Venuše

Skvosty dávneho Slovenska„Človek tvoril od nepamäti a nemôže prestať tvoriť nikdy. V zápase s prírodou v dávnych tisícročiach, on, to slabé ohnivko jednej z nepreberných množstiev vývojových línii košatého stromu prírody, musel v nej svoje postavenie posilniť a zabezpečiť. Spočiatku ani nie preto, aby ju zdolával, ale aby si zachoval svoj život, aby sa vývojová línia nepretrhla práve pri ňom a s ním. Musel začať myslieť, musel začať tvoriť. V neprehľadnej džungli hmlistých, nevyhranených predstáv o svojom okolí a zaviedol ho aj pomocou umenia. To však už bol druhý, vyšší stupeň jeho poľudštenia. Seba ako člena kolektívu pre prítomnosť a pre budúcnosť zachovať sám kolektív. Tak to bolo aj pod našimi Tatrami, tak začal mohutnieť veľkolepý prúd ľudských dejín, tak vznikla mágia práce, tvorby, umenia...“Jozef PaulíkVývoj ľudskej spoločnosti a zároveň aj vznik umenia je výslednicou aktivity človeka založenej hlavne na poznávaní. Počiatok moderného výtvarného prejavu sa vynoril z hlbín praveku zdanlivo náhle.

Prvé doklady estetického cítenia človeka pochádzajú so starej doby kamennej. Najstaršie výtvarné prejavy európskeho ľudstva sa teda podľa klasických metód kládli do obdobia 40 000 rokov pred n. l., no podľa nových metód sa prvé doklady vyhraneného umeleckého cítenia človeka datuje na 30 000 rokov pred n. l. Pomocou nich sa môže objektívne zhodnotiť význam výtvarných snažení pravekých generácií, kedy človek rozvíjal umenie a postupne formoval jednotlivé obdobia. Praveké umenie je anonymné, no nachádzame v ňom určité spoločenské prvky – odvážne povedané – akoby mali znaky určitých „umeleckých škôl“.Tieto dokonalé diela patria k doposiaľ neprekonateľným vrcholom „starého umenia“, ktoré umožňujú nahliadnuť do tajomného sveta duchovných predstáv vtedajších ľudských pokolení. Vyjadrovali taktiež vzťah tvorcov k okolitému svetu, slúžili magickým účelom a spájali sa so zachovaním ľudského rodu. Najzaujímavejšie fragmenty hlavne Slovenského pravekého umenia sú prenosné plastiky žien - VENUŠE, ktoré sú sugestívnym prejavom mladopaleolitického umenia. Venuše sú teda také staré ako praveké umenie, ktoré sa objavujú nielen v kompozíciách jaskynných malieb, ale aj ako samostatné plastiky.

Na vznik týchto diel je potrebný zmysel pre krásu a radosť z tvorby, ktoré fascinuje aj súčasnú generáciu.Táto vyslovene domáca tvorba je odrazom i obrazom každodenného života, starostí, strastí, ale aj túžob a nádejí pradávnych spoločenstiev.Tu v paleolite tkvejú svojimi koreňmi počiatky umeleckých prístupov, pretože iba nespočetné pokusy, výhry i prehry, prastaré spoločenské skúsenosti mohli zrodiť umenie.Po tisícročia sa umelci znovu a znovu zmocňujú tejto vždy aktuálnej témy – večnej inšpirácie – ŽENY a s ňou spojeným matriarchátom. Dá sa o nej hovoriť aj ako o matke – ochrankyne života ale aj mŕtvych. Preto sa sošky objavujú nielen v pradávnych príbytkoch, v pravekých svätyniach, ale aj v hroboch. Venuše sú univerzálnym prejavom všetkých európskych oblastí. Ich výtvarný štýl je takmer nemenný, aj keď každá epocha mala iné estetické kritéria.Paleolitické Venuše sú osobitou kategóriou v dejinách najstarších umeleckých prejavov. Venuše mladších období európskeho praveku nadväzujú na svoje pravzory – plastiky Blízkeho východu a východného Stredomoria.

