Obsah
1. Románska architektúra..............2
2. Románske sochárstvo................5
3. Kresba a maľba.........................6
4. Gotické umenie.........................6
5. Záver.......................................7
6. Použitá literatúra.......................7
Románska architektúra
Románsky architektonický sloh v pravom zmysle slova vlastne ani nejestvuje. Vďaka záujmom inštitúcie feudálneho patronátu a zámerom reformovanej cirkvi stavalo sa veľa chrámov a často to boli veľké stavby. Pri výstavbe veľkých chrámov sa vyžadoval zložitejší pôdorys i zložitejšia konštrukcia.
Stavitelia 11. storočia boli zaujatí hľadaním priamej formy pre veľkú chrámovú stavbu, a práve tento problém je spoločným znakom románskej architekúry než čokoľvek iné.
Klenby a oblúky
Stredoveké staviteľstvo prevzalo všetky druhy klenby z rímskeho staviteľstva. Z rímskych typov klenieb sa okrem kupoly používa klenba valená a krížová. Valená klenba bola jednodukšia a používala sa preto ako prvá. Sprvoty sa používala na zaklenutie chóru, ako napríklad v Angliate pri Monze v Lombardsku. Neskoršie ňou zastrešovali celý chrámový priestor, ako v Conques. Pamiatky s valenou klenbou sa nám zachovali v priestore od severného Talianska až po francúske a španielske brehy Atlantiku.
Stredoveká krížová klenba vznikla v Taliansku. V mestách, ktoré boli cisárskymi sídlami, ako bolo Miláno a Ravenna, boli pravde podobne už i príklady neskororímskej krížovej klenby a istotne sa našli aj v Ríme. No konštrukčné možnosti krížovej klenby v chrámovej architektúre vypracovali dôkladnejšie až severoeurópski stavitelia. Tento druh klenby je vhodný na zaklenutie obstavaných priestorov so štvorcovým, alebo takmer štvorcovým pôdorysom. Staviteľom bol tento pôdorys zložitý a preto sa rozhodli zjednodušiť ich konštrukciu, nahradiac komplikovanejšie krivky prienikových brán prostejšími oblúkmi. Z toho konštrukčného nápadu vzišla potom ďalšia myšlienka optiky opticky zdôrazniť hrany klenby. Výsledkom bola klenba ktorú dnes označujeme za klenbu rebrovú. Rebrová klenba sa stala neskôr typickým prvkom gotickej architektúry, čo viedlo niektorých historikov k tendencii rozlišovať tento druh klenby od klenby krížovej, hoci jeden z týchto druhov klenby je zdokonalením toho druhého a oba sa vyvinuli v kontexte románskej architektúry. Rebrá sa čoskoro pokladali aj za oblúky, alebo časti oblúkov. Členenie vnútorného chrámového priestoru oblúkmi stalo sa jednou z najrozšírenejších charakteristických čŕt románskej chrámovej architektúry vo všetkých končinách Európy. Jedinými skutočnými oblúkmi v ranokresťanských a karolínskych chrámoch boli medzi loďové arkády podpreté stípmi alebo piliermi. Obloky a dvere boli často prostými otvormi bez ornamentov. Románsky kostol sa odlišuje od predchádzajúcej chrámovej architektúry práve portálmi a oblokmi bohato vyzdobenými profilovanými oblúkmi, stĺpikmi a hlavicami. Oblúky okolo oblokov a dverí, mali predovšetkým dekoratívnu funkciu. Oblúky klenby mali v stredoveku aj symbolický význam. Oblúky nad postavami svätcov alebo okolo nich, boli symbolom víťazstva. Chodiť do kostola znamenalo okúsiť predtuchu raja; mizol tu na chvíľu rozdiel medzi živými a mŕtvymi a človek skutočne veril, že sa zúčastňuje na spoločenstve svätých. Používanie množstva oblúkov v chrámových stavbách, bolo súčasťou tendencie vytvoriť z kostolov zrozumiteľnejšie a dokonalejšie obrazy nebeskej ríše. Iným prejavom tohto procesu je intenzívnejšie používanie povrchového ornamentu a vyzdobenie niektorých častí veľkých kostolných stavieb, napríklad portálov a oblokov, sochami svätých a žánrovými výjavmi. Veľké chrámy sa stavali z kvádrového kameňa. Klenby neboli jediným prvkom, ktorý románsky stredovek prevzal z rímskej architektúry.
Text k obrázkom, na ktorých sa nachádzajú klenby
Najjednodukším typom pozdĺžnej klenby je valená klenba, to sa nachádza na obrázku A. V románskej architektúre sa táto klenba zvyčajne kombinovala s priečnymi klenbovými pásmi, obrázok B. Krížová klenba vznikla prenikaním dvoch valených klenieb v pravom uhle a to nám ukazuje obrázok C. Klenba C a E majú rovnaký rozpon, ich prienikové hrany mali tendenciu prehýbať sa, preto v nasledujúcej vývojovej etape javila sa potreba klenbové hrany vyrovnávať, obrázok D. V poslednej vývojovej fáze hrany, čiže rebrá nahradili jednoduchými oblúkmi. To ukazuje obrázok F.
