V rokoch 1932 - 1938 žil a tvoril v Bratislave, od r. 1938 v Banskej Štiavnici, ktorej okolie s kopcovitou krajinou sa stalo námetom jeho malieb. Neponúka však prepis videnej skutočnosti, ale krajinu redukovanú na jej podstatu, hľadajúc výrazovú a tvarovú skratku zvoleného motívu. Pohľad na zvlnenú krajinu a horizont, s častým motívom cesty vedúcej do diaľky pohlcuje diváka. Neskôr je krajina obohatená o figúru, pútnika, alebo pracujúceho roľníka na šírych poliach. Expresívny rukopis a vzrušená línia vyjavujú živelnosť a nepokoj hornatej krajiny.

Akademický maliar. Študoval na gymnáziu v Banskej Štiavnici, 1914-19 na Vysokej škole výtvarných umení v Budapešti,1920 na Akadémii výtvarných umení v Prahe, 1938-42 dejiny umenia na FF UK v Bratislave. Absolvoval študijné pobyty vo Viedni, Mníchove, Berlíne, Paríži, Ríme a vo Florencii. 1932-38 maliar v Bratislave, od r. 1938 žil v Banskej Štiavnici. R. 1945-50 podpredseda a predseda MNV v Banskej Štiavnici. Zomrel v Bratislave

Albín Brunovský
* 1935, Zohor, Slovenská republika
† 1997, Bratislava, Slovenská republika

Tvoril najmä v oblasti grafiky a knižnej ilustrácie, v týchto odboroch bol aj výrazne pedagogicky činný.
Do výtvarného sveta vstúpil v čase, keď doň vchádzala i abstrakcia. To ho viedlo k odmietnutiu skutočnosti ako jediného prvku hodného zobrazovania a prijať nadrealitu a fantáziu pre reflexiu vonkajšieho i vnútorného života.
Brunovského smerovanie sa vo všeobecnosti spája s vlnou neosurrealizmu. Figúry jeho diel sa v procese tvorby stále deformovali až na samý prah figuralizmu, aby mohli koncom 60. rokov znovu povstať do nového formového štýlu, plného dokonalých detailov. Detaily v bohatých kompozíciách sa stali podstatou jeho charakteristickej tvorby.
OSOBNOSTI

Objaviteľ harmónie života a sveta
„Vyrastal som medzi zeleninou,“ hovorieval s humorom i vážne A. Brunovský

Charakteristickými znakmi diela Albína Brunovského je prepájanie fantazijných a reálnych prvkov, suverénne narábanie s výrazovými prostriedkami a bezpečné ovládanie klasických techník. Brunovský vychoval viacero nasledovníkov, pričom ich výtvarný prejav bol často diametrálne odlišný. Vďaka tomu priniesli i jeho žiaci do vývoja slovenskej grafiky viaceré nové podnety. Pedagóg Brunovský bol umeleckým vzorom, maliar a grafik Brunovský sa stal synonymom vrcholnej výtvarnej kvality, tlmočníkom tradícií a objaviteľom nových tvorivých možností.

Albín Brunovský sa narodil na Prvý sviatok vianočný v roku 1935 v Zohore. Detstvo a mladosť prežité v rovinatom prostredí Záhoria zalesnenom borovými hájmi sa vryli vnímavému chlapcovi hlboko do duše. K dojmom z mladosti sa už ako zrelý umelec neustále vracal, z atmosféry pokojného vidieka čerpal a zasadzoval doň príbehy svojich výtvarných diel.