Tu treba podotknúť, že tieto antropomorfné plastiky nezobrazujú ženu ako ideál krásy, alebo nebodaj ako vládkyňu všetkých, ale predovšetkým ako ťarchavú ženu – matku. Sú symbolom plodnosti a života. Musíme brať ohľad najmä na jej estetickú stránku ale aj na možnosť subjektívnej motivácie. Plastiky dokazujú výnimočné schopnosti svojich tvorcov a sú aj svedectvom ich citového vzťahu k tvorbe.Charakteristické sú hlavne svojimi telesnými tvarmi a predovšetkým zámerne zanedbanou, niekedy až štylisticky stvárnenou hlavou, tvárou, ale aj rukami a nohami. Umelci sa teda sústredili hlavne na prsia, brucho, lono, boky a stehná. Väčšina z nich je až nápadne nedokonalých. Táto ich funkcia bola neúprosne diktovaná požiadavkami kultu.Prvý úspešný pokus z územia Slovenska možno zaradiť do obdobia staršej doby kamennej. Je to obojstranne obrúsený plochý okruhliak z Cejkova – v tvare srdca – znázorňujúci ženské lono.

Na povrchu tejto originálnej plastiky badať výrazné zvyšky červeného farbiva. Objavuje sa tu viditeľná spojitosť s plastikou z Ukrajiny.Vznik ženských plastík možno hľadať vo východoeurópskej oblasti. Najvýznamnejšia ženská plastika je z Lespuque vo Francúzsku, ktorej štylizácia tvarov ženského tela je pretvorená do rafinovanej kombinácie kružníc, ovalov a elíps. Z Moravian nad Váhom (Podkovice) pochádzajú najvzácnejšie klenoty slovenského i európskeho praveku. Je to najstaršie zobrazenie ženského aktu na našom území vytvorené gravettskou kultúrou. Tá naturalisticky stvárňuje ženu bez odevu s naznačenými hornými končatinami vyrobenú z mamutoviny (mladý paleolit – GRAVETIEN ) Táto drobná len 7,5 cm veľká plastika je datovaná rádioulíkovou metódou na 22 800 rokov pred n. l.Je nesporne jednou z najznámejších Venuší na zemi , medzi ktoré sa zaraďujúVenuše z Willendorfu v Rakúsku z Dolných Věstoníc na južnej Morave.

Tie súmodelované oveľa naturalistickejšie, no Moravianská Venuša v nás vyvolávadojem akejsi definitívnosti, stvárnenia, zavŕšenia paleolitického výtvarnéhoštýlu. Tvorí akýsi most medzi kultúrnymi svetmi tejto doby.V období starej roľníckej civilizácie (5000 – 1800 rokov pred n. l.) zhmotnil človek svoje estetické i umelecké cítenie mladšej doby kamennej v keramike a hlinenej plastike. Tento nový cieľavedomý postoj ľudí k prírode sa prejavuje nielen v počiatočných naturalistických tendenciách, ale aj v svojráznosti umeleckých prejavov. Napriek neskoršej ére realistického stvárňovania ľudského tela, viedla zrejme dlhá vývojová cesta k uplatneniu nefiguratívnych prvkov vo výtvarnom prejave. Niekedy sa súčasne, respektíve i následne objavujú viac – menej realisticky, ale aj abstraktne modelované sošky. Ide o nové chápanie štýlových i výtvarných znakov. Sú tu úzke súvislosti s juhovýchodnými oblasťami Európy, ktoré príjmali podnety z Blízkeho Východu. Samostatnú skupinu predstavujú antropomorfné a zoomorfné nádoby, súvisiace s kultom plodnosti i zabezpečenia úrody.Väčšina antropomorfných nádob spodobuje ženu, napr. nádoby zo Svidníka, hlinené plastiky žien z Nových Vozokán, Cíferu, Sároviec, Krásna.

