Skinheadi sa prvýkrát objavili okolo roku 1966 v Anglicku. Spočiatku tvorili odnož inej subkultúry zvanej Hard moods. Hard moods pochádzali z robotníckych stredísk. Vysoké topánky, džínsy, vojenské košele a krátke vlasy. Tie symbolizovali stálu pripravenosť do boja proti cudzím. Vtedy, však pod pojmom cudzí, nerozumeli cudzí ako etnicky či rasovo, ale cudzí ako bohatší.

Ich štýl mal symbolizovať silu, patriotizmus a postoje ľudí práce v protiklade k zdanlivej ženskosti, pacifizmu a postojom hippies. Neonacistické hnutie skinheads je aktívne asi v 33 krajinách šiestich kontinentov. Pôsobí v ňom 70 000 mladých ľudí, z ktorých polovica je zarytých aktivistov a zvyšok sú prívrženci. Najviac skínov pôsobí v Nemecku (5 000), Maďarsku a Českej republike (viac ako 4 000), Poľsku (2000). Vo Francúzku, Španielsku, Kanade a Holandsku je najmenej 500 skinov.

V Nemecku útočia skinheadi na Turkov, vo Veľkej Británii na Aziatov, vo Francúzku na Severoafričanov, v Maďarsku, na Slovensku a v Čechách na Rómov, v USA na rasové menšiny a imigrantov. Ich vzhľad možno rozpoznať okamžite: oholená lebka alebo celkom nakrátko ostrihané vlasy, texasky, bundy zvané bombery (bomber, pochádza z anglického “crombie” čo bola plastová bunda ako protiklad ku kožuchu - symbolu bohatstva), niekedy pomaľované nacistickými znakmi, opasok alebo traky, vysoké vojenské topánky (kanady), tetovanie nacistickými sloganmi a symbolmi. Z bezpečnostných dôvodov majú niekedy skinheadi menej nápadný vzhľad.

Väčšina skiheadských gangov má okolo 10, niekedy až niekoľko tuctov členov. Pre tých, ktorí sú celkom oddaní hnutiu, znamená skinheads spôsob života a nie iba módnu záležitosť. V sociálnom a privátnom živote ich príslušníkov dominujú skiheadské aktivity. Usilujú sa dosiahnuť svoje ciele destabilizovaním spoločnosti prostredníctvom zastrašovania a priameho uplatňovania násilia. Neonacionalistická ideológia, kombinovaná s gangovým životným štýlom poskytuje skinheadom pocit sily, príslušnosti ku skupine a nadradenosti. Skinheadi glorifikujú Hitlera a ašpirujú na vytvorenie jeho vízie celosvetovej Árijskej ríše.

Rómovia a mnohí iní, ktorí sú považovaní za cudzích, iných a odlišných, sú Skinheadmi ohrozovaní zbraňami, ako sú baseballové palice, nože, železné tyče, alebo ťažké topánky. Spoločnosť takéto útoky odsudzuje, ale majú aj podporu, najmä ak nasledujú po incidentoch, v ktorých sú Rómovia či už právom alebo neprávom, obviňovaní z lokálnych kriminálnych činov. Ďalšou špecialitou skínov je vandalizmus. Píšu grafitti s rasistickými námetmi a znesväcujú židovské synagógy, cintoríny a pamätníky holokaustu. U nás do strednej Európy sa hnutie skinheads začína šíriť koncom 80. rokov a veľký rozmach zažíva po zmene režimov. Vo vtedajšom Československu má veľký vplyv hudobná skupina Orlík, ktorá v krátkej dobe spopularizovala kult skinheads medzi mládežou.

Ďalšou významnou skupinou, ktorá prispela k masovému rozšíreniu skínov u nás boli Tři sestry a jej líder Daniel Landa. Na Slovensku paradoxne ako prvé začali s rasizmom punkové skupiny z niekdajšieho Československa. U nás najznámejšia punková skupina začiatku 90. rokov Zóna A bola so svojou skladbou "Cigánsky problém", iniciátorom niekoľkých pogromov proti rómskemu obyvateľstvu hlavne na území hlavného mesta. Táto skladba sa stala v kruhoch pravicových skínov kultovou. Počet skinheadov na Slovensku sa dá presne odhadnúť pomerne ťažko, keďže všetky ich aktivity sú neoficiálne a často ilegálne.

Odhaduje sa, že počet rasisticky, fašisticky a nacionalisticky orientovaných skinheads v SR je okolo 1000 osôb. Títo skinheadi majú na svojom konte stovky ideologicky motivovaných útokov a fyzických napadnutí, najmenej 3 rasistické vraždy. Každým dňom počet napadnutí a konfliktov, ako aj ich brutalita rastie. Za posledné roky prežíva jednoznačne toto hnutie u nás svoj rozvoj. Skinheadi na Slovensku sa delia do dvoch hlavných skupín:- nacionalisti - národní socialisti (NS).

Obidvom skupinám je vlastný rasizmus, antisemitizmus, nenávisť k ľuďom s odlišným názorom, ako aj nenávisť k homosexuálom, k drogovo závislým, bezdomovcom a ľuďom, ktorí sú na dne alebo mimo spoločnosti. Nacionalisti na prvé miesto kladú národ, ich cieľom je čisté a biele Slovensko. Nacionalisti nepoužívajú fašistické a nacistické symboly, odmietajú Hitlera, ktorému vyčítajú, že chcel kolonizovať a vyhladiť Slovanov. Najčastejším symbolom nacionalistických skinheads je slovenský znak, prípadne slovenská zástava. Pre skupinu národných socialistov je prvoradá rasa i keď aj oni považujú národ za jednu z najväčších hodnôt. Sú však viac internacionálne orientovaní, spolupracujú na medzinárodnej úrovni, vyznávajú fašistickú ideológiu, uctievajú Hitlera. Cieľom je revolúcia, ktorá zabezpečí víťazstvo árijskej rasy. Najväčšími nepriateľmi sú židia (ktorí sú pre NS pôvodcami všetkého zla), podradné neárijske rasy, ako aj zradcovia rasy - ľudia, ktorí nesúhlasia s ich ideológiou.

Národní socialisti používajú fašistické a nacistické symboly. Aj keď medzi týmito dvoma skupinami existujú drobné rozpory, v zásade si veľmi dobre rozumejú a pri útokoch na spoločných nepriateľov stoja bok po boku. Vznikom Slovenskej Republiky v roku 1993 síce opadajú národnostné vášne voči Čechom, ale tradíciou sa stávajú pochody ku hrobu prezidenta Tisu, či zoskupovanie sa pri príležitosti osláv 14. marca v Bratislave, aj keď na ne chodia z roka na rok mladšie generácie hnutia. Začínajú vznikať prvé skinziny – časopisy v ktorých si vymieňajú názory a šíria rasistickú a neonacistickú propagandu. Ideovo sa tieto začínajúce zoskupenia orientovali zo začiatku na odkaz a ideológiu spojenú s fašistickým Slovenským štátom v období II. svetovej vojny. Glorifikácia Alexandra Macha, Andreja Hlinku, či Jozefa Tisu, bola aj je jedným z najpríznačnejších sprievodných javov slovenských ultrapravicových skinheadov.

Na Slovensku existuje viacero ilegálnych organizácií a skupín, ktoré pracujú na rozširovaní a uskutočňovaní cieľov rasistických, fašistických a nacionalistických skinheadov. Najaktívnejšími sú Blood and Honour a Slovakia Hammer Skins. Blood and Honour má u nás hlavnú pobočku v Bratislave, kde funguje P.O.Box, na ktorom si môžu záujemcovia objednať anglický magazín Blood