Napríklad v balkánskych plastikách nechýba dojímavé, sugestívne zobrazenie sediacej ženy, ktorá drží v náručí dieťa prisaté k prsiam.K pamiatkam slovenského praveku, konkrétne neolitu patrí aj nádoba s reliéfom ľudskej tváre zo Sikenice ( okolo 4000 rokov pred n. l.; 9cm ) Je to tvár znázornená len v náznakoch – štylizovaná, no napriek tomu názorne zobrazuje charakteristické črty vtedajšieho človeka. Takéto reliéfne zobrazenia sú charakteristické aj pre iné európske kultúry. Ide vlastne o prvé zobrazenie ľudskej tváre, ktoré bolo dovtedy, tak – povediac tabu. Sú to plastiky a niekedy aj masky, ktoré mali odvrátiť zlo pri rôznych kultových obradoch. Podobne je aj na plochej plastike zo Šároviec antropomorfný motív s výzdobou v tvare negatívneho písmena H štylizovaný do schematickej skratky.Pre najmladšie obdobie neolitu je charakteristická plastika stvárňujúca postavu s výraznými fyzickými atribútmi. Sem patrí napr. Venuša z Oborína (okolo 3600rokov pred n. l.)s rukami pôvodne v adoračnom geste. Jej prsia znázorňujú dva výčnelky a jej hlava je len ako kruhový doplnok.

Táto polosediaca, 12,1 cm veľká plastika bola zdobená červenou farbou.Tu treba spomenúť hlavne Venušu MAGNA MATER z Nitrianskeho Hrádku (okolo 3600rokov pred n. l.), predstavujúca bohyňu blaha, úrody, darkyňu života. 27 cm veľká matka s rukami v adoračnom geste bola symbolom života a znovuzrodenia. Táto krásna plastika vzpriamene sedí na tróne, ryhy na chrbte naznačujú splývajúce vlasy a prsty na nohách má naznačené ryhami. Vykopávky podobného stvárnenia sa objavovali spolu s antropomorfnými nádobami. Jednou z nich je aj 29 cm veľká nádoba zo Svidníka (okolo 3600rokov pred n. l.), ktorá má ruky zobrazené v adoračnom geste vztýčených rúk. Prsia a aj spôsob farbenia je rovnaký ako u plastiky z Oborína, ale výčnelky sú zobrazené aj na zadnej strane nádoby.Zo Svidníka je aj antropomorfná nádobka s nôžkami, zhotovená rovnako ako jej predchodkyňa. Líši sa asi len tým, že je 10,2cm vysoká a má naznačené prsty na nohách.Najmladšie prejavy v lengyelskej kultúre sa objavujú na nádobách s antropomorfnými znakmi vo Veľkých Kostoľanoch. K používaným atribútom patria hlavne prsia, ktoré znázorňovali hlavne ženskosť.Ďalšou zaujímavou plastikou je Venuša z Bajča (6,6 cm; okolo 2800rokov pred n. l.), na ktorej je využitá technika brázdeného vpichu. Vyskytujú sa tu nové výrazové prostriedky a treba podotknúť, že vznikla v čase upevnenia patriarchálnej spoločnosti.

Sú tu viditeľne nepopierateľné tradície staršieho lengyelského obdobia.Kým neolitické plastiky sa vyznačujú trojrozmernosťou, v mladšej dobe kamennej – eneolite sa vyskytuje skôr plochosť a zároveň sa tu uplatňuje abstraktné zobrazenie reality. Sem patrí aj vrcholné dielo z praveku Slovenska, 13,6 cm veľká Venuša z Krásna ( 2200 – 2000 rokov pred n. l.)– eneolit – Je to plochá ženská plastika s adoračným (uctievanie, vzývanie) gestom vztýčených rúk. Badať na nej strohé znázornenie ľudského teľa, výrazné rozšírenie v bokoch, ale hlavne má vyznačené prsia, čo bolo nezvyčajné pre predchádzajúce obdobie.Táto maximálne abstraktne modelovaná plastika, ktorá vznikla na sklonkueneolitu sa považuje za „úspešný pokus o vrcholne dokonalý estetický účinokvýtvarného stvárnenia prastarej témy - ŽENY .Veľmi zaujímavá plochá plastika zo štylizovanými telesnými znakmipochádza z Bešenova – 10,7 cm veľké torzo ženskej plastiky (okolo 2500 rokovpred n. l.). Horná časť tela sa nezachovala, no zato sú tu badateľné výraznerozšírené boky a pás je vyznačený štyrmi vodorovnými ryhami.

Zdobená jeobojstranne rytým ornamentom usporiadaných do vodorovných línii a pásovskrížených na prsiach. Vyrytý trojuholník symbolizuje ženské pohlavie.Prastaré kulty vzniknuté na území dnešného Slovenska pretrvali aj zánikmatriarchátu a vznik patriarchátu. O tom svedčia aj plastiky zo sklonkustaršej a začiatku strednej doby bronzovej (okolo 1500 rokov pred n. l.). Sú tonajmä ploché štylizované plastiky zo Spišského Štvrtku, Gánoviec, NižnejMyšľe a Barca – Košice – (okolo 1550rokov pred n. l.) Z Barča pochádza soška,kde autor zanechal dokonca podpis. Je to plochá, štylizovaná plastikas vyznačenou hlavou, prsiami a rukami zakončenými pahýľmi. Bola 4,2 cmveľká a pochádzala z otomanskej kultúry. Zánik prenosných ľudských plastíkje v dobe bronzovej, kedy sa Slovensko dostalo pod vplyv krétsko –mykénskych civilizačných stredísk(16 – 15 storočie pred n. l.).Celkom výnimočné postavenie má antropomorfná hlinená kráterovitá nádobaz Dunajskej Lužnej veľká 37 cm(predtým Nové Košariská). Je to dokonalá„Váza obety“ ( okolo 600 rokov pred n. l.) na dutej prelamovanej nôžke, ktorámá 2 malé nádobky a medzi nimi pôsobivo vymodelované vztýčené rukys dlaňami obrátenými nahor a s otvormi na zavesenie reťazí.

Nie náhodou sanašla v kniežacom hrobe a mala ruky spútané reťazami. Tie pôsobivopoukazujú na bezmocnosť vtedajšieho človeka voči osudu. Táto nádobainšpirovaná kovovými etruskými predlohami je považovaná za vrchol pravekejslovenskej antropomorfnej tvorby. Napriek všetkému sú naše doterajšie vedomosti neúplné, pretožez niektorých plastík sa zachovali len torza, ktoré boli zámerne poškodzovanépri rôznych kultových obradoch. O pozostatkoch našich predchodcov všakmôžeme hovoriť ako o výbere najvzácnejších umelecky najhodnotnejšícharcheologických nálezov. Ani najkrajšie a najvýznamnejšie prejavyumeleckého cítenia Slovenského praveku nemôžu odpovedať na všetkyotázky, ktoré sa v súvislosti s nimi vytvárajú. Napriek tomu skvostnépredmety, ktoré vytvorili ruky majstrov dôb dávno minulých, sú lenfragmentom kedysi pestrej mozaiky života, slávy a schopnosti našichpredkov. My sa môžeme len domnievať, čo všetko ešte skrýva zem a čo všetkouž zničil čas. Napriek tomu máme niektoré umelecké atribúty na dosah rukya môžeme sa len kochať dielami anonymných umelcov, ktorý spôsobom sebevlastným stvorili toľkú rokmi nedotknutú krásu.