Renesančný portrét

Pojem renesancia má tri významy – prvým je znovuzrodenie pravého umenia a kultúry, čiže návrat k antike. Druhým označenie novej historickej epochy, kedy došlo ku vzniku veľkých národných monarchií, k objavu gréckeho staroveku, k objavu Zeme, k položeniu základov svetového obchodu, k rozvoju manufaktúr, k zlomeniu diktatúry cirkvi a vzniku reformácie. A napokon v užšom slova zmysle je to označenie slohu talianskeho umenia 15. a 16. storočia.
Renesančný humanizmus sa staval proti stredovekej scholastickej filozofií a teológií a zameral pozornosť vedy na človeka, prírodu a pozemský život.
Renesančné diela boli realistické, mali ľudské merítko a vyjadrovali vôľu svojich tvorcov. Rozvinul sa renesančný individualizmus, hedonizmus a renesancia obnovila grécku kalokagatiu, podnietila rozkvet prírodných vied, ktoré značne pôsobili na umenie.

Charakteristickými znakmi renesancie sú realizmus (snaha zobraziť videné, opierajúc sa o štúdium perspektívy a anatómie), racionalizmus (svet sa zdá byť rozumovo vysvetliteľný), úsilie o harmóniu (súlad a vyváženosť proporcií), vnútorný kľud (utíšenie zmätku vonkajšieho sveta) a úmernosť (bez zveličovania, ktoré porušuje vnútorný kľud vecí).

Pojem portrét je odvodený od francúzskeho portrait-podobizeň. Jedná sa o zobrazenie človeka v jeho telesnej a duševnej jedinečnosti. Tendencie k realistickému portrétu sa objavujú už v 13. storočí v italsko-francúzskom, burgunskom a pražskom okruhu. Okrem toho sa vyskytuje portrét v náboženskom obraze ako podobizeň súčasníkov v postavách svätcov. Pod vplyvom antických mincí pretrváva tradícia profilového portrétu. V 15.storočí sa začína už uplatňovať aj portrét s celým poprsím a en-face Leonardo Da Vinci, Albrecht Durer. V 16. storočí je portrét obohatený o celú postavu, postavu od pása a po kolená. V severskom maliarstve prevláda rodinný portrét, skupinový portrét Rembrandt a zvlášť bratia Ejeckovci majú zásluhu na vzniku realisticky verného samostatného portrétu. V 17. storočí vznikajú aj hodnosti špeciálnych dvorných portrétistov Velazquéz. Pre toto storočie je charakteristická snaha o zachytenie aj momentálnej situácie-priblíženie modelu divákovi.

Renesančný portrét obohacuje antické rysy o zachytenie atmosféry, zachytenie aktuálneho psychického stavu objektu. V niektorých dielach smeruje až k akademickému realizmu. U mnohých významných portrétistov tohto obdobia predchádzala zobrazeniu podrobná štúdia ľudskej postavy svalstva, a mimiky...
Hlavnú úlohu má kresbová štúdia prírodných detailov a najmä ľudského tela v plastickej modelácii, pohybe v gestikulácii. Hľadajú sa ideálne miery, ktoré sa stávajú kanónom. Využívajú sa zákony optiky a ilúzie- napr. teplé farby v popredí sa zdajú bližšie a studené ustupujú do hĺbky obrazu. Kresba figúry sa umiestňuje do krajinárskeho, alebo architektonického prostredia. Celkový dojem priestoru umocňuje modelácia svetlom a tieňom tkzv. Iluzionizmus

LEONARDO da VINCI
Uplatňuje zákony optiky, skúmal zmeny farieb a ostrosti obrysov pri pohľade do diaľky- vzdušná perspektíva ako aj gradáciu svetla.
Vo svojich portrétoch používa sfumato- kde rozptýlené svetlo tvorí plynulý prechod do tieňa a vytvára šerosvit. Jeho portréty sú syntézou vedeckej kresby a umeleckého vyjadrenia. Maliarstvo považoval aj za nástroj vedeckého vyjadrenia výskumov, návrhov a projektov.

