1.4.4 SATANIZMUS V AMERIKE
Aleister Crowley – muž, podľa ktorého môžeme najľahšie sledovať moderný satanizmus. Narodil sa v roku 1875 v kresťanskej rodine, v Británii. Mágia ho zaujala knihou A.E. Whitea a o praktikách okutizmu sa dozvedel z práce ďalšieho okultistu Eliphasa Leviho. Vstúpil do okultnej organizácie nazvanej „Cirkev a hermetický rád zlatého úsvitu“. No zamedzili mu ďalší postup pre sklon k homosexualite, a tak vstúpil do niekoľkých ďalších okultných alebo mágii príbuzných organizácií. Nakoniec sa stal veľmajstrom ritualistickej organizácie „Ordo Temple Orientis“ (O.T.O) ktorá používala sexuálnu mágiu a uctievala satana. Túto organizáciu založil okolo roku 1900 viedenský továrnik Carl Kellner spolu s nemeckým teozofom Franzom Hartmannom.
Crowley sa sám nazýval „veľkou šelmou“ a „666“ podľa odkazov v biblickej knihe Zjavenia, na základe čoho bol presvedčený, že v poslednom konflikte satan zvíťazí. Predtým, než prevzal vedenie ako veľmajster (1922) založil akúsi odnož O.T.O v Los Angels a potom sa presťahoval do opátstva Thelema v Cefalu na ostrove Sicília. Založil študijné centrum mágie v Škótsku a vrátil sa k hľadaniu zdroja nadprirodzeného vedenia. Dúfal, že sa skontaktuje s nejakým druhom „supermysle“. Crowley sformuloval základný článok satanistickej viery: „Celým základom má byť heslo ´Rob, čo chceš´“. Otvorene hlásal násilie, zneucťovanie žien a ľudské obety, najmä malých chlapcov.
V Egypte Crowley našiel to, čo hľadal. Skontaktoval sa s duchovnou bytosťou, ktorú nazýval „svätý anjel strážny“. Neskôr jej dal meno Alwass alebo Alwaz.
Niektorí sa od Crowleyho odpojili a vytvorili odštepné skupiny, v Británii známe ako kluby Pekelného ohňa. Venovali sa čiernej mágii, sexuálnym a politickým sprisahaniam.
Crowley bol obhajcom osobnej slobody v čomkoľvek. Opisy jeho sexuálnych a drogových zážitkov dokazujú, že zomrel počas svojho snaženia. Veril, že satan je mocnejší ako Boh rozšíril moderný satanizmus.
1.5 PRVÁ CIRKEV SATANOVA
Túto skupinu považujú ostatné satanské skupiny za kacírsku, a to z dvoch dôvodov: po prvé preto, že termín „cirkev“ je kresťanským, po druhé, že na rozdiel od zvyklostí v stredoveku, táto skupina praktizuje satanizmus a čarodejníctvo úplne verejne.
Zakladateľom Prvej cirkvi satanovej je Anton Szandor LaVey. Narodil sa v roku 1930. Jeho starí rodičia mu rozprávali príbehy o bosorkách a upíroch, ktoré vznikli v ich rodnej Transylvánii. Už vo veku piatich rokov čítal knihy ako Frankestein a Dracula.
V roku 1942 sa ako 12-ročný chlapec začal zaoberať modernou vojnovou stratégiou. Pustil sa do štúdia vojenských príručiek. Dospel k presvedčeniu, ktoré bolo v rozpore s Bibliou, a to že zem nezdedí pokorný ale mocný.
Popri štúdiu sa venoval metafyzike a okultizmu. Povinné štúdium ho nudilo a tak odišiel zo školy a nastúpil ako ošetrovateľ zvierat do cirkusu Clydea Beattyho. Čoskoro ho povýšili na asistenta krotiteľa, ktorého často zastupoval. Keď v cirkuse ochorel hráč na harmónium, preukázal neuveriteľný talent v hre na klavír. Aj preto sa stal členom orchestra.
