Subkultúra punk

Punk

Punk sa začal formovať v New Yorku, v prvej perióde 70.rokov, pod vplyvom nových kapiel, ktoré priniesli inováciu rockovej muzike. Tieto kapely mali svoj vlastný šokujúci imidž. Jednoduchšiu muziku a šokujúci život ovplyvnený drogami a večierkami. Vytvorili tzv. New Wave (nová vlna) generáciu, ktorá chcela prezentovať nekomerčné umenie ovplyvnené beatnickými autormi a ich sklonom k nihilizmu a bohémizmu. Prezentovali inovátorskú, extravagantnú módu, hraničiacu s pervérznosťou a exhibicionizmom, pričom stelesňovala rebelanstvo v umení a životnom štýle.

Namiesto kvetinových výzdob, ktoré boli v danom čase módne, sa nosili kožené nohavice, bundy, sado-masochistické pomôcky a oblečky, vybíjané opasky, policajné putá, roztrhané oblečenie či maľovanie mužov a prezliekanie sa do ženských šiat. Toto všetko zastrešoval klub the Factory, kde pôsobil Andy Warhol a jeho múzy.

Druhú vlnu, približne v tých istých rokoch 74-76 tvorili kapely, ktoré sa hudobne približovali k ranným 50.rokom a vplyvu rock´n´rollu s agresívnejším a jednoduchším zvukom. Patti Smith, prvá dáma punku alebo the Television, Iggy Pop, the Stooges či New York Dolls predstavovali kapely, o ktorých by sa dalo hovoriť ako o prvých punkových kapelách v Amerike a vo svete spolu s the Velvet Undergound. V legendárnom klube CBGB´s v NewYorku začali tieto formácie predstavovať svoj životný štýl a tvorbu širšej verejnosti.

Neskoršie po roku 1976 sa vynorili vďaka tomuto klubu nové legendy už oficiálnej punkovej vlny Ramones, Deadboys, či už spomínaný New York Dolls alebo the Television či Patti Smith. Títo umelci viedli bohémsky spôsob života na rozdiel od vývoja punku v Anglicku, kde situácia prebiehala podobne, ale s odlišnou spoločensko-ekonomickou situáciou. USA mali relatívne stabilnú ekonomickú situácia a nezamestnanosť nebola tak vysoká ako napríklad v Európe, špeciálne v Anglicku. Aj preto sa americký punk resp. new wave nestaral o nízky štandard životného štýlu, beznádej či neoznačoval spoločenskú situáciu za anarchiu.

Americký new wave sa sústreďoval na rebéliu voči kultúrnym hodnotám, spôsobu života strednej vrstvy cez nihilizmus k seba deštrukcii osobnosti, vedením bohémskeho spôsobu života - sex , drogy a rock´n´roll a byť sám sebou. Anglický punk mal svoje vlastné korene, ale vplyvy, ktoré prichádzali z Ameriky sú neodškriepiteľné a zanechali na anglickom punku svoje stopy. Koncom 60.rokov panovala v Anglicku silná ekonomická kríza. Do Anglicka priniesol novú vlnu David Bowie, pričom ju umelecky pozdvihol a oživil o nové prvky rebelanstva a formy umenia. Medzi rokmi 73-74 sa situácia vyhrocuje. Okolo obchodu s menom SEX, s extravagantným oblečením na 430 King´s Road - Chelsea, ktorý vlastnila módna návrhárka Viviene Westwoodová spolu s Malcolmom McLarenom, ktorý spolupracoval v NewYorku s kapelou the New York Dolls, vytvorili novú módu , ktorá dostala pomenovanie Punk.

Práve títo ľudia pomenovali správnym slovom generáciu mladých ľudí z ulice, ktorí sa rozhodli prejaviť. Extravagancia roztrhaných tričiek, zicheriek, strapatých vlasov a strašidelného make-upu dostala pomenovanie a smer. Typickými odevnými súčiastkami boli čierna vybíjaná bunda tzv. sidovka (nazvaná podľa Sida Viciousa- Sex Pistols), vojenské topánky, reťaze na krku, zámky, náušnice, obtiahnuté nohavice a vlasy zafarbené a tvarovane na “číro”. Dôležité bolo šokovať rodičov a okolie. S touto agresívnou módou prišiel aj agresívnejší hudobný prejav. Prvé kapely, už označené za punkové, boli v Anglicku považované formácie: the Sex Pistols, the Clash, Siouxsie, the Buzzcocks, Shame 69 a Skrewdriver, ktorý sa neskoršie stali prvou fašisticko-skinheadskou kapelou vo svete.

McLaren stál pri zrode kapely the Sex Pistols a neskôr sa stal jej manažérom. Spoločne s Westwoodovou vytvoril imidž kapely, ktorá reprezentovala nové mládežnícke hnutie, ktoré malo šokovať apatickú spoločnosť. Sex Pistols v roku 1976 spôsobili škandál. Bolo to po ich interview v TV, kde zasypali moderátora oplzlými nadávkami. Do štrnástich dní bola väčšina ich koncertov zakázaná. Oba aj americký aj britský mal svoju podstatu v odmietaní konvencii, rebelantstve a podvratnosti. Mladí ľudia tvoriaci tuto subkultúru konali viac intuitívne než s rozumom. Ich hesla boli “NO FUTURE”, “NO RULES”, “ANARCHY”. Negácii podliehali aj základné hodnoty ako rodina, vzdelanie, manželstvo. Boli proti politike, všetkému čo malo znak hierarchie teda aj cirkev.
Odmietali dominujúcu kultúru ako falošnú zameranú na zisk. Vysoký doraz sa kládol na slobodu a individualizmus. Neskôr sa punk začal rozvetvovať na nové hudobné smery. Vznikal anarcho-punk. Punkeri sa zlučovali so ska hudbou. Neskôr bol známy aj agresivný štýl Oi! alebo ešte tvrdší Hardcore. Na prelome 80. – 90. rokov pôsobili Streight edge a veľmi násilný prúd Headline. Začiatkom deväťdesiatych rokov sa vytvorili ďalšie štýly, ktoré boli do tej doby pre punkovú hudbu veľkou neznámou. Na scénu prišli kapely Nirvana či Pearl jam. Mnoho punkových kapiel začalo nasledovať melodický úspešný štýl Bad religion a Nofx čo bola cesta pre dnešné komerčne úspešné kapely typu Offspring, Blink 182 alebo Green day. Po čase sa z veľkej časti punkovej hudby stalo divadlo, ktoré je prezentované videoklipmi a veľkými koncertmi. No to je presne to proti čomu punk vždy bol.

V Bratislave sa punkeri ozvali v roku 1992 na protest proti fašistom. Po páde komunizmu, strácal sa charakter undergroundu a z punku sa stala móda. Mnoho mladých ľudí malo na hlavách číra a v ruke toluén a všade striekali sprejmi znak anarchie. Pre nich to bol len chvíľkový ošiaľ a potom na punk zabudli. Dokonca aj mnoho starých punkerov práve preto zanevrelo na punk. To však bolo zmätenou dobou, keď nevedeli, čo s tou slobodou robiť. Na Slovensku je koncertov omnoho menej ako napríklad v takých Čechách (a ak sú, často príde málo ľudí kvôli slabej propagácii), to však neznamená, že Slovenská scéna je chudobná. Medzi stálice Slovenského punku patrí Zóna A. V deväťdesiatych rokoch bola známa komerčná neopunková skupina Iné kafe, ktorá už zanikla. Punk je život, sloboda, energia, radosť a zábava. Je to hudba, rebélia, ale hlavne názor na život.