Grafika (slovo gréckeho pôvodu) je postup rozmnožovania pásmovej alebo obrazovej predlohy technikou buď umeleckou alebo mechanickou. Grafika umelecká je vytváraná maliarom – grafikom.
Techniky:
Tlač z výšky

Drevorez
Drevená doštička z hrušky alebo lipy, s vyhladeným povrchom- Jeho odborný názov – štoček, matrica. Ostrý nôž – napríklad skalpel. Ruka vedie nôž a ten mierne zašikmený vyrezáva linku. Potom je rovnaký rez vedený oproti prvému. Rezy sa spoja a z hladkej plochy sa vylúpne trieska. Gumový valček nanáša rovnomernú vrstvu tiskárskej farby. Plocha sa celá pokryje. Len vybrané miesto zostane nedotknuté. Doska sa pod tlakom pritlačí na papier – objaví sa čierny obrazec s bielou stopou. Tlačí teda časť, ktorá nebola vyhĺbená.
Predstavitelia:
Albrecht Durer, Emil Noldeh, Bohdan Kopecký, Jaroslav Chudomel, Vladimir Tesař, Karel Vysušil,...

Drevoryt
Klát dreva, urezaný z kmeňa naprieč letokruhom. Najčastejšie z hrušky a čerešne – stromu, ktorých drevo má rovnomernú hustotu. Jeho povrch je vyhladený do lesklej plochy. Rydlo je dlhý, oceľový hranol rôzneho prierezu – trojuholník, poloblúk, obdĺžnik – zabrúseny na konci do ostrých hrán. Kov je zapustený do guľovatej drevenej násady, ktorá sa opiera o dlaň. Tlakom ruky vniká ostrie hrán do vyhladenej plochy dreva a vyhlbuje brázdu. Drevo v rovnakej priečnej skladbe kladie rydlu značný odpor. Zloženie tlači je rovnaké akopri drevoreze, aj princíp sa zhoduje.
Predstavitelia:
Jozef Váchal, Max Švabinský, Eduard Munch, Vladimír Andrejevič Favorskij, Kärhe Kollwitzová,...

Linoryt
Korkové alebo gumové linoleum. Rydlá v tvare dutých oceľových žľabkov. Úzkych, oblo širokých či pravouhlých korýtok. Ich drevenú rúčku dlaň pohodlne objíme. Postačí ľahké pritlačenie a žľabok odkrýva z linolea prúžok vybraného materiálu. Druh, skladba linolea ovplyvňuje výraz vrypu. Guma alebo plastická hmota je v reze hladká, ostrá. Korok sa mierne drobí , a stopa je preto hrubšia. Tlač sa zhoduje s predchádzajúcimi postupmi.
Predstavitelia:
Orest Dubay, Jozef Čapek, Vincenr Hložník, Stefan Suberlak, Adolf Born, Ľudovít Fulla, Pablo Picasso,...

Tlač z hĺbky
Suchá ihla
Zinková doska. Ruka drží oceľovú ihlu v kolmom uhle k lesklému povrchu. Tlakom vyrýva do mäkkého zinku ryhu. Kov vytlačený hrotom ihly vytvára po okraji brázdy vyvýšený hrebienok. Odborne sa mu hovorí grádok. Čím väčší tlak, tým hrubšia a širšia stopa, tím tiež vyšší a hmotnejší grádok. Farba je zatrená dovnútra rýh. Pri stieraní z povrchu zostane čiastočne uchytená na okraji ihly. Vlhký papier vsáva nielen farbu z priehlbín ale aj zvyšky farby z plochy. Preto sú linky suchej ihly neostré, rozpité, akoby rozstrapkané.
Predstavitelia:
Vladimír Silovský, Frantisek Tichý, Emil Filla, Zdenek Seydla, André Derain, Vladimír Komárek,...

Rytina
Medená alebo oceľová doštička. Niekedy tiež litografický kameň. Povrch hladký, vyleštený. Oceľové rydlá čiastočne podobné drevorytovým, sú na konci zabrúsené do tvaru trojuholníka, kosoštvorca či úzkej kvapky. Ostrý hrot, ostré rezné bočné hrany. Držadlo sa opiera o dlaň. Palec s prostredníkom zvierajú špičku rydla a boku a určujú smer. Ukazovák tlačí na špičku zhora. Kov či kameň je tvrdý a kladie rydlu odpor. Musí byť preto vedené v miernom predklone k povrchu dosky. Rytá stopa nie je hlboká a jej sila sa nedá zvýšiť len pretlačením ruky. Vryp sa musí niekoľkokrát opakovať. Pritom meníme rydlá od slabých k silnejším. Pred hrotom rydla sa odvíja špirálovitý úlomok kovu. Hrany vyhĺbeného vrypu sú ostré. Kde aj tak vznikne hrebienok, musí byť odstránený škrabkou. Tlač je zhodný so suchou ihlou. Povrch dosky sa dômyselne vytiera až do zrkadlového lesku. Tlačia sa teda len vyryté línie.
Predstavitelia:
Jiří Švengsbír, Zdeněk Sklenář, Cyril Bouda,...

Čiarkový lept
Kovová doska, najčastejšie medená či zinková. Jej povrch pokrýva hnedočierna ochranná vrstva. Z čoho je zložená? Znie to ako recept z kuchyne čarodejníka. Obsahuje: asfalt a burgunskú smolu, včelí vosk, mastix a benátsky terpentín. Nechcite počuť ani návod ako sa to varí. Jeho vrstva na kovovej doske je tenká a dá sa ľahko preškrabnúť kovovým hrotom. V tmavom kryte sa potom objaví obnažený kov. Doska sa ponorí do zriedenej kyseliny dusičnej a v odkrytých miestach po chvíľke vzniknú vyleptané priehlbiny. Ich hĺbka závisí na dobe pôsobenia kyseliny. Leptá sa postupne. Miesta, ktoré majú byť svetlé, po krátkom čase vykryjeme asfaltom. Najdlhšie pôsobí kyselina tam, kde chceme dosiahnuť najhlbšie, teda najtmavšie línie. Zaleptaná doska sa očistí vodou a benzínom a je pripravená k tlači. Jeho postup a princíp je rovnaký ako pri suchej ihle.
Predstavitelia:
Rembrandt Harmensz Van Rijn, Vojtěch Preissg, Pravoslav Kotík, Jozef Ším, Jozef Čapek,...

Ďalej z Tlače z hĺbky poznáme: akvatinu a mezzotintu.

Tlač z plochy: litografiu a sítotlač.