Medzi ne však patria aj napr. mužské nádoby z Blatného. Okrem iného sa na našom území objavuje aj mnoho zoomorfných nádob, ako napr. býk z Bíne, ošípaná z Prše, korytnačky zo Šarišských Michalian a iné.K najstarším, dobre zachovaným plastikám patrí taktiež z tmavosivej jemnozrnnej hliny zhotovená Venuša z Nových Vozokán (4000 – 3800 rokov pred n. l.). Je to znázornená, len 8,7cm vysoká žena, vzývajúca a prosiaca Božstvá o hojnosť úrody, ktorá bola nevyhnutná pre zachovanie rodov. Namiesto tváre má masku s nevýrazným nosom a očami, ktoré sú naznačené jamkami. Tá podobne ako niektoré balkánske Venuše drží pred sebou nádobu. Napriek tomu, že pravdepodobne pochádza z lengyelskej kultúry sa nevie určiť jej pôvod, či už obdobný, alebo územný. Podstatne mladšia no rovnako zaujímavá a známa je Venuša sediaca na tróne z Juhoslávie (Nova Večeja). Podobná plastika je aj z Velkých Kostolian, v ktorej samostatný keramický tvar s antropomorfnými znakmi symbolizuje ten istý princíp. V tomto období (v neolite) sa objavujú najrôznejšie podoby ženy – matky.
Napríklad v balkánskych plastikách nechýba dojímavé, sugestívne zobrazenie sediacej ženy, ktorá drží v náručí dieťa prisaté k prsiam.K pamiatkam slovenského praveku, konkrétne neolitu patrí aj nádoba s reliéfom ľudskej tváre zo Sikenice ( okolo 4000 rokov pred n. l.; 9cm ) Je to tvár znázornená len v náznakoch – štylizovaná, no napriek tomu názorne zobrazuje charakteristické črty vtedajšieho človeka. Takéto reliéfne zobrazenia sú charakteristické aj pre iné európske kultúry. Ide vlastne o prvé zobrazenie ľudskej tváre, ktoré bolo dovtedy, tak – povediac tabu. Sú to plastiky a niekedy aj masky, ktoré mali odvrátiť zlo pri rôznych kultových obradoch. Podobne je aj na plochej plastike zo Šároviec antropomorfný motív s výzdobou v tvare negatívneho písmena H štylizovaný do schematickej skratky.Pre najmladšie obdobie neolitu je charakteristická plastika stvárňujúca postavu s výraznými fyzickými atribútmi. Sem patrí napr. Venuša z Oborína (okolo 3600rokov pred n. l.)s rukami pôvodne v adoračnom geste. Jej prsia znázorňujú dva výčnelky a jej hlava je len ako kruhový doplnok.

Táto polosediaca, 12,1 cm veľká plastika bola zdobená červenou farbou.Tu treba spomenúť hlavne Venušu MAGNA MATER z Nitrianskeho Hrádku (okolo 3600rokov pred n. l.), predstavujúca bohyňu blaha, úrody, darkyňu života. 27 cm veľká matka s rukami v adoračnom geste bola symbolom života a znovuzrodenia. Táto krásna plastika vzpriamene sedí na tróne, ryhy na chrbte naznačujú splývajúce vlasy a prsty na nohách má naznačené ryhami. Vykopávky podobného stvárnenia sa objavovali spolu s antropomorfnými nádobami. Jednou z nich je aj 29 cm veľká nádoba zo Svidníka (okolo 3600rokov pred n. l.), ktorá má ruky zobrazené v adoračnom geste vztýčených rúk. Prsia a aj spôsob farbenia je rovnaký ako u plastiky z Oborína, ale výčnelky sú zobrazené aj na zadnej strane nádoby.Zo Svidníka je aj antropomorfná nádobka s nôžkami, zhotovená rovnako ako jej predchodkyňa. Líši sa asi len tým, že je 10,2cm vysoká a má naznačené prsty na nohách.Najmladšie prejavy v lengyelskej kultúre sa objavujú na nádobách s antropomorfnými znakmi vo Veľkých Kostoľanoch. K používaným atribútom patria hlavne prsia, ktoré znázorňovali hlavne ženskosť.Ďalšou zaujímavou plastikou je Venuša z Bajča (6,6 cm; okolo 2800rokov pred n. l.), na ktorej je využitá technika brázdeného vpichu. Vyskytujú sa tu nové výrazové prostriedky a treba podotknúť, že vznikla v čase upevnenia patriarchálnej spoločnosti.