V osemnástich odišiel z cirkusu a nastúpil do kočovného varieté. Oboznámil sa s hypnózou a pokračoval v štúdiu okultizmu. Bol organistom a aj na základe toho mal vynikajúcu možnosť pozorovať svoje okolie a spoznať najúbohejšiu stránku človeka.
„Vídal som mužov dychtiacich po polonahých dievčatách, ktoré tancovali vo varieté, a keď som v nedeľu ráno hrával na improvizovaných bohoslužbách na druhom konci varietného areálu, vídal som tých istých mužov, ako sedia v laviciach so ženami a deťmi a žiadajú Boha, aby im odpustil a zbavil ich telesných túžob. V ďalšiu sobotňajšiu noc sa však znova vracali do varieté alebo na nejaké iné miesto neresti. Vtedy som pochopil, že kresťanská cirkev ťaží z pokrytectva a že zmyselnosť v človeku vždy preváži, akokoľvek ju potláča, alebo sa usiluje vypudiť každé náboženstvo bieleho svetla.“
Po uzavretí manželstva vo veku 21 rokov sa LaVey rozhodol začať s prípravou na povolanie. Vyštudoval kriminológiu na City College v San Franciscu a stal sa fotografom miestneho policajného oddelenia. Tvrdil, že videl tú najkrvavejšiu, najpríšernejšiu stránku ľudskej povahy. Odišiel zo zamestnania a stal sa hráčom na organ v nočných kluboch a divadlách. Stále však pokračoval v štúdiu čiernej mágie, dokonca raz týždenne prednášal v univerzitnom komplexe. Učil o veštení a satanských obradoch. Čoskoro sa zo skupiny jeho študentov vyvinula ďalšia, známa ako Magický kruh.
LaVey zhromaždil rozsiahlu knižnicu z diel o praktikách stredovekých okultných skupín. Zabával sa na myšlienke, že ľudia budú zosmiešňovať kresťanskú cirkev na tajných obradoch.
30. apríla 1966, v najvýznamnejší sviatok čarodejníkov Walpurginu noc, si LaVey obradne vyholil hlavu a oznámil vytvorenie Cirkvi satanovej. Pritom si obliekol čierne šaty s kňazským golierom. Urobil to spôsobom, ktorý vyznel skôr ako samoľúbe uchvátenie moci a uznania bez nejakej osobnej viery v pravého diabla. Neskôr vycítil, že popularita čiernej omše už klesá a tak vytvoril nové obrady. Ľudia za ním začali prichádzať s požiadavkami o satanské svadby, či pohreby. Najobľúbenejší rituál pravdepodobne umožňoval preklínať nepriateľov a tešiť sa z víťazstva nad nimi.
V prvých rokoch existencie cirkvi si LaVey delil svoj čas medzi vykonávanie obradov a študovanie okultných praktík. No neskôr, keď už cirkev dokázala byť samostatná, presunul rituály jednotlivých cirkevných skupín do ich miestnych grot (kongregácií), aby sa mohol sústrediť na písanie. Napísal Satanskú Bibliu, ktorú v 12.vydaní doplnili Satanské rituály. Obsahovali opisy mnohých obradov prebraných zo starovekých rituálov, a návody pre miestne skupiny, ako ich prispôsobiť svojím potrebám. Jeho tretia kniha Dokonalý čarodejník nie je dostupná dokonca ani v USA.
V šesťdesiatych rokoch si dokonca zahral vo filme Rosemarino dieťa úlohu diabla, na čo reagoval tak, že podľa neho to bola „najlepšie platená reklama pre satanizmus od čias inkvizície“.
V Cirkvi satanovej je diabol symbolickým pojmom pre sebarealizáciu a morálne právo. Opiera sa o „Deväť satanských vyhlásení“, ktoré “uzákonil“ LaVey:
1.Satan uznáva pôžitkárstvo namiesto abstinencie.
2.Satan uznáva vitálnu existenciu namiesto duchovného rojčenia.
3.Satan uznáva nepoškvrnenú múdrosť namiesto pokryteckého sebaklamu.
4.Satan uznáva láskavosť k tým, ktorí si ju zasluhujú, namiesto plytvania láskou na nevďačníkov.
5.Satan uznáva pomstu namiesto nastavenia druhého líca.
6.Satan uznáva zodpovednosť k zodpovedným namiesto starosti o psychických upírov.
7.Satan uznáva človeka iba ako ďalšie zviera, niekedy lepšie, no častejšie horšie ako tie, čo chodia po štyroch, ktoré sa pod vplyvom svojho „božsky duchovného a intelektuálneho vývoja“ stalo najzákernejším zvieraťom zo všetkých.
8.Satan uznáva všetky takzvané hriechy, pretože vedú k telesnému, duševnému alebo citovému uspokojeniu.
9.Satan je najlepším priateľom cirkvi, akého kedy mala, pretože ju celé roky udržuje v činnosti.
Hlavné sídlo Cirkvi satanovej je v Kalifornii, v trojpodlažnom viktoriánskom dome v San Franciscu. Ich heslom je „satan žije“ a používa sa pri početných rituáloch v hlavnom „stane“ i v grotách po celom svete.
V očiach mnohých ľudí sa tento spolok javí ako najnebezpečnejší, v skutočnosti sú na svete aj omnoho hrozivejšie skupiny uctievajúce satana.
1.6 INÉ SATANSKÉ SKUPINY
1.Cirkev spriaznených – The Temple of Set (set je egyptské meno satana) – najvyšší kazateľ sa zjavne rozišiel so satanskou cirkvou LaVeya – tvrdí, že je nadprirodzenými silami určený za LaVeyovho nasledovníka.
2.Procesná cirkev posledného súdu – Proces – Cirkev posledného súdu
Založená bola v roku 1963 v Londýne dvoma čelnými predstaviteľmi kultu nazvaného Cirkev scientológie, Robert Moor a Mary Anne MacLeanová (manželia). Učenie Procesu malo spočiatku dvoch bohov a to Lucifera a Jehovu, no neskôr pribudol tretí, satan. Otvorili si kníhkupectvo a v roku 1967 Robert vydal knihu Ako to je, v ktorej vysvetľoval filozofiu Procesu: „Kristus povedal: ¸Miluj nepriateľa svojho´. Kristov nepriateľ bol satan a satanov nepriateľ bol Kristus. Skrze lásku sa nepriateľstvo zapudí... Skrze lásku Ježiš a satan zapudili svoje nepriateľstvo a spojili sa.“ Členovia Procesu taktiež verili, že vraždením, krviprelievaním a bezuzdným sexuálnym správaním môžu urýchliť koniec.
Spočiatku sa táto skupina rozštiepila na 3 ďalšie: jehovistov alebo „puritánov“; luciferistov, ktorí obhajovali užívanie sexu a drog; a satanistov, ktorí verili v uctievanie satana, obete a násilie.
Korene tejto cirkvi siahajú do Ordo Temple Orientis Aleistera Crowleyho, pričom verne nasleduje Crowleyho vášeň pre sex, drogy a násilie.
Po založení centra v San Franciscu sa k Procesu pridal aj muž menom Charles Manson.(pr.1) Pre vážnu účasť na trestnej činnosti prešla táto skupina do ilegality.
3.V USA existuje okolo 450 identifikovateľných satanských skupín – mnohé nemajú nijakú oficiálnu organizáciu, ani sídla, nepublikujú štatistiky, aby sa dali skúmať.
1.7 SATANSKÉ KULTY
Satanský kult je skupina, ktorá sa odštiepila od ďalšej skupiny, so satanom v svojom strede. Ich správanie sa odchyľuje od pôvodnej skupiny, z ktorej vzišli.
Satanské kulty sú v neustálej činnosti. No policajné oddelenia nemôžu prešetrovať každé oznámenie o satanských bohoslužbách, pokiaľ ide len o neškodné rituály. No keď sú spojené s obetovaním zvierat, vlámaním, podpaľačstvom, znesväcovaním hrobov alebo inak, je zásah polície nutný.
