár, ktorý vytvoril Majster Pavol z Levoče. V interiéry upúta barokový obraz J. L. krackera a mohutný organ. Na priečelí kostola je sochárske dielo Kristus na Olivovej hore. Postupne sa okolo kostola budoval mestský hrad s pevnostným múrom, neskorogotickým domom kráľa Mateja, kostolom sv. Kríža, radnicou a vežou so vstupným barbakanom.
Radnica zvaná Pretórium bola sídlom mestskej správy. Trojpodlažnú neskorogotickú budovu postavili v 15. storočí a v 18. storočí dostala barokovú fasádu. V súčastnosti sa tu nachádzajú priestory galérie.
Matejov dom – sídlo kráľovského úradníka, vstavané do Baníckej bašty. Je to štíhla päťpodlažná neskorogotická budova s gotickým portálom a kamenným balkónom. Na fasáde je erb kráľa Mateja a mestský erb. Od konca 19. storočia slúži budova ako múzeum.
Rímskokatolícky kostol sv. Kríža, tzv. slovenský, je pôvodne jednoloďová stavba vystavaná slovenskými mešťanmi v 15. storočí. Predtým patril kostol evanjelikom. Veĺká časť jeho interíéru zhorela při požiari v roku 1787.
Barbakan – zachovaná vstupná časť hradného komplexu pozostáva z barbakanu čiže predbránia, veže a vežovej brány so zvyškami zariadenia zdvíhajúceho mosta. Pôvodne sa do hrdného areálu vstupovalo po padacom moste nad umelo vytvorenou vodnou priekopou. Vstupnú časť hradu postavili v 15. storočí. K nej neskôr pristavili vežu a budovu, kde býval veliteľ hradu a mestskí drábi. Vo veži sú umiestnené tri zvony.
Za kultúrou sa môžme vybrať do Stredoslovenského múzea, Múzea SNP, Literárneho a hudobného múzea, Štátnej galérie, Galérie Dominika Skuteckého, Galérie TEO, Múzea historických vozidiel, Poštového múzea, Štátnej opery, Bábkového divadla na rázcestí, Štátnej vedeckej knižnice, Domu kultúry SKC, Pamätného domu J. G. Tajovského alebo do Hvezdárne na Vartovke.
Stredoslovenské múzeum – historická expozícia – obsahuje vzácne zbierky archeológie, gotického umenia, časť expozície je venovaná baníctvu a cechom. Nájdeme tu aj doklady najnovšej histórie a zbierky rukopisov. - prírodovedná expozícia – predstavuje prírodu stredného
Slovenska s ukážkami vzácnych exemplárov rastlín, živočíchov a minerálov.
Múzeum SNP – moderný objekt bol postavený v roku 1969 podľa architekta Dušana Kuzmu. Expozície, pietna sieň a pôsobivý audiovizuálny program pripomínajú históriu Slovenského národného povstania. Vareáli múzea je inštalovaná ťažká bojová technika – tanky, delá, vozeň pancierového vlaku a lietadlo.
Literárne a hudobné múzeum – k jeho skvostom patrí Lutherova Biblia, Notícia Mateja Bela a omšová kniha stará vyše 500 rokov. Hudobná časť predstavuje hudobných skladateľov spätých s Banskou Bystricou – J. L. Bella, V. F. Bystrý, J. Cikker, A. Otčenáš a ďalší. Literárny salón je venovaný 24 spisovateľom, ktorí sa narodili, študovali alebo pôsobili v regióne.
Banská Bystrica je sídlom Univerzity Mateja Bela a Akadémii Umení.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie