Čo hodnotiť vo výtvarnej výchove?
1. hrubé spracovanie námetu alebo štúdie,
2. finálny produkt, výtvarnú aktivitu, výtvarnú činnosť v procese tvorby,
3. výtvarnú (kritickú) analýzu vlastnej alebo inej výtvarnej (umeleckej) tvorby, historický kontext (napísaný koncept),
4. vlastné hodnotenie tvorcu (sebahodnotenie), portfólio (žiakovej, študentovej) práce (ak je napísaná elektronicky, je žiaduci komentár autora).

Ktoré rozhodujúce kritériá sú najvýznamnejšie?
1. vyjadrenie názoru vnímateľa (diváka) na výtvarný (umelecký) prejav (tvorbu),
2. identifikovanie súvislostí medzi výtvarným (umeleckým) prejavom (tvorbou), a to aj v súčinnosti s ďalšími témami (námetmi), subjektami,
3. súvislosť umení (nachádzanie súvislosti) v historickom kontexte, v spoločenskom živote a/alebo v kultúre, a to k vlastnému výtvarnému (umeleckom) prejavu (tvorbe),
4. funkčný výtvarný slovník, použitie výtvarného jazyka na charakteristiku (opis), analýzu, interpretáciu a hodnotenie výtvarného (umeleckého) prejavu (tvorby),
5. vlastné hodnotenie výtvarného (umeleckého) prejavu (tvorby).

Senzibilita je podmienená vlastným zážitkom a preto je veľmi dôležité uviesť hodnotenie nielen teoretickými kritériami, ale predovšetkým vedieť posúdiť senzibilné schopnosti, ktoré podnecujú objavovanie a odkrývanie nedostatkov, vidieť nielen veci, ale aj odkrývať ich nedostatky, vidieť nielen detaily, ale poukázať i na chyby, a to aj vtedy, keď dávame žiakovi priestor vyjadriť svoje názory, ale i schopnosti, spracovať dojmy, myšlienky, obsahy, pokúsiť sa ich premietnuť do výtvarnej podoby a to tak, ako ich dokáže detská myseľ pochopiť a spracovať (trebárs z ponúknutého výtvarného artefaktu). Preniknúť do podstaty detského výtvarného prejavu (ako výsledného produktu) predpokladá snažiť sa poukázať na hĺbku senzibility, napríklad diferenciáciou v troch odlišných problémoch: prvý môže pojednávať o tóne farby (farebné deferenciálne možnosti), druhý o rozlišovaní senzibility vo vzťahu farba a ekológia, tretí experimentovanie s farbou a vyjadrenie farebnej emocionality, alebo priestorové (trojdimenzionálne) vyjadrenie. Aj z tomto príkladu je evidentné, že podstatne iná situácia nastáva, ak výtvarný prejav má výlučne tvorivý charakter a hodnotenie je zacielené na proces tvorby.

Ak sa rozhodneme pre hodnotenie procesu tvorby, potom za rozhodujúce kritériá hodnotenia považujeme:
1. správne a vhodné rozhodnutie o postupe (proces tvorby), o prístupe, médiách, technikách,
2. prezentáciu riešenej problémovej (výtvarnej) úlohy (brainstorming, rozvíjanie, objavovanie a korigovanie myšlienky, produkt finálnej práce (sebahodnotenie), demonštrovanie (preukázanie) originality, kreativity alebo nápaditosti, dokumentáciu procesu tvorby v portfóliu.
Ktoré rozhodujúce stanoviská alebo mienkotvorné kritériá sú najvýznamnejšie?
1. trvalé zameranie na výtvarný problém, výtvarnú úlohu,
2. rešpektovanie technických a technologických postupov, výber média, materiálu, naradia,
3. rešpektovanie názorov, poznámok, konštruktívnych pripomienok ďalších žiakov a ich práce,
4. preukázanie záujmu riešiť výtvarný problém (úlohu), venovať sa výtvarnému problému korigovaním svojej práce, vnímavá a citlivá reakcia na odozvu učiteľa (spätná väzba).

Ak sa rozhodneme pre hodnotenie výtvarného produktu, potom za rozhodujúce kritériá považujeme:
1. preukázanie technických zručností alebo technologických postupov prezentovaného projektu, efektivity tvorby (včítane kompozície, výtvarný prejav (ne)preukazuje zdokonalenie oproti minulej (prírastok),
2. výtvarný prejav zahŕňa relevantné (významné) vplyvy v oblasti teórie a dejín výtvarného umenia a výtvarnej kultúry a je presvedčivo ovplyvňovaný (prezentovanie zadaných konceptov, procesov, prvkov a/alebo princípov).

Estetické kritériá: Súbor kritérií, ktoré sú založené na odlišných filozofických prístupoch:
A. Formálne kritériá rešpektujúce formálne (oficiálne) kvality v kontexte výtvarnom:
1. výtvarný jazyk a výtvarná reč (línia, tvar, farba, forma, textúra, priestor),
2. uplatnenie princípov výtvarnej tvorby (harmónia, dôraz, kontrast, rytmus, proporcie, celok),
3. deformácie, znásobovanie, zväčšovanie a ďalšie (viď stratégie rozvíjania obrazotvornosti, 2002) s ohľadom na výtvarnú tvorbu,
4. kompozíciu.

B. Expresia - kritériá (expresia a/alebo evokovanie nálady, rozpoloženia a pocitov):
1. vyjadrenie myšlienky, postoja a/alebo pocitov, evokovanie emócií alebo pocitov smerom k vnímateľovi (divákovi),
2. hľadisko komunikácie,
3. odozva, spätná väzba (reakcia) v osobnom, sociálnom alebo duchovnom kontexte.

C. Prostriedky alebo pragmatické kritériá (s dôrazom na morálne, sociálne alebo politické funkcie umenia):
1. rešpektovanie spoločnosti, kultúry alebo skupiny (napr. etnickej) ľudí,
2. dôraz na osobnú interpretáciu výtvarného prejavu, umenia alebo kultúry,
3. environmentálny alebo politický kontext, funkčnosť (dôvody).

D. Napodobňujúce kritériá (rešpektujúce skutočnosť alebo ideály):
1. skutočné alebo idealizované zobrazovanie života, zobrazovanie skutočnosti, zdôrazňovanie reality - vo forme (3-D) alebo ilúzie v (2-D) forme,
2. zdôrazňovanie realistickej textúry v (3-D) alebo iluzívnej v (2-D), zdôrazňovanie priestoru v (3-D) alebo ilúzie - hĺbky v (2-D)