Aj v štáte Idaho funguje neformálne jedna takáto pátracia organizácia. Jej cieľom je na základe celoštátnej výmeny informácií medzi úradmi dozerajúcimi na dodržiavanie zákona objaviť nejaký kľúč k satanským zločinom. Volá sa Cult Crime Impact Network, Inc. a vydáva svoj vestník File 18 Newsletter.
Známe sú tiež ďalšie také skupiny, a to: Warnke Ministries, Box 1075, Danville, KYY 40422; Bothered about Dungeons and Dragons, Box 5513, Richmond, VA 23220; Parent´s Music Resource Center, 1500 Arlington Boulevard, Arlington, VA 22209.
Vo vysielaní stanice ABC News v programe „20/20“, odvysielanom 16. mája 1985, odznel zoznam šiestich charakteristík činností kultov, najmä v súvislosti so zneužívaním detí:
1.Fixácia so smrťou – deti, ktoré sa týchto satanských rituálov zúčastnili, uvádzali, že ich požiadali, aby si ľahli do rakvy, niekedy aj s inými satanistami a príležitostne so skutočnými pozostatkami mŕtveho tela.
2.Satanské symboly - deti rozprávali o hlave pripomínajúcej capa a obrátenej pätcípej hviezde, ktorá je populárnym a známym symbolom satanizmu. Vždy tam bolo množstvo sviečok a ľudia v kutniach a s kuklami.
3.Únosy – takmer v každom prípade bolo dieťa unesené, podrobené týraniu a v neznámom počte prípadov obetované.
4.Pohlavné zneužívanie – vyšetrovatelia sa domnievajú, že sa často využívalo s cieľom zničiť vieru v Boha a všetky ostatné autority, vrátane rodičov.
5.Kanibalizmus – mnohí ľudia, najmä deti, opisovali krájanie obetovaných tiel a jedenie ich častí, zvyčajne srdca.
6.Kremácia – opisovali ju niektoré deti. Ak je to pravda, potom to vysvetľuje, prečo sa nikdy nenájde dôkaz kanibalizmu.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Satanizmus a okultizmus
Dátum pridania: | 20.07.2006 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | NIKA368 | ||
Jazyk: | Počet slov: | 12 258 | |
Referát vhodný pre: | Gymnázium | Počet A4: | 36.2 |
Priemerná známka: | 2.95 | Rýchle čítanie: | 60m 20s |
Pomalé čítanie: | 90m 30s |
Zdroje: Balthazar, Jean; Batellier, Jean; Bossy, Jean; Boulocová, Fabienne a kolektív: Voyage au Cœur du Mystérieux, SÉLECTION DU READER´S DIGEST, PARIS 1996; do prepracovaného nemeckého vydania preložili: Chrisoph Arndt, Marion Papenbrok – Schrammová, Margit Schäferová a kolektív: Grenzen unseres Wissens, VERLAG DAS BESTE GmbH, Stuttgart 1998; z prepracovaného nemeckého vydania preložili: Daniela Humajová, Jozef Bžoch, Katarína Hatalová, Viera Juríčková, Jozef Molitor: Záhady okolo nás, READER´S DIGEST VÝBER, organizačná zložka, 9.publikácia, BRATISLAVA 1999, vydanie prvé, ISBN 80-88983-00-2, Beck, Hubert F.: How to respond to ... THE CULTS, CONCORDIA PUBLISHING HOUSE, MO., ST. LOUIS 1977; preložila Dáša Zvončeková: Ako odpovedať na ... KULTY, TRANOSCIUS, a.s., LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ 1993, vydanie prvé, ISBN 80-7140-034-3, Beck, Hubert F.: How to respond to ... THE CULTS, CONCORDIA PUBLISHING HOUSE, MO., ST. LOUIS 1977; preložila Dáša Zvončeková: Ako odpovedať na ... KULTY, TRANOSCIUS, a.s., LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ 1993, vydanie prvé, ISBN 80-7140-034-3