referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Félix
Streda, 20. novembra 2019
Románska a gotická archytektúra
Dátum pridania: 24.04.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Slonik
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 607
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 4.7
Priemerná známka: 3.00 Rýchle čítanie: 7m 50s
Pomalé čítanie: 11m 45s
 

Obsah

1. Románska architektúra..............2
2. Románske sochárstvo................5
3. Kresba a maľba.........................6
4. Gotické umenie.........................6
5. Záver.......................................7
6. Použitá literatúra.......................7

Románska architektúra

Románsky architektonický sloh v pravom zmysle slova vlastne ani nejestvuje. Vďaka záujmom inštitúcie feudálneho patronátu a zámerom reformovanej cirkvi stavalo sa veľa chrámov a často to boli veľké stavby. Pri výstavbe veľkých chrámov sa vyžadoval zložitejší pôdorys i zložitejšia konštrukcia.
Stavitelia 11. storočia boli zaujatí hľadaním priamej formy pre veľkú chrámovú stavbu, a práve tento problém je spoločným znakom románskej architekúry než čokoľvek iné.

Klenby a oblúky
Stredoveké staviteľstvo prevzalo všetky druhy klenby z rímskeho staviteľstva. Z rímskych typov klenieb sa okrem kupoly používa klenba valená a krížová. Valená klenba bola jednodukšia a používala sa preto ako prvá. Sprvoty sa používala na zaklenutie chóru, ako napríklad v Angliate pri Monze v Lombardsku. Neskoršie ňou zastrešovali celý chrámový priestor, ako v Conques. Pamiatky s valenou klenbou sa nám zachovali v priestore od severného Talianska až po francúske a španielske brehy Atlantiku.
Stredoveká krížová klenba vznikla v Taliansku. V mestách, ktoré boli cisárskymi sídlami, ako bolo Miláno a Ravenna, boli pravde podobne už i príklady neskororímskej krížovej klenby a istotne sa našli aj v Ríme. No konštrukčné možnosti krížovej klenby v chrámovej architektúre vypracovali dôkladnejšie až severoeurópski stavitelia. Tento druh klenby je vhodný na zaklenutie obstavaných priestorov so štvorcovým, alebo takmer štvorcovým pôdorysom. Staviteľom bol tento pôdorys zložitý a preto sa rozhodli zjednodušiť ich konštrukciu, nahradiac komplikovanejšie krivky prienikových brán prostejšími oblúkmi. Z toho konštrukčného nápadu vzišla potom ďalšia myšlienka optiky opticky zdôrazniť hrany klenby. Výsledkom bola klenba ktorú dnes označujeme za klenbu rebrovú. Rebrová klenba sa stala neskôr typickým prvkom gotickej architektúry, čo viedlo niektorých historikov k tendencii rozlišovať tento druh klenby od klenby krížovej, hoci jeden z týchto druhov klenby je zdokonalením toho druhého a oba sa vyvinuli v kontexte románskej architektúry. Rebrá sa čoskoro pokladali aj za oblúky, alebo časti oblúkov. Členenie vnútorného chrámového priestoru oblúkmi stalo sa jednou z najrozšírenejších charakteristických čŕt románskej chrámovej architektúry vo všetkých končinách Európy. Jedinými skutočnými oblúkmi v ranokresťanských a karolínskych chrámoch boli medzi loďové arkády podpreté stípmi alebo piliermi. Obloky a dvere boli často prostými otvormi bez ornamentov. Románsky kostol sa odlišuje od predchádzajúcej chrámovej architektúry práve portálmi a oblokmi bohato vyzdobenými profilovanými oblúkmi, stĺpikmi a hlavicami. Oblúky okolo oblokov a dverí, mali predovšetkým dekoratívnu funkciu. Oblúky klenby mali v stredoveku aj symbolický význam. Oblúky nad postavami svätcov alebo okolo nich, boli symbolom víťazstva. Chodiť do kostola znamenalo okúsiť predtuchu raja; mizol tu na chvíľu rozdiel medzi živými a mŕtvymi a človek skutočne veril, že sa zúčastňuje na spoločenstve svätých. Používanie množstva oblúkov v chrámových stavbách, bolo súčasťou tendencie vytvoriť z kostolov zrozumiteľnejšie a dokonalejšie obrazy nebeskej ríše. Iným prejavom tohto procesu je intenzívnejšie používanie povrchového ornamentu a vyzdobenie niektorých častí veľkých kostolných stavieb, napríklad portálov a oblokov, sochami svätých a žánrovými výjavmi. Veľké chrámy sa stavali z kvádrového kameňa. Klenby neboli jediným prvkom, ktorý románsky stredovek prevzal z rímskej architektúry.

Text k obrázkom, na ktorých sa nachádzajú klenby
Najjednodukším typom pozdĺžnej klenby je valená klenba, to sa nachádza na obrázku A. V románskej architektúre sa táto klenba zvyčajne kombinovala s priečnymi klenbovými pásmi, obrázok B. Krížová klenba vznikla prenikaním dvoch valených klenieb v pravom uhle a to nám ukazuje obrázok C. Klenba C a E majú rovnaký rozpon, ich prienikové hrany mali tendenciu prehýbať sa, preto v nasledujúcej vývojovej etape javila sa potreba klenbové hrany vyrovnávať, obrázok D. V poslednej vývojovej fáze hrany, čiže rebrá nahradili jednoduchými oblúkmi. To ukazuje obrázok F.

 
   1  |  2    ďalej ďalej
 
Zdroje: Stredoveké umenie – Peter Kidson, Dejiny umenia 3 – José Pijoan
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.