referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Milan
Sobota, 27. novembra 2021
Umenie Sumerov
Dátum pridania: 24.01.2006 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: aky:)
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 064
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 4.2
Priemerná známka: 3.00 Rýchle čítanie: 7m 0s
Pomalé čítanie: 10m 30s
 
RELIÉFY

Medzi špecifické výtvarné pamiatky starých Sumerov patria nesporne reliéfy. Sakrálne aj svetské motívy je vidieť na reliéfe lagašského vládcu Urkanšeho. Na štvorcovej 40 cm vysokej vápencovej doske sa vladár predstavuje dva razy. V hornom poli kráča s košom na hlave naplneným stavebným materiálom na základy chrámu. Na dolnom poli sa znázorňuje oslava už dokončenej stavby.
Akkadské reliéfne umenie reprezentuje mohutná stéla z ružovkastého pieskovca, ktorá oslavuje Naramísovo víťazstvo nad dórskymi kmeňmi Lulubejcov.
Zo starobabylonskej ríše je vari najznámejšia Chammurapiho stéla, kde tento panovník prijíma z rúk boha Šamaša zákony, ktorými sa mali riadiť súdy v celej jeho ríši. Najslávnejšiu kapitolu staroorientálneho reliéfu však napísali novoasýrsky umelci. Reliéfmi boli pokryté steny palácov v Aššure, Kalchu, Dúr, či Ninive. Sú to vlastne dejiny v obrazoch s príslušným komentárom v klinopise.
Skvelé sú tiež práce novoasýrskych reliéfov v bronze, ktoré si však vyžadujú odlišnú techniku vyhotovenia. Umelec najskôr do bronzu vyrazil hrubé obrysy postáv a predmetov, až potom ich ukončil na jemno.

MALIARSTVO

Obrazov vo vlastnom zmysle slova sa nám zachovalo zo sumerských dôb veľmi málo. Do objavov v kráľovstve Mari prevládal názor, že sa budeme musieť uspokojiť s ukážkami sumerských kresieb, resp. lineárnych rytín. Prípadne z kamenných a hlinených doštičiek. Už v spomínanom kráľovstve Mari však bol odkrytý palác kráľa Zimrilima, kde sa zachovala okrasná freska. Podkladom fresky nebola ako predtým sadzba, ale mliečna škrupina bezprostredne nahodená na omietku. Paleta farieb marijského majstra bola neobyčajne bohatá. Nájdeme tu okrovú, červenú, bielu, oranžovú, karmínovú a ako novinku aj zelenú a modrú.
Ústredným motívom fresky je posadenie na trón marijského vládcu bohyňou Ištar.
Z novoasýrskych čias sú najcennejšie farebné fresky z paláca Til Barpis z 9. – 7. stor. Znázorňujú lovecké scény, portréty hodnostárov, alebo obrazy zvierat.
 
späť späť   1  |   2   
 
Zdroje: E. Klengelová – Brandtová.: Starověký Babylon. Nakladatelství Vyšehrad, Praha 1983 , J. Klíma.: Ľudia Mezopotámie. Nakladateľstvo Obzor, Bratislava 1988, H. Ujlig.: Sumeri. Nakladateľstvo Obzor, Bratislava 1983, V. Zamarovský.: Na počátku byl Sumer. Nakladatelstvý Panorama, Praha 1983
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.