V jeho rodnej obci neboli žiadne pozoruhodná umelecké monumenty. Ľudia boli zaneprázdnení poľnými prácami ako každodenným údelom. „Vyrastal som medzi zeleninou,“ hovorieval neskôr o sebe so štipkou humoru, ale aj s puncom vážnosti a úcty k práci svojich blížnych Albín Brunovský. Dieťa ako on bežne počúvalo životné príbehy navrátilcov z prác v Rakúsku a Amerike. Ešte nezačal chodiť do školy keď vypukla Druhá svetová vojna. Paradoxne mu pomohla chápať základné životné hodnoty. Keď sa vojna blížila ku koncu s ostatnými deťmi zažil zrútenie americkej bojovej letky. Videl tiež ľudí, ktorí utiekli z transportov, nákladné vlaky naložené väzňami. Hlboko v jeho pamäti ostali mŕtvi vojaci s roztrhanými telami ležiaci pozdĺž železničnej trate. V dome Brunovského rodičov zriadili sovietski vojaci poľnú nemocnicu a ako desaťročný pomáhal sanitárom s ranenými. S takýmito zážitkami začal Brunovský dospievať.

Korene z detstva

Albín Brunovský spomínal na svoju rodnú obec často a veľa. Nie však ako na malebnú dedinku. Výrazne vnímal intenzívny život spoluobčanov v čase jeho mladosti. Dlho vo svojej pamäti počul buchot mláťačiek obilia, bzukot včiel na lúkach a hájoch, všadeprítomných múch okolo gazdovstiev, šuchot húseníc v ovocných sadoch. Tieto tiché zvuky prírody vnímal od jari do jesene, aby ich neskôr vo svojich dielach pretlmočil ako hudobný skladateľ, avšak výtvarnými výrazovými prostriedkami. Vznešené borovice, lúčne kvety, hmyz a vtáctvo sa tak stali neoddeliteľným pozadím jeho figurálnych kompozícií. Brunovský sa tešil z toho, že po celý život cítil vôňu obilia a mlieka, pach kravínov, omamnú vôňu zeminy v zeleninovej záhrade. Po ťažkej práci pri mlátení medzi mrakmi pliev sa muži spolu so ženami chodievali kúpať do rieky Morava. Mladému chlapcovi ostal v pamäti okrem iných aj pohľad na mokré tričká na ženských telách. Tie po celý život stvárňoval vo forme aktov, pretože nahé ľudské telo považoval za symbol nepoškvrnenej čistoty a krásy.

Na základe príbehov rozpovedávaných rodákmi po návrate z robôt v cudzine, ho priťahovalo cestovanie do ďalekých a exotických krajín. Túžil vidieť Mezopotámiu rovnako ako polárne oblasti, ale ako školákovi mu neostalo iné, len rozvíjať svoju predstavivosť. Veľkú dôležitosť pre neho nadobudli krátke výlety do okolitej prírody. Aj neskôr, po návratoch zo štúdií v Bratislave, chodieval kresliť a maľovať do lesov. Pri svojom romantickom založení vtlačil Záhoriu charakter talianskeho vidieka. Obdivoval romantický pohľad na český vidiek u maliarov devätnásteho storočia Josefa Mánesa a Júliusa Mařáka. Neskôr začal oceňovať grafické umenie iného českého velikána - Maxa Švabinského. Po rokoch konštatoval, že vďaka týmto inšpiráciám sa vrátili korene romantizmu a manierizmu do jeho vlastnej ranej tvorby. Rutina mu pomohla stvárňovať precízne vypracované kompozície, čo prispelo k vykryštalizovaniu brunovského osobitého štýlu. Aj pre silnú závislosť na prostredí, z ktorého vyšiel, si roku 1975 kúpil chalupu v rodnom Záhorí medzi borovicami a jazerami, v ktorej trávil každoročne celé leto.