Románske sochárstvo
Monumentálne sochárstvo by sme mohli pokladať za románske umenie. Vývoj románskeho sochárstva od 2. pol. 11. storočia do polovice 13. Storočia, keď prešlo úplne do gotiky, v mnohom ohľade pripomína vývoj archaického gréckeho sochárstva. Sochárstvu išlo okrem iného hlavne o tretí rozmer, úsilie zobraziť ľudskú bytosť. Sochári získali vzory a námety z maľby, ktorú mali poruke. Obvykle, i keď nie vždy, hľadali ich v rukopisoch uložených v knižnici kostola, ktorý mali vyzdobiť.
Takmer všetky známe diela románskeho sochárstva sú reliefy skvele prispôsobené tým častiam stavby, pre ktoré boli určené, čo vyvoláva živý pocit integrity architektúry a jej sochárskej výzdoby. Figúry nie sú na stavbu dodatočne osadené, lež akoby z nej priamo vyrastali. Nešlo tak o zaplnenie ako skôr o oživenie stavby. O to im v podstate šlo. Stavbu premeniť na živí predobraz chrámu. Starostlivým výberom námetov zo „Starého zákona“ o Narodení a Utrpení Krista o živote Márie a prorokovaných udalostiach na konci sveta zobrazovali názor cirkvi na dejiny sveta a zároveň i jej úlohu v dejinách sveta.
Podarilo sa im vytvárať čoraz plastickejšie figúry. Menšie figurálne plastiky bývali väčšinou rovnakým spôsobom osadené na odstupňované ostie portálov a i tieto postupne nadobúdali plné trojdimenzionálne tvary.
Majstri kamenári nezapadali do tejto spoločnosti, patrili do samostatného odvetvia murárskeho remesla. V 12. storočí sa vlastne kamenári odtrhli od svojho pôvodného remesla a prešli do stavu sochárov.
Text k obrázku, téma sochárstvo
Melchizedech, Abrahám, Mojžiš, Samuel, Dávid. Figurálna výzdoba stĺpov na východnej strane stredného portálu severnej priečnej lode katedrály v Chartres. Tu boli použité postavy známe z náboženstva.
Kresba a maľba
Jedným zo znakov, podľa ktorých rozoznáme románsky rukopis, je pevná, jasná línia kresby. Podstatne nový názor na funkciu kresby je súčasťou toho, čo pokladáme za románsky štýl rukopisových ilumunácií. Keby sme sa mali pokúsiť charakterizovať románsky zmysel pre farebnosť, povedali by sme, že maliari dávali prednosť hlbokým a sýtym tónom. Ľahké lavírovanie anglosaských kontúrových kresieb sa vyvíjalo pravdepodobne rovnakým smerom ako sám kresbový štýl. Kresba i farby sa ustálili. Emailérstvo najväčšmi približovalo mozajkám.
Gotické umenie
Sloh , ktorý vznikol v polovici 12. storočia vo Francúzku v oblasti lle de France v okolí Paríža. Postupne sa rozšírilo do všetkých európskych kresťanských krajín a ovládol Európu až do konca 15. Storočia. Počiatok nového slohu súvisel s významným rozvojom miest, obchodu i remesiel a rastom moci stredovekej šľachty. Strediskami stavebného umenia boli stavebné huty. Tu došlo k novátorskému využitiu stavebných prvkov predchádzajúcich období, ako sú rebrová krížová klenba či lomený oblúk, a ich pretvorenie na celkom nový sloh. Manifestom tohto slohu sa stala mestská katedrála. Lemový oblúk, ktorý sa stal charakteristickým znakom gotiky, prispel k vertikalizácii stavby a sústredeniu konštrukcie do spleti kamenných rebier a pilierov, čo umožnilo dovtedy nevídané odhmotnenie stavby. Na zachytenie bočných tlakov klenieb slúžil oporný systém. Les štíhlych oporných pilierov ukončili fialy. Rozmerné okná boli dekoratívne kružbou a vyplnené farebnými sklami zaliatymi do olova. Odstupňovaný hlavný portál aj celá stavba bola ozdobená realistyckými sochami patrónov a svätcov. Chrliče mali väčšinou podobu pekelných príšer. Interier katedrály bol zhmotnený súdobých predstáv o Božom kráľovstve. Bohato profilované piliere aj rebrá klenieb rytmizovali neurčito vymedzený priestor, zaliaty mystickým farebným svetlom. Obdobie gotiky je aj obdobím hradov a opevnených miest, budujú sa radnice, tržnice i kamenné domy. Najväčší rozkvet dosiahla gotika vo Francúsku, v Nemecku. Centrom európskej gotiky boli za vlády Karola IV. a Václava IV.
K vrcholným gotickým stavbám na Slovensku patrí Konkatedrála sv. Martina v Bratislave a Dóm sv. Alžbety v Košiciach.
ZÁVER
Medzi slohmi niet skutočnej deliacej čiary. Odhliadnuc od detailov, dá sa povedať, že románsky sloh bol v minulosti nedokončenou gotikou.
