Romantizmus v umení

Umenie 19. storočia
19. storočie je storočím veľkých zmien v hospodárskom aj spoločenskom živote. Poznatky vedeckého bádania otvárajú ľudstvu nové rozsiahle svety. Začiatky technického rozvoja odstraňujú staré vžité spôsoby života, buržoázne revolúcie, ktoré rozbíjajú starý spoločenský poriadok, likvidujú aj staré názory ľudí a nastoľujú nové spôsoby života, ktoré sa odrážajú aj v umení. Duševný život spoločnosti sa stáva bohatším.
Táto mnohotvárnosť života sa odzrkadľuje aj v umení. Jednotu štýlov predchádzajúcich storočí nahrádzajú nove smery, ktoré sa rýchlo za sebou striedajú. Ťažisko tvorivej iniciatívy a mnohých myšlienok sa v 19. storočí a začiatkom 20. storočia prenáša do Francúzska, ktoré sa stáva centrom umeleckého života Európy.

Z množstva nových smerov treba vyzdvihnúť tieto:

Romantizmus
Realizmus
Historizmus-Akademizmus
Impresionizmus
Ruské umenie 19. storočia
České umenie 19. a 20. storočia
Slovenské výtvarné umenie 19. a 20. storočia
Secesia

Romantizmus /1820-1950/

Romantizmus je umelecký smer, určujúca je ideovo estetická koncepcia v 1. polovici 19. storočia. Vznikol vo Francúzsku ako reakcia proti suchému a triezvemu klasicizmu.
Charakteristikou romantizmu je predovšetkým vyzdvihovanie ľudského citu, cítenia s prírodou. Pretože zvýšený citový život sa pripisoval ako charakteristická vlastnosť románskym národom, dostalo toto hnutie názov romantizmus. Zasiahol výtvarné umenie (Delacroix, Goya a i.) a predovšetkým hudbu (Schubert, Schumann, Chopin).

Romantizmus bol v podstate reakciou na strohý racionalizmus a na sociálno-politické zmeny Francúzskou revolúciou. Proti konvenciám racionalistického klasicizmu postavil dôraz na vypätý subjektivizmus tvorivého indivídua, na pretvárajúcu silu jeho vôle interpretovať v univerzálnych polohách impulzy vychádzajúce z racionálnych zdrojov citu a fantázie. Odklon od antických ideálov klasicizmu aktivoval v romantizme sklony k zovšeobecneniu individuality, ktorá sa ponímala ako súčasť prírodného diania. Vedúca úloha tzv. filozofie prírody oživila v romantizme iracionálne zretele, cit pre bizarný historizmus a subjektívny výklad konfliktných protirečení skutočnosti (tzv. výnimočné charaktery vo výnimočných okolnostiach).

Termín sa neskôr interpretoval vo viacerých významoch ako svetonázor, programové hnutie, smer, štýl a metóda umeleckej tvorby. Preto zahŕňa celý komplex ideových a estetických príznakov rozličných oblastí spoločenského, politického filozofického, umeleckého a kultúrneho života, ale zasiahol aj výtvarné umenie a najmä hudbu.

Myšlienkové zdroje:

-individualizmus
-idealizmus
-iracionálnosť
-emocionálnosť

Základný romantický konflikt:

-rozpor medzi jednotlivcom a spoločnosťou
-pocity osobnej neslobody, nemožnosť sebauplatnenia
Architektúra

Romantická architektúra nevytvorila svoj vlastný štýl, na rozdiel od ostatných druhov umenia.
V romantizme architektúra preberá vzory zo stredovekej architektúry, najmä z gotickej, ale aj románskej, ktoré sa uplatnili tak pri stavbách chrámov, ako aj svetských budov. Najmä anglická novogotika, ktorá sa vyznačuje tupým zakončením stavieb i veží a nárožných vežičiek bez viditeteľných striech, ovplyvnila formálnu stránku zámockej architektúry.
V Čechách ju reprezentujú pamiatky – Hluboká nad Vltavou a Lednice na južnej Morave.
Na Slovensku sa romantizmus uplatnil pri prestavbe zámku vo Veľkých Uherciach. Cirkevnú architektúru reprezentujú stavby kostolov v Bratislave – Kapucínsky a Blumentálsky.

V architektúre na Slovensku využíval romantizmus spočiatku formálne prvky neskorého klasicizmu (župný dom v Šahách, pravoslávny kostol v Gerlachove, kostol v Ťahanovciach, synagóga v Trnave, kúpeľné stavby v Sobranciach, Trenčianskych Tepliciach, Sliači, Herľanoch, kúrie v Jakubanoch, Rozhanovciach, Liptovskom Jáne a i., kaštieľ v Sennci) neskôr sa orientoval na historizmus, ktorého pôvodnou inšpiráciou bola gotika. Neogotika sa uplatnila pri výstavbe a prestavbe kaštieľov (Galanta, Rusovce, kaštieľ v Smoleniciach) a sakrálnych objektov (veža dómu sv. Martina v Bratislave, kostol Panny Márie v Rakovej, regotizácia kostola sv. Egídia v Bardejove a dómu sv. Alžbety v Košiciach).