Sú tu viditeľne nepopierateľné tradície staršieho lengyelského obdobia.Kým neolitické plastiky sa vyznačujú trojrozmernosťou, v mladšej dobe kamennej – eneolite sa vyskytuje skôr plochosť a zároveň sa tu uplatňuje abstraktné zobrazenie reality. Sem patrí aj vrcholné dielo z praveku Slovenska, 13,6 cm veľká Venuša z Krásna ( 2200 – 2000 rokov pred n. l.)– eneolit – Je to plochá ženská plastika s adoračným (uctievanie, vzývanie) gestom vztýčených rúk. Badať na nej strohé znázornenie ľudského teľa, výrazné rozšírenie v bokoch, ale hlavne má vyznačené prsia, čo bolo nezvyčajné pre predchádzajúce obdobie.Táto maximálne abstraktne modelovaná plastika, ktorá vznikla na sklonkueneolitu sa považuje za „úspešný pokus o vrcholne dokonalý estetický účinokvýtvarného stvárnenia prastarej témy - ŽENY .Veľmi zaujímavá plochá plastika zo štylizovanými telesnými znakmipochádza z Bešenova – 10,7 cm veľké torzo ženskej plastiky (okolo 2500 rokovpred n. l.). Horná časť tela sa nezachovala, no zato sú tu badateľné výraznerozšírené boky a pás je vyznačený štyrmi vodorovnými ryhami.

Zdobená jeobojstranne rytým ornamentom usporiadaných do vodorovných línii a pásovskrížených na prsiach. Vyrytý trojuholník symbolizuje ženské pohlavie.Prastaré kulty vzniknuté na území dnešného Slovenska pretrvali aj zánikmatriarchátu a vznik patriarchátu. O tom svedčia aj plastiky zo sklonkustaršej a začiatku strednej doby bronzovej (okolo 1500 rokov pred n. l.). Sú tonajmä ploché štylizované plastiky zo Spišského Štvrtku, Gánoviec, NižnejMyšľe a Barca – Košice – (okolo 1550rokov pred n. l.) Z Barča pochádza soška,kde autor zanechal dokonca podpis. Je to plochá, štylizovaná plastikas vyznačenou hlavou, prsiami a rukami zakončenými pahýľmi. Bola 4,2 cmveľká a pochádzala z otomanskej kultúry. Zánik prenosných ľudských plastíkje v dobe bronzovej, kedy sa Slovensko dostalo pod vplyv krétsko –mykénskych civilizačných stredísk(16 – 15 storočie pred n. l.).Celkom výnimočné postavenie má antropomorfná hlinená kráterovitá nádobaz Dunajskej Lužnej veľká 37 cm(predtým Nové Košariská). Je to dokonalá„Váza obety“ ( okolo 600 rokov pred n. l.) na dutej prelamovanej nôžke, ktorámá 2 malé nádobky a medzi nimi pôsobivo vymodelované vztýčené rukys dlaňami obrátenými nahor a s otvormi na zavesenie reťazí.

Nie náhodou sanašla v kniežacom hrobe a mala ruky spútané reťazami. Tie pôsobivopoukazujú na bezmocnosť vtedajšieho človeka voči osudu. Táto nádobainšpirovaná kovovými etruskými predlohami je považovaná za vrchol pravekejslovenskej antropomorfnej tvorby. Napriek všetkému sú naše doterajšie vedomosti neúplné, pretožez niektorých plastík sa zachovali len torza, ktoré boli zámerne poškodzovanépri rôznych kultových obradoch. O pozostatkoch našich predchodcov všakmôžeme hovoriť ako o výbere najvzácnejších umelecky najhodnotnejšícharcheologických nálezov. Ani najkrajšie a najvýznamnejšie prejavyumeleckého cítenia Slovenského praveku nemôžu odpovedať na všetkyotázky, ktoré sa v súvislosti s nimi vytvárajú. Napriek tomu skvostnépredmety, ktoré vytvorili ruky majstrov dôb dávno minulých, sú lenfragmentom kedysi pestrej mozaiky života, slávy a schopnosti našichpredkov. My sa môžeme len domnievať, čo všetko ešte skrýva zem a čo všetkouž zničil čas. Napriek tomu máme niektoré umelecké atribúty na dosah rukya môžeme sa len kochať dielami anonymných umelcov, ktorý spôsobom sebevlastným stvorili toľkú rokmi nedotknutú krásu.