Umenie 19. storočia
19. storočie je storočím veľkých zmien v hospodárskom aj spoločenskom živote. Poznatky vedeckého bádania otvárajú ľudstvu nové rozsiahle svety. Začiatky technického rozvoja odstraňujú staré vžité spôsoby života, buržoázne revolúcie, ktoré rozbíjajú starý spoločenský poriadok, likvidujú aj staré názory ľudí a nastoľujú nové spôsoby života, ktoré sa odrážajú aj v umení. Duševný život spoločnosti sa stáva bohatším.
Táto mnohotvárnosť života sa odzrkadľuje aj v umení. Jednotu štýlov predchádzajúcich storočí nahrádzajú nove smery, ktoré sa rýchlo za sebou striedajú. Ťažisko tvorivej iniciatívy a mnohých myšlienok sa v 19. storočí a začiatkom 20. storočia prenáša do Francúzska, ktoré sa stáva centrom umeleckého života Európy.
Z množstva nových smerov treba vyzdvihnúť tieto:
Romantizmus
Realizmus
Historizmus-Akademizmus
Impresionizmus
Ruské umenie 19. storočia
České umenie 19. a 20. storočia
Slovenské výtvarné umenie 19. a 20. storočia
Secesia
Romantizmus /1820-1950/
Romantizmus je umelecký smer, určujúca je ideovo estetická koncepcia v 1. polovici 19. storočia. Vznikol vo Francúzsku ako reakcia proti suchému a triezvemu klasicizmu.
Charakteristikou romantizmu je predovšetkým vyzdvihovanie ľudského citu, cítenia s prírodou. Pretože zvýšený citový život sa pripisoval ako charakteristická vlastnosť románskym národom, dostalo toto hnutie názov romantizmus. Zasiahol výtvarné umenie (Delacroix, Goya a i.) a predovšetkým hudbu (Schubert, Schumann, Chopin).
Romantizmus bol v podstate reakciou na strohý racionalizmus a na sociálno-politické zmeny Francúzskou revolúciou. Proti konvenciám racionalistického klasicizmu postavil dôraz na vypätý subjektivizmus tvorivého indivídua, na pretvárajúcu silu jeho vôle interpretovať v univerzálnych polohách impulzy vychádzajúce z racionálnych zdrojov citu a fantázie. Odklon od antických ideálov klasicizmu aktivoval v romantizme sklony k zovšeobecneniu individuality, ktorá sa ponímala ako súčasť prírodného diania. Vedúca úloha tzv. filozofie prírody oživila v romantizme iracionálne zretele, cit pre bizarný historizmus a subjektívny výklad konfliktných protirečení skutočnosti (tzv. výnimočné charaktery vo výnimočných okolnostiach).
Termín sa neskôr interpretoval vo viacerých významoch ako svetonázor, programové hnutie, smer, štýl a metóda umeleckej tvorby. Preto zahŕňa celý komplex ideových a estetických príznakov rozličných oblastí spoločenského, politického filozofického, umeleckého a kultúrneho života, ale zasiahol aj výtvarné umenie a najmä hudbu.
Myšlienkové zdroje:
-individualizmus
-idealizmus
-iracionálnosť
-emocionálnosť
Základný romantický konflikt:
-rozpor medzi jednotlivcom a spoločnosťou
-pocity osobnej neslobody, nemožnosť sebauplatnenia
Architektúra
Romantická architektúra nevytvorila svoj vlastný štýl, na rozdiel od ostatných druhov umenia.
V romantizme architektúra preberá vzory zo stredovekej architektúry, najmä z gotickej, ale aj románskej, ktoré sa uplatnili tak pri stavbách chrámov, ako aj svetských budov. Najmä anglická novogotika, ktorá sa vyznačuje tupým zakončením stavieb i veží a nárožných vežičiek bez viditeteľných striech, ovplyvnila formálnu stránku zámockej architektúry.
V Čechách ju reprezentujú pamiatky – Hluboká nad Vltavou a Lednice na južnej Morave.
Na Slovensku sa romantizmus uplatnil pri prestavbe zámku vo Veľkých Uherciach. Cirkevnú architektúru reprezentujú stavby kostolov v Bratislave – Kapucínsky a Blumentálsky.
V architektúre na Slovensku využíval romantizmus spočiatku formálne prvky neskorého klasicizmu (župný dom v Šahách, pravoslávny kostol v Gerlachove, kostol v Ťahanovciach, synagóga v Trnave, kúpeľné stavby v Sobranciach, Trenčianskych Tepliciach, Sliači, Herľanoch, kúrie v Jakubanoch, Rozhanovciach, Liptovskom Jáne a i., kaštieľ v Sennci) neskôr sa orientoval na historizmus, ktorého pôvodnou inšpiráciou bola gotika. Neogotika sa uplatnila pri výstavbe a prestavbe kaštieľov (Galanta, Rusovce, kaštieľ v Smoleniciach) a sakrálnych objektov (veža dómu sv. Martina v Bratislave, kostol Panny Márie v Rakovej, regotizácia kostola sv. Egídia v Bardejove a dómu sv. Alžbety v Košiciach).
Sochárstvo
V slovenskom sochárstve sa romantizmus objavil ojedinele. Predstaviteľom svetového sochárstva bol predovšetkým Louis Barye, ktorý sa špecializoval na sochy zvierat. Jeho žiak bol Jean Baptiste Carpeaux, ktorý nadviazal na umenie baroka. Kládol dôraz na formu a eleganciu, najznámejšie dielo je Tanec na priečelí opery v Paríži.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie