Roku 1768 vydala Mária Terézia úradný urbár so spoločnými predpismi, v ktorom sa mala na každom panstve vyhotoviť urbárska tabuľa s údajmi o obciach. Rača mala v tom čase 229 poddanských domov, žilo tu i niekoľko šľachticov, teda skutočný počet domov bol trochu vyšší. Hlavným zamestnaním bolo vinohradníctvo. V 17. storočí žil v Rači hrnčiarsky majster, v 18. storočí traja obuvníci, dvaja mäsiari, pekár, mlynár, debnár, murár, zámočník, krajčír, pivovarník a chirurg. V 18. storočí prevládalo v Rači slovenské obyvateľstvo a vynútilo si, aby sa všetky záležitosti, ktoré sa ho týkali, prerokúvali v slovenskej reči. V polovici 19. storočia mala Rača už 368 domov a 2421 obyvateľov. V roku 1840 začala premávať konská železnica z Bratislavy do Trnavy. V Rači mala prepriahaciu stanicu a stajňu pre kone. V rokoch 1848-1849 Rača podporovala slovenské povstanie a postavila stotinu dobrovoľníkov, v júni a júli 1849 bola obec a jej okolie dočasným sídlom Slovenského dobrovoľníckeho zboru, ktorý 30. júna 1849 navštívili Ľ. Štúr a M. Hodža. 22. novembra 1863 bola v obci slávnosť 1000 ročného jubilea príchodu sv. Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu, ktorej sa osobne zúčastnil aj slovenský národovec kňaz F. V. Sasinek, ktorý v Rači mesiac pôsobil. Odvtedy sa račianski národovci začali zapájať do slovenského národného hnutia. Katolícky kňaz Móric Alster bol vedúcim Bratislavského jednateľstva Matice slovenskej a zastával aj čestné miesto medzi národovcami bratislavskej župy. K rozvoju Rače prispelo aj vybudovanie železničnej trate s parným pohonom z Leopoldova do Rače v rokoch 1872-1873, roku 1883 postavili prípojku na bratislavskú hlavnú stanicu. Po vzniku Československej republiky mala Rača 589 domov a 4581 obyvateľov, z toho 3738 Slovákov, 757 Nemcov. K dvom predchádzajúcim ľudovým školám po roku 1918 pribudla ďalšia štátna ľudová škola so slovenským vyučovacím jazykom, kým v evanjelickej škole sa ďalej učilo nemecky. Roku 1933 bola na Čachtickej ulici otvorená rímskokatolícka ľudová škola a o dva roky neskôr štátna ľudová a meštianska škola. Začiatkom štyridsiatych rokov si sedliaci a vinohradníci, hlásiaci sa k nemeckej národnosti, založili vinohradnícke družstvo a postavili nemecký kultúrny dom. Slovenská časť račanov založila akciovú spoločnosť a roku 1941 postavili Katolícky kultúrny dom s (na tie časy) veľkým javiskom. Hrával tam divadelný súbor vysokej úrovne (dnes je tam kino Nádej). 1. apríla 1946 sa Rača stala administratívno-správnou súčasťou Bratislavy.
V súčasnosti sa Rača nachádza v Bratislavkom kraji, na dolnom záhorí, patrí do regióniu rača, obec – Rača. Rača má dosť bohatú históriu a pri jej hľadaní som sa dozvedel veľa nových skutočností. Do mestskej časti Rača – Krasňany som sa presťahoval ako 3 – ročný spolu s rodičmi a odvtedy až po súčasnosť tu bývam. Rača sa skladá z viacerých častí: Krasňany, Rendez, Východné. Sídlisko Krasňany sa začalo stavať pred vyše polstoročím a patrí k najstarším bratislavským sídliskám. Sídlisko Východné bolo pôvodne len železničnou prekládkovou stanicou. Dnes je v ňom malé železničné múzeum.
Mestská časť Rača patrí medzi tiché lokality v Bratislave, obyvatelia môžu vyraziť hocikedy do lesa Malých karpát, kde sa môžu poprechádzať a odreagovať od rušného dňa (cesta do lesa trvá maximálne 15 minút chôdzou). Vďaka dobrému dopravnému spojeniu s centrom Bratislavy (do centra trvá cesta max. 30 minút) využívajú turisti Raču ako nástup na dlhšie trasy do hôr. Raču však charakterizuje nielen nádherná príroda, ale aj bohaté stopy minulej kultúry. Malokarpatský chodník poskytuje veľký priestor na turistiku, najmä z radov skôr narodených (pravidelne využívam spomínaný chodník na cykloturistiku). Hoci v tejto lokalite nájdete dve kúpaliská, v prevádzke býva v sezóne iba jedno. Kúpaliská totiž trpia častými nájazdmi vandalov. Na spomínanej ceste sa nachádza aj lyžiarsky vlek, žiaľ, neznámy páchateľ ho kompletne rozkradol, ale aspoň kopec slúži v zimných mesiacoch na sánkovanie a bobovanie. Škoda, že sa nehľadá investor, nakoľko som aktívny lyžiar a keď mám cez víkend chuť si ísť zalyžovať môžem ísť akurát na Pezinskú babu, kde sa stretnem zo všetkými lyžiarmi v Bratislave.