Sochárstvo

V slovenskom sochárstve sa romantizmus objavil ojedinele. Predstaviteľom svetového sochárstva bol predovšetkým Louis Barye, ktorý sa špecializoval na sochy zvierat. Jeho žiak bol Jean Baptiste Carpeaux, ktorý nadviazal na umenie baroka. Kládol dôraz na formu a eleganciu, najznámejšie dielo je Tanec na priečelí opery v Paríži.
Maliarstvo

Prvým maliarom – romantikom bol Pierre Proudhon, ktorý v tvorbe uplatnil maliarsky šerosvit. Farba mala u neho už dôležitú úlohu. Najlepší jeho obraz je Spravodlivosť a pomsta prenasledujú zločin. Ďalším bol Theodore Géricault, nazývaný tiež otcom romantických maliarov. Jeho obrazy Plť Medúzy a Dostihy v Epsone sa vyznačujú dramatickosťou scény, ktorú zdôrazňuje tieň a farba.
Najväčšou osobnosťou romantizmu bol maliar Eugéne Delacroix, ktorý vytvoril veľa obrazov, patriacich medzi svetové diela. Farba znamenala u neho mocný výrazový prostriedok. Prvý poznal tri základné komplementárne farby. Jeho najvýznamnejšie diela sú Danteho čln, Vraždenie na ostrove Chiu a Alžírske ženy. Jeho najvýznamnejším dielom je Sloboda vedie ľud.

V anglickom maliarstve vyrastá z romantizmu symbolizmus Williama Blakea a hnutie predstaviteľov. V Anglicku z romantických maliarov vynikol John Constable, známy ako krajinár – zakladateľ krajinárskeho realizmu.
Predstaviteľom španielskeho romantizmu je predovšetkým Francisco Goya. Jeho významnými dielami sú Nahá Maja či Rodina Karla IV..
Nemecký romantizmus nadobudol dvojakú tvárnosť. Zatiaľ čo v dielach M. V. Schwinda, P. O. Rungeho a i. pripravili pôdu meštiackeho realizmu a v diele C. D. Fridricha sa ozýva mystizmus a národný mesianizmus, umenie nazarénov motivuje stupňované náboženské zanietenie.
V slovenskom maliarstve podobne ako v Čechách sa romantizmus ohlasuje s určitým oneskorením, nemá štýlovo čistú podobu, často sa spája s inými umeleckými názormi a formami.

Ruský romantizmus inšpiroval časť portrétnej tvorby J. Rombauera, exotizmus a regionálny patriotizmus sa ozvali v diele J. Czauczika. Klasický romantizmus je neskorá krajinkárska tvorba J.J. Mullera a časť tvorby K. Marka st. U príslušníkov štúrovskej výtvarnej generácie sa idey romantizmu spájali s ideami národného obrodenia a národného mesianizmu. Vlastenectvo je príznačné pre portréty J. B. Klemensa a pre časť tvorby P. M. Bohúňa.

Hudba

Romantizmus v hudbe bol organickým pokračovaním hudobného klasicizmu po roku 1980. Zdôrazňoval výraznosť ako určujúci štýlový prvok. V dielach R. Schumanna, F. Chopina prevláda malá inštrumentálna tvorba a umelá pieseň, veľké symfonické diela zaznamenala tvorba J. Brahmsa, I. Čajkovského. Po roku 1859 sa začal vývoj symfonickej básne. Operu v tomto štýle reprezentovali diela G. Verdiho, R. Wagnera a i. Romantizmus sa v slovenskej hudbe prejavil záujmom o ľudovú pieseň a postupne aj úsilím o vytvorenie slovenskej národnej hudby. Zo začiatku išlo o zberateľskú činnosť textov piesní (J. Kollár, P. J. Šafárik a i.). Vlastnú romantickú hudobnú tvorbu prejavujú piesne A. H. Krčméryho na texty slovenských básnikov (A. Sládkoviča, J. Kalinčiaka), zborová tvorba J. Kadavého a najmä dielo J. L. Bellu, ktorý vytvoril už v tomto štýle operu Kováč Wieland, symfonickú báseň Osud a ideál, v svojom neskorom období kanáty Svadba Jánošíkova, Divný zbojník a i. Európska romantická tvorba je dodnes význačnou súčasťou koncertného repertoáru na Slovensku.

Úžitkové umenie

Vyniklo vo výrobe farebného skla. Technikou emailovej maľby sa spracúvali – reprodukovali obrazy popredných maliarov. Práca so sklom našla široké uplatnenie v reštaurovaní okien gotických kostolov. Reštaurátorská práca podnecovala napodobňovať staré diela. Záujem o tvorbu farebných okien stále vzrastal. Výroba sa realizovala v továrňach, ktorých bolo vo Francúzsku približne 150.
Veľký rozvoj umeleckej činnosti sa dosiahol v textilnej výrobe. Spočiatku sa reprodukovali obrazy v technike gobelínu. Vynálezom valcového tlačiarenského stroja roku 1783 v Anglicku sa veľmi rozšírila výroba tlačených tkanín, zobrazujúcich revolučné alebo antické námety.
Osobitné miesto zaujala grafická tvorba, ktorej kontrast čiernej a bielej farby, svetlo, tieň, čiže protiklad sa pokladali za dogmu romantickej estetiky. Veľký úspech dosiahla knižná ilustrácia. Nezvyčajný rozvoj zaznamenala politická karikatúra (Honoré Daumier).

Pri práci z kovu vynikalo najmä zlatnícke umenie. Vyrábali sa predmety domácej potreby, ako napr. toaletné stolíky, čajové kanvice. Podľa gotických vzorov boli vo veľkej obľube železné šperky. Ich výroba veľmi ovplyvňovala vývoj vtedajšej módy.
Úspešne sa rozvíjalo aj medailérstvo. Kováčske umenie našlo uplatnenie v spojitosti s ochranou historických pamiatok. Zhotovovali sa dverové závesy – pánty kostolov a chrámov, napr. na chráme Matky božej v Paríži.
V keramickej výrobe sa uplatnila anglická technológia jemnej fajanse zdobená tlačenou ornamentikou inšpirovanou rokokom.