Dáma s Hranostajom
olej na dreve 55 x40 cm 1485-90
Portrét Cecilie Gallerani dcéry mliánského ambasádora s ktorou spájal da Vinciho vrelí priateľský vzťah je portrétom, kde majster dokonale vyjadril celé bohatstvo vnútorného života portrétovanej postavy. Cítime energiu tejto ženy jej rozhodnosť, pevný charakter a jej nezvyčajnú príťažlivosť. Zdá sa že jej plachosť sa dá zrovnať s plachosťou hranostaja. Na jej nežných ústach sa značí sotva postrehnuteľný tajomný úsmev. Pravá ruka jemne hladí chrbát hranostaja- je vyjadrením sily a určitého napätia. Jej precíznosti predchádzala perfektná štúdia anatómie a dokonalá kresebná technika. Dynamickosť postavy je dokonale vyjadrená aj bez ilúzie perspektívneho pozadia. Tmavé až jednofarebné pozadie domaľoval autor neskôr. Prostota a jednoduchosť kompozície obrazu a jeho psychologická ostrosť zvýrazňujú vitalitu a dynamiku, ktorých hlavným zdrojom je mladá sympatická dáma a jej hranostaj.

RAFAEL SANTI
Jeho portréty sa vyznačujú psychologickou výstižnosťou, podrobne analyzuje črty tváre modelu, odhaľuje jeho estetickú a duchovnú podstatu. V rafaelových portrétoch je badateľný vplyv veľkých majstrov, najmä Michelangela. Robí množstvo štúdii aktov a snaží sa o zdokonalenie v anatómii ľudského teľa. Vďaka týmto štúdiám získavajú jeho postavy viac napätia a plastickosti, aj keď sú zobrazované odeté. Rafael používa zosilnenie kontrastov v priestore i farbe, kladie dôraz na pohyb, ilúziu pohybu. Jeho neskoršia tvorba opúšťa kompozíciu vrcholnej renesancie a podáva prvý náznak cesty k manierizmu. Je autorom rozsiahlych cyklov s témou Madon zobrazených do polovice postáv, vzťah matky a dieťaťa je zobrazovaný veľmi intímne.

Madonna della Sedia
olej na dreve 71cm v priemery 1514
Dielo má komorný charakter aj vďaka tondovému formátu. Oblé tvary postáv vtesnané do kruhového rámu vzbudzujú dojem ako keby sa húpali. Veľmi ľudské, srdečné a materské gesto Marii a dieťaťa ktorí sa k sebe túlia hlavami ešte zvýrazňuje intímnu atmosféru zobrazenia. Pohľad matky a syna smeruje k pozorovateľovi a mimovoľne ho vťahuje do atmosféry diela naplneného láskou. Kompozíciu obrazu obohacujú charakteristické efekty v teplých žiarivých a živých odstieňoch. Rafel používa farby skoro až zmyselne, aby vytvoril žiaru, ktorá presycuje obraz ukľudňujúcou nehou. Neváha použiť v niektorých detailoch výraznú žltú farbu, aby zdôraznil žiaru na tele. Obraz pôsobí veľmi živo a slobodne.
Rembrandt H. van Rijn
Rembrantova tvorba sa niesla v rôznych fázach vývoja a vraví sa, že umelecky dozrel veľmi mladý. Celkom sa zahĺbil do svojej tvorby, kde aj nepatrný ťah štetcom mal svoj výraz a bol typicky príznačný a zameraný hlavne na výraz.
Aj nepatrným dotykom štetca vedel dať dielu želaný výraz. Tak isto vedel majstrovsky a svojráznym spôsobom uplatniť temnosvit. Maľoval to, čo ožarovalo jeho vnútorný plameň, realitu svojho ducha vkladal do každého diela. Vo svojich neskorších dielach, ako je toto mnou reprodukované sa už nesústredil iba na povahu portrétovanej osoby, ale výraznejšie sa v nich začína prejavovať majstrovo založenie a jeho vnútorný svet.

Mladá žena kúpajúca sa v potoku
olej na dreve 618x47 cm 1654
V portréte spoznávame pôvabnú mladú Hendrickje, ktorá sa práve chystá na kúpeľ v potoku. Vyžaruje z nej životná energie a naplnenosť životom. Tvár prezrádza silný temperament spojený s detskou hravou povahou.
Jedná sa o centrálnu kompozíciu a majster sa nevyhýba príznačnému šerosvitu. Vyhrnutú košeľu a odhalené stehná maľuje maliar širokými ťahmi štetca. Prsia a tvár sú vypracované podobným štýlom, takže žena pôsobí veľmi živo. Záhyby košele sú modelované tieňmi okrovej a ružovej farby. Ruky sú znázornené dosť schematický s hrubým štetcom, je to nanesená okrová farba a biele odtiene. Ak porovnáme ruky a košeľu s ostatnými prvkami portrétu, môžeme ich pokladať za nedokončené, ale ťahy štetcom sú presné a výstižné. Technika portrétu nám umožňuje pochopiť dôležitý význam a zložitosť nanášania farebných vrstiev. S ich pomocou maliar vytvára akúsi nepreniknuteľnú obranu uzatvárajúcu svetlo v samotnom reliéfe obrazu.