Po štúdiách na oddelení grafiky Strednej umeleckopriemyselnej školy Bratislave pokračoval v rokoch 1955 až 1961 v štúdiu grafiky u Vincenta Hložníka na Vysokej škole výtvarných umení. Humanistické posolstvo svojho učiteľa rozvinul do najvyšších hodnôt. Tým sa už ako študent včlenil do kontextu slovenskej grafiky dvadsiateho storočia dosahujúcej svetovú úroveň. Naplnil odkaz a posolstvo Kolomana Sokola, pôsobiaceho už druhé desaťročie v zámorí, ktorý prvý prekročil romantizujúci charakter slovenského výtvarného umenia a svoju expresívnu umeleckú výpoveď zaradil do širších svetových súvislostí. Po ukončení štúdia na VŠVU a postgraduálneho štúdia bol Brunovský v roku 1966 menovaný na svojej Alma mater odborným asistentom. O šesť rokov neskôr dosiahol hodnosť docenta a v roku 1981 sa stal vysokoškolským profesorom.

Umelecký záber

Už ako študent v roku 1958 ilustroval prvé knihy pre deti. Knižná ilustrácia sa stala jednou z ťažiskových domén výtvarníka. Postupne vďaka mnohým zahraničným oceneniam za knižné ilustrácie získal Brunovský už v šesťdesiatych rokoch medzinárodné uznanie. To mu pomohlo pri spoluzakladaní a organizovaní prvého ročníka Bienále ilustrácií Bratislava (BIB) v roku 1967. Odvtedy sa neustále podieľal na organizácii a príprave ďalších ročníkov BIB. Pôsobil ako predseda medzinárodnej poroty, v osemdesiatych rokoch viedol medzinárodný Workshop pre mladých ilustrátorov organizovaný ako spoločný projekt BIB, Unesco a VŠVU.

Ďalším umeleckým záberom Brunovského bola grafická tvorba v oblasti poštových známok. Prvé návrhy vytvoril v roku 1962 a sporadicky sa im venoval počas celej svojej tvorby. Do roku 1990 ich vyšlo tridsaťštyri. Okrem filatelistickej tvorby sa v oblasti úžitkovej grafiky venoval i tvorbe Ex Libris, návrhom plagátov, scénografii a návrhom bankoviek. V roku 1977 zvíťazil v súťaži o novú československú sústavu bankoviek. Jeho bankovky s nominálnou hodnotou tisíc, desať, dvadsať, päťdesiat a sto korún prichádzali do obehu postupne v rokoch 1985 až 1989. Za tieto návrhy získal vo Francúzsku v roku 1989 ocenenie Najkrajšia bankovka sveta.

V roku 1985 bol doma ocenený titulom Národného umelca. Zahraničným ocenením jeho prínosu do svetového grafického dedičstva a jeho pedagogických schopností boli návštevy britských výtvarných akadémií na pozvanie Britskej rady v roku 1986. O dva roky neskôr prednášal na amerických univerzitách vo Washingtone, San Franciscu, Clevelande, Chicagu, Pittsburghu a ďalších. V Bryn Mawr navštívil nestora slovenskej a svetovej grafiky Kolomana Sokola.

Harmónia sveta

Albín Brunovský bol predovšetkým grafikom. V roku 1969 sa dostal k maľbe na drevo, pričom použil vzácny perzský orech. Jeho kompozície, podobne ako v grafických listoch, sú vzájomným prelínaním ľudského, prírodného a živočíšneho. Fragmenty figúr bývajú neraz zámerne deformované, zvieracie motívy sú blízke Borghesovej fantazijnej ríši zvierat. Takto sa venoval historickým odkazom, hľadaniu syntézy ducha a tela človeka, často vzťahu človeka a vesmíru a najvýraznejšie človeka a prírody. Začiatkom sedemdesiatych rokov vytvoril Brunovský unikátnu kolekciu dvadsiatich šiestich malieb na dreve ako objednávku pre vládny hotel na Bôriku v Bratislave. Predstavitelia vtedajšej vládnej moci však diela neprijali, takže skončili v pivnici Matice slovenskej. Odtiaľ sa dostali vďaka riaditeľovi Oravskej galérie v Dolnom Kubíne do tejto inštitúcie, čím sa uchovala ich nesmierna hodnota.