Rembrandt H. van Rijn
Rembrantova tvorba sa niesla v rôznych fázach vývoja a vraví sa, že umelecky dozrel veľmi mladý. Celkom sa zahĺbil do svojej tvorby, kde aj nepatrný ťah štetcom mal svoj výraz a bol typicky príznačný a zameraný hlavne na výraz.
Aj nepatrným dotykom štetca vedel dať dielu želaný výraz. Tak isto vedel majstrovsky a svojráznym spôsobom uplatniť temnosvit. Maľoval to, čo ožarovalo jeho vnútorný plameň, realitu svojho ducha vkladal do každého diela. Vo svojich neskorších dielach, ako je toto mnou reprodukované sa už nesústredil iba na povahu portrétovanej osoby, ale výraznejšie sa v nich začína prejavovať majstrovo založenie a jeho vnútorný svet.

Mladá žena kúpajúca sa v potoku
olej na dreve 618x47 cm 1654
V portréte spoznávame pôvabnú mladú Hendrickje, ktorá sa práve chystá na kúpeľ v potoku. Vyžaruje z nej životná energie a naplnenosť životom. Tvár prezrádza silný temperament spojený s detskou hravou povahou.
Jedná sa o centrálnu kompozíciu a majster sa nevyhýba príznačnému šerosvitu. Vyhrnutú košeľu a odhalené stehná maľuje maliar širokými ťahmi štetca. Prsia a tvár sú vypracované podobným štýlom, takže žena pôsobí veľmi živo. Záhyby košele sú modelované tieňmi okrovej a ružovej farby. Ruky sú znázornené dosť schematický s hrubým štetcom, je to nanesená okrová farba a biele odtiene. Ak porovnáme ruky a košeľu s ostatnými prvkami portrétu, môžeme ich pokladať za nedokončené, ale ťahy štetcom sú presné a výstižné. Technika portrétu nám umožňuje pochopiť dôležitý význam a zložitosť nanášania farebných vrstiev. S ich pomocou maliar vytvára akúsi nepreniknuteľnú obranu uzatvárajúcu svetlo v samotnom reliéfe obrazu.

Peterus Paulus Rubens
P.P Rubens bol maliarom nábožensko-mitologických a žánrových obrazov a zároveň aj skvelý krajinár a talentovaný portrétista. Maľoval rôzne portréty, oficiálne i privátne, zachycujúc celú postavu, alebo len poprsie. Rovnako aj techniky ktoré používa sú veľmi rôznorodé. K väčšine svojich diel si pripravoval skice a kresby, hlavne pri dôležitých objednávkach. S velkou ľahkosťou vedel vystihnúť každý pohyb a skratku, suverénne vyjadroval atmosféru, hlavne vo svojich žánrových a svetských dielach. Vo väčšine diel portrétoval svoje manželky, alebo príbuzných.

Portrét Susane Fourmentovej
olej na dreve 79x54 cm 1622-25
V portréte Susane Fourmentovej (sestra druhej manželky) je najdôraznejšie zachytená svetlosť pokožky v kontraste s tmavou kožušinou šiat a tmavým plsteným klobúkom zdobený perím. Do kontrastu k tmavým šatám sa pridáva aj krvavá červeň rukávov šiat. Na precízne vypracovanom portréte tváre nás upútajú veľké tmavé oči, ktoré dodávajú tvári nádych vznešenosti a tajuplnosti. Mimika úst skrýva nepatrný úsmev. Portrét je situovaný centrálne k vertikálnej osi. V pozadí sa zračí napätie dosiahnuté ľahkými ťahmi veľkým štetcom a použitím kontrastných farieb modrej a žltej. Oblaky sú na pravej strane tmavšie, čím docielil autor zvýraznenie priestoru a frontálneho osvetlenia. Je to portrét ktorý maľoval autor pre vlastné potešenie a dá sa z neho vyčítať pohoda daného momentu ako aj istota maliarovej ruky jasnosť a jedinečnosť portrétovanej osoby s ktorou bol maliar v rodinnej príbuznosti.

Diego Velázquez
Diego bol dvorným maliarom katolíckeho kráľa Filipa IV a portrétovať pápeža pokladal za svoju povinnosť. Na začiatku svojej kariéry maľuje prevažne žánrové obrazy a zátišia ktorým sa v Španielsku hovorí „bodegones“. Zameriava sa na precízne zvládnutie detailov. Na majstra malo veľký vplyv štúdium významných tal. maliarov. Väčší dôraz kladie na svetlo a obohacuje aj škálu farieb svojej palety. Diegove obrazy sa vyznačujú prirodzenou ostrosťou, dokonale zvládnutou technikou, neomylnosťou oka a istotou ruky. V dobe keď neexistovala fotografia slúžili portréty kráľovskej rodiny na prezentáciu a ako dary na znak udržania dobrých vzťahov s ostatnými panovníkmi.

Pápež Inocenc X 140x120 cm 1650
V dobe portrétovania pápeža mal Inocenc 75 rokov. Pohodlne si sedel v pozlátenom kresle a v ruke mal lístok so svojim a majstrovým menom.
Obraz má diagonálnu kompozíciu. Vychádza z kontrastu červenej a bielej farby. Červená farba sa tu variuje a rozkladá do rôznych odtieňov a škál. Portrét je situovaný do interiéru a pozadie je riešené červenou drapériou, ktorá v strede ustupuje do úzadia a modeluje priestor. Samotný portrét sa vyznačuje vysokou mierou realizmu. Z tváre vyžaruje rozhodnosť a energickosť, prísny pohľad vzbudzuje pocit nesmelosti. Technická virtuozita sa prejavuje napr. v spôsobe vypracovania plášťa z červeného hodvábu, ktorý hádže zlaté odrazy, ktoré majster dosiahol pomocou uvolnených a odvážnych ťahov štetcom. Velázquez tu zachytil pravdu o veľmi silnej osobnosti. Portrét je natoľko výstižný, že ho sám pápež označil za príliš pravdivý.