Empír sa nazýva tiež cisársky sloh, a to preto, že sa ním stavalo v dobe,keď sa Napoleon Bonaparte prehásil za cisára (1804) a potom ešte celú prvú polovicu 19.storočia. Označenie ,,empírové“ sa občas používa aj pre stavby, ktoré vznikli pred rokom 1804(pokiaľ majú príslušné vonkajšie znaky).Empír veľmi rýchlo prenikol do celej Európy, no zrejme najdlhšie si popularitu zachoval v Rusku. Empír vychádza z antických slohov, preberá dórsky sloh s jeho príznačnými hmotnými kanelovanými stĺpmi a s plochými bochníkovými hlavicami.Používa tiež iónsky sloh a novo vytvorené palmetové hlavice. Rímsy s konzolami, hlavice stĺpov, ale tiež stĺpy celé bývajú niekedy drevené a obielené fasádou,novým materiálom sa stáva liatina, z ktorej sa odlievajú aj celé články,palmety, akrotérie,zábradlia,atď., dokonca aj celé vysoké kríže,ktorých povrch napodobňuje štruktúručiastočne ohoblovaného dreva. Okrem charakteristického trojuholníkovitého štítu s tympanónom niekedy doplnenom plastikou, nápisom z letopočtom alebo prelomeným polkruhovým oknom, sa vyskytuje stupňovitý štít z nízkych dlhých pruhov.

Tiež veže civilných stavieb (menej často kostolov) mávajú tupé zakončenie, zatialčo helmice kostolných veží a drobné vežičky radníc (oproti osembokým starším teraz len štvorboké) dostávajú jednak prostý ihlicovitý tvar, jednak zvonovitú, hrotom zakončenú podobu. Až teraz, prevažne od poslednej tretiny 18.storočia sa okná,až doposiaľ jednoduché, menia na dvojité. Empírové okná bývajú kryté ešte žalúziovými okenicami, s obľubou natieranými na zeleno alebo na modro. Prevládajúcou farbou okien je biela až do sklonku prvej poloice 19.storočia, kedy sa začína používať hnedá. V okenných a dverných otvoroch sa bežne používa palladiánský či vignolovský motív, niekedy redukovaný-bez strešných oblúkov. Klenby sú obvykle veľmi ploché. Ústredné priestory predovšetkým v zámockej a kostolnej architektúre sa zaklenuju kupolou členenou kazetami,buď plastickými, alebo maľovanými šedo,tzv.grisaille.ako príklady stavieb možno uviesť Víťazný oblúk na Place de l’etoile ci Chrám Nadeleine v Paríži. Určitú uniformitu, niekedy hraničiacu s fádnosťou, vnášajú do architektúry novozriaďované štátne stavebné kancelárie. Stavby tej doby sú však slohovo čisté, dodržujú prísnu symetriu a sú riešené veľmi účelne. Zdroj inšpirácie sa našiel v Číne, starom Egypte (vojenské výpravy Napoleona) , Turecku a v krajinách s maurskou kultúrou.

Súčasne však antika grécka i rímska-okrem základných tvarov a zoskupení (akým je napríklad stĺpové priečelie antického chrámu, prenášané v empíri i na obytné domy) –poskytuje ďalšie námety, ako napr.polozrútené akvadukty(antické vodovody) a pod. Aj bytová architektúra a úžitkové umenie niesli isté znaky empíru. Nábytok často využíva egyptské prvky, obľúbené je čierne lakovanie, nohy stoličiek, kresiel a pohoviek majú tvar zvieracich pazúrov a často sú pozlátené. S obľubou sa kombinovala mahagónová dyha s mosadzným kovaním. Častým ozdobným prvkom bol tiež pozlátený orol. V domácnosti nesmeli chýbať v tej dobe veľmi obľúbené nástenné hodiny a tiež krásny porcelán, ktorý je dnes obdivovaný. Tiež tapety a poťahové látky,ktorých vzorom sú najčastejšie zvislé pruhy sú pre toto obdobie typické.Všetky tieto prvky sú charakteristické pre meštianske byty.Meštianskemu empíru sa hovorí Biedermaier. Pre tento sloh je typické ešte väčšie zjednodušenie tvarov, ktoré sú niekedy masívnejšie ako v samotnom empíre. Biedermaier je štýl doby medzi Napoleonovými vojnami a revolúciami v Európe (1815-1848). Názov dostal podľa fiktívnych mien pánov Biedermanna a Bummelmeiera-satirických figúrok, ktoré v mníchovskom humoristickom týždenníku zosmiešňovali názory meštianskych vrstiev.Biedermaier sa prejavuje v bývaní,odievaní, umení, interiéri,umeleckom remesle, nie však v architektúre. Vplyv empíru sa prejavoval aj v obliekaní. Muži nosili modré alebo hnedé fraky, kvetovanú vestu, viazanku a dlhé nohavice. Ženy si obliekali v pase stiahnuté šaty, golier bol široký až cez ramená a pod sukňou bolo veľa spodničiek,neskôr boli drôtené konštrukcie zvané krinolíny (veľké problémy s nosením). Nosili korzety (deformácia tela).