Dvanásteho júla 12.júla 1918 na radnici 7. parížskeho obvodu odohrala významná udalosť, svadba Pabla Picassa a Oľgy Chochlovovej. Z radnice odišli novomanželia do chrámu Alexandra Nevského, kde sa uskutočnil cirkevný sobáš. Picasso bol presvedčený, že sa oženil na celý život.

Pablo Picasso sa zoznámil s baletkou Oľgou Chochlovovou v Ríme na jar roku 1917. V tom čase už patrila päť rokov do známej skupiny " Ruského baletu " Sergeja Djagileva. Bola to veľmi výborná baletka, disciplinovaná s dobrou technikou, dobre na scéne vyzerala, ale nikdy nebola primabalerínou . Oľga sa narodila 17. júna 1891 na Ukrajine v rodine plukovníka cárskej armády. Baletkou sa stala napriek protestom rodičov. Známy Djagilev sa k nej správal veľmi priateľsky, pretože bol rád, keď v jeho skupine vystupovali dievčatá " z dobrých rodín "nemožno o nej povedať, že by bola vyslovenou krásavicou, mala však dobré spôsoby a onen zvláštny " ruský šarm", ktorý v tom čase letel Európou. Medzi jej charakterové vlastnosti patrila tvrdosť, odmietala kompromisy a vyznačovala sa úprimnosťou a priamosťou. Picasso bol už v tom čase veľkým maliarom. Zaujímavé je, že jeho tvorbu ako prví ocenili ruskí filozofi, kritici a zberatelia, mnohé diela P. Picassa sa dnes nachádzajú v známej Ermitáži i v Puškinovom múzeu. S. Djagilev vedel pritiahnuť do svojho Ruského baletu známe mená , medzi nimi aj Picassa, ktorého požiadal , aby urobil kresby k baletu "Pochod".

Ako sa mohol zamilovať Picasso do tejto baletky, to nechápali ani jeho priatelia, lebo podľa nich bola dosť neznámou osobnosťou. Vtedy mal maliar, známy svojimi škandálmi v Paríži iba 36 rokov. Možno sa mu Oľga zdala exotickou ženou, alebo práve v nej hľadal oázu pokoja po všetkých tých strastiach, ktoré ho sprevádzali životom.

Možno však zavážilo aj to, že Oľga bola ruskej národnosti. V tých rokoch Picassa, veľkého revolucionára v umení zaujímalo všetko čo sa týkalo Ruska. Dokonca sa chcel naučiť tento jazyk, ktorý bol pre neho celkom záhadný. Denne listoval noviny a sliedil za všetkými správami a udalosťami v Rusku. V jeho očiach bola teda baletka nielen láskou, ale aj romanticko- revolučným flirtom. Treba poznamenať, že vtedy sa Picasso priatelil nielen so známym Djagilevom, ale aj so Stravinským, ktorý ho doslova nadchýnal, predovšetkým jeho štýl obliekania známy ako "dandy".

Picasso sa doslova upriamil na Oľgu so všetkým jeho španielskym temperamentom. " Pozor " - upozorňoval ho s úsmevom Djagilev" s ruskými dievčatami sa treba oženiť. "Žartujete", odpovedal maliar, ktorý sa dušoval, že on zostane v každej situácii pánom.
Na vystúpení v Ríme umelcov baletu rozmiestnili v hoteli "Minerva", iba Djagilev, Picasso, Coctoueau sa ubytovali v hoteli " Rossia". Picasso sa stretával s Oľgou každý deň. Spolu sa prechádzali po " večnom meste " a navštevovali jeho múzeá. Ale baletka aj tak neodpovedala na búrlivé návrhy maliara, hoci Picassso sa jej páčil. Ženy pútal jeho osobitný magnetizmus, vnútorný oheň, pohľad jeho tmavých očí, ktoré podľa Coctouea boli " pod elektrickým prúdom". Hoci sa Oľga nie veľmi zaujímala o umenie, Picassova sláva vzbudila u nej záujem.. Okrem toho vedela, že žiadnu kariéru v balete neurobí, a treba myslieť na založenie rodiny. Ale či práve Picasso s jeho bohémskym životom bude tým dobrým mužom? "Môže byť umelec serióznym človekom?" - spytovala sa Oľgina matka Djagileva, keď sa dozvedela, že jej dcéra sa chce vydať na Picassa. Nie menej serióznym, ako baletka", odpovedal Djagilev.

Vtedy v máji 1917 sa v parížskom divadle Chattle odohrala premiéra " Pochodu ". V tom čase sa 260 kilometrov od Paríža odohrávali ťažké boje medzi francúzskou armádou a Nemcami. Na predstavenie prišiel doslova celý Paríž, meno Djagileva totiž pôsobilo na publikum ako magnet. Na predstavení boli aj ruskí vojaci a oficieri., ktorí v tom čase boli v Paríži na dovolenke. Premiéra baletu však skončila veľkým neúspechom, podľa niektorých kritikov pripomínala scéna jarmok so všetkým čo k tomu patrí. Obecenstvo dokonca po skončení kričalo " Smrť Rusom " To však vôbec Djagileva nevzrušilo, a ďalšie predstavenie sa hrali v Madride a Barcelone. Za baletom s Oľgou sa vybral aj Picasso. Maľoval ju priamo na predstaveniach, Oľga však nemala rada experimenty v maliarstve a prosila ho, aby ju maľoval realisticky: "Chcem poznať svoju tvár", hovorila Oľga.

V Barcelone zoznámil Picasso Oľgu so svojou matkou. Tá prijala veľmi srdečne ruské dievča, chodila na predstavenia, ale raz povedala "S mojim synom, ktorý je stvorený len sám pre seba a pre nikoho druhého, nemôže byť šťastná žiadna žena". Keď sa Picasso prechádzal s Oľgou po Barcelone, prišla k ním žena- Cigánka a navrhla im, že im vyveští z ruky. Ako sa voláš - zaujímala sa Cigánka. "Carmen", povedala baletka, ktorej sa páčilo vydávať sa za Španielku. A ty, pýtala sa baletka . "Ja sa volám Oľga, "nasledovala odpoveď.

Keď " Ruský balet " odišiel do Latinskej Ameriky, Oľga so skupinou neišla. Výber medzi ťažkým životom baletky a manželstvom so známym a slávnym maliarom bol urobený. Keď sa vrátili zo Španielska do Francúzska, usadili sa v malom domčeku na Moulin Rouge, so slúžkou, psami, vtákmi a tisíckou rôznych predmetov, ktoré stále sprevádzali maliara. Oľga hovorila celkom dobre po francúzsky hoci so silným ruským akcentom a milovala počúvať fantastické historky, ktoré jej rozprával Picasso. Vtedy veľa pracoval, najradšej po nociach. Práve na Moulin Rouge nakreslil známy " Portrét Oľgy v kresle", ktorý je teraz vystavený v parížskom múzeu Picassa. Ak ho zrovnáme s fotografiou , ktorá bola urobená v čase pózovania, možno postrehnúť, že maliar dosť prikrášlil jej črty tváre.

Mnohí jeho priatelia ho odhovárali od svadby s Oľgou, mysliac si, že nebude vydarená. Maliar však na rady nedal. A tak bola svadba, 12. júla 1918. Zúčastnili sa jej napríklad Djagilev, Appolinaire, Coctoueau, Gertruda Stein, Matisse. Picasso bol presvedčený, že sa žení na celý život aj preto v manželskej zmluve bol dodatok, že všetky veci sú spoločné. V prípade rozvodu to znamenalo, že sa veci rozdelia na polovicu, vrátane obrazov. Po svadbe sa mladomanželia usadili vo veľkom byte v samom centre Paríža. Oľga sa stala domácou pani, starala sa o pokoj a krásu rodinného hniezda, Picasso sa jej do toho neplietol. Uspokojil sa tým, že si rozložil svoj neporiadok o poschodie nižšie, kde mal pracovňu a všade porozkladal svoje veci a k stenám postavil obrazy Renoira, Matissa, Cesanna a Rouseaua.