Odmietali dominujúcu kultúru ako falošnú zameranú na zisk. Vysoký doraz sa kládol na slobodu a individualizmus. Neskôr sa punk začal rozvetvovať na nové hudobné smery. Vznikal anarcho-punk. Punkeri sa zlučovali so ska hudbou. Neskôr bol známy aj agresivný štýl Oi! alebo ešte tvrdší Hardcore. Na prelome 80. – 90. rokov pôsobili Streight edge a veľmi násilný prúd Headline. Začiatkom deväťdesiatych rokov sa vytvorili ďalšie štýly, ktoré boli do tej doby pre punkovú hudbu veľkou neznámou. Na scénu prišli kapely Nirvana či Pearl jam. Mnoho punkových kapiel začalo nasledovať melodický úspešný štýl Bad religion a Nofx čo bola cesta pre dnešné komerčne úspešné kapely typu Offspring, Blink 182 alebo Green day. Po čase sa z veľkej časti punkovej hudby stalo divadlo, ktoré je prezentované videoklipmi a veľkými koncertmi. No to je presne to proti čomu punk vždy bol.

V Bratislave sa punkeri ozvali v roku 1992 na protest proti fašistom. Po páde komunizmu, strácal sa charakter undergroundu a z punku sa stala móda. Mnoho mladých ľudí malo na hlavách číra a v ruke toluén a všade striekali sprejmi znak anarchie. Pre nich to bol len chvíľkový ošiaľ a potom na punk zabudli. Dokonca aj mnoho starých punkerov práve preto zanevrelo na punk. To však bolo zmätenou dobou, keď nevedeli, čo s tou slobodou robiť. Na Slovensku je koncertov omnoho menej ako napríklad v takých Čechách (a ak sú, často príde málo ľudí kvôli slabej propagácii), to však neznamená, že Slovenská scéna je chudobná. Medzi stálice Slovenského punku patrí Zóna A. V deväťdesiatych rokoch bola známa komerčná neopunková skupina Iné kafe, ktorá už zanikla. Punk je život, sloboda, energia, radosť a zábava. Je to hudba, rebélia, ale hlavne názor na život.