Peterus Paulus Rubens
P.P Rubens bol maliarom nábožensko-mitologických a žánrových obrazov a zároveň aj skvelý krajinár a talentovaný portrétista. Maľoval rôzne portréty, oficiálne i privátne, zachycujúc celú postavu, alebo len poprsie. Rovnako aj techniky ktoré používa sú veľmi rôznorodé. K väčšine svojich diel si pripravoval skice a kresby, hlavne pri dôležitých objednávkach. S velkou ľahkosťou vedel vystihnúť každý pohyb a skratku, suverénne vyjadroval atmosféru, hlavne vo svojich žánrových a svetských dielach. Vo väčšine diel portrétoval svoje manželky, alebo príbuzných.

Portrét Susane Fourmentovej
olej na dreve 79x54 cm 1622-25
V portréte Susane Fourmentovej (sestra druhej manželky) je najdôraznejšie zachytená svetlosť pokožky v kontraste s tmavou kožušinou šiat a tmavým plsteným klobúkom zdobený perím. Do kontrastu k tmavým šatám sa pridáva aj krvavá červeň rukávov šiat. Na precízne vypracovanom portréte tváre nás upútajú veľké tmavé oči, ktoré dodávajú tvári nádych vznešenosti a tajuplnosti. Mimika úst skrýva nepatrný úsmev. Portrét je situovaný centrálne k vertikálnej osi. V pozadí sa zračí napätie dosiahnuté ľahkými ťahmi veľkým štetcom a použitím kontrastných farieb modrej a žltej. Oblaky sú na pravej strane tmavšie, čím docielil autor zvýraznenie priestoru a frontálneho osvetlenia. Je to portrét ktorý maľoval autor pre vlastné potešenie a dá sa z neho vyčítať pohoda daného momentu ako aj istota maliarovej ruky jasnosť a jedinečnosť portrétovanej osoby s ktorou bol maliar v rodinnej príbuznosti.

Diego Velázquez
Diego bol dvorným maliarom katolíckeho kráľa Filipa IV a portrétovať pápeža pokladal za svoju povinnosť. Na začiatku svojej kariéry maľuje prevažne žánrové obrazy a zátišia ktorým sa v Španielsku hovorí „bodegones“. Zameriava sa na precízne zvládnutie detailov. Na majstra malo veľký vplyv štúdium významných tal. maliarov. Väčší dôraz kladie na svetlo a obohacuje aj škálu farieb svojej palety. Diegove obrazy sa vyznačujú prirodzenou ostrosťou, dokonale zvládnutou technikou, neomylnosťou oka a istotou ruky. V dobe keď neexistovala fotografia slúžili portréty kráľovskej rodiny na prezentáciu a ako dary na znak udržania dobrých vzťahov s ostatnými panovníkmi.

Pápež Inocenc X 140x120 cm 1650
V dobe portrétovania pápeža mal Inocenc 75 rokov. Pohodlne si sedel v pozlátenom kresle a v ruke mal lístok so svojim a majstrovým menom.
Obraz má diagonálnu kompozíciu. Vychádza z kontrastu červenej a bielej farby. Červená farba sa tu variuje a rozkladá do rôznych odtieňov a škál. Portrét je situovaný do interiéru a pozadie je riešené červenou drapériou, ktorá v strede ustupuje do úzadia a modeluje priestor. Samotný portrét sa vyznačuje vysokou mierou realizmu. Z tváre vyžaruje rozhodnosť a energickosť, prísny pohľad vzbudzuje pocit nesmelosti. Technická virtuozita sa prejavuje napr. v spôsobe vypracovania plášťa z červeného hodvábu, ktorý hádže zlaté odrazy, ktoré majster dosiahol pomocou uvolnených a odvážnych ťahov štetcom. Velázquez tu zachytil pravdu o veľmi silnej osobnosti. Portrét je natoľko výstižný, že ho sám pápež označil za príliš pravdivý.