Stredoveké rotundy na Slovensku

Kruhové kresťanské kostoly sa inak nazývajú aj rotundy (lat. rotundus – oblý, zaokrúhlený).Špecifický typ architektúry, ktorý v stredoveku predstavoval akúkoľvek oblú stavbu napr. polygónna stavba, štvorcový priestor s apsidami rozmiestnenými do kríža. V mladšej dobe kamennej boli sakrálne, okrúhle stavby (svätyne) rituálnymi centrami kultu mŕtvych (Stonehenge, rondely v Ružindole- Borovej pri Trnave).Kresťanská sakrálna architektúra nadväzuje na antické kruhové stavby pohanských chrámov a mauzóleí. Jedna z 1 rotúnd tohto typu, označovaného Santa Maria Rotunda,( bola postavená nad hrobom Panny Márie v Josafatskom údolí pri Jeruzaleme) a Rotunda Božieho hrobu v Jeruzaleme, tzv. Anastasis, boli v stredoveku najuctievanejšími symbolmi kresťanskej cirkvi.

V Byzantskej ríši sa stavali kostoly cisára Justiána – Hagia Sofia v Konstantinopole a San Vitale v Ravenne, u Longobardov Arichisov kostol ST. Sofie v Benevente a vo Franskej ríši kaplnka Panny Márie Karola Veľkého v Aachene, ale taktiež aj v štátoch Veľkej Moravy, Čiech, Poľska a Uhorska. Funkcia, význam a symbolika veľkomoravských rotúndRotundy boli interpretované výhradne v spojitosti kniežacieho paláca s kaplnkou ako reprezentačné stavby panovníkov. Sakrálna architektúra mala predovšetkým votívnu kultovú funkciu a to najmä preto, že nová kresťanská ideológia bola prispôsobená staršiemu všeľudovému pohanskému kultu. Kresťanstvo vo Veľkomoravskej ríši nikdy nemalo rigorózny charakter, ale pluralitne koexistovalo so staršími pohanskými rituálmi, čo naj- markantnejšie dokladá spôsob pochovávania v bezprostrednej blízkosti mocenských centier.V 40. rokoch bola sformulovaná tzv. ikonografia architektúry; R. Krautheimerom na príklade kópií rotundy Božieho hrobu v Jeruzaleme. Predpokladá sa, že škála symbolických veličín vkladaných aj do rozmerov stavby bola pri plánovaní kostola vopred určená. Za vzor veľkomoravskej rotundám bola pokladaná kaplnka Karola Veľkého v Aachene.

Objavy sakrálnej architektúry na území SR dokazujú historicky známy fakt existencie Nitrianskeho kniežatstva tvoriaceho mocenskú dualitnú súčasť Veľkomoravskej ríše prinajmenšom od čias vyhnania kniežaťa Pribinu z Nitry kniežaťom Mojmírom okolo roku 833. Na SVK nachádzame zrejme najpočetnejší súbor zachovaných predrománskych stavieb z územia Veľkomoravskej ríše.Predpokladá sa, že výstavba týchto stavieb nemusela súvisieť s miestnou regionálnou tradíciou, ale s novoetablovanými štátnymi útvarmi. To dokazuje najmä rotunda sv. Petra a Pavla na Budči z konca 9. storočia. To znamená, že Veľkomoravské stavby neboli stavané domácimi staviteľmi ale boli prebraté z karolínskej ríše a konkrétne táto rotunda mala staviteľov z prostredia Bavorska.Rotundy veľkomoravského obdobia:SKALICA – hradná kaplnka; patrón – Sv. Juraj-mesto sa nachádza na JZ výbežku Bielych Karpát na ľavom brehu rieky Moravy v Dolnomoravskom úvale. 1. písomná správa ( o meste ) je z roku 1217-Rotunda stojí v Z časti mesta na návrší nazývanom Hradište. Je vymurovaná z lomového kameňa; kvádrikového charakteru ukladaného do riadkov.

Loď má priemer530 cm a apsidy 335 cm. Je pravdepodobné, že zmienka o výstavbe kostola v Skalici z roku 1756 sa týka aj rotundy sv. Juraja.-Táto rotunda bola spočiatku stotožňovaná s karnerom pri farskom kostole ale A aj s českými rotundami 2. polovice 10. storočia. Je datovaná do 1. polovice 11. storočia a na základe podobnosti s rotundou sv. Kataríny v Znojme sa spája s veľkomoravskou staviteľskou tradíciou.BÍŇA – Kláštorná kaplnka alebo votívny kostol; Dvanásť ApoštolovObec bola založená už v roku 1135 a nachádza sa na pravom brehu rieky Hrom 12 km na S od Štúrova.-ROTUNDA – pochádza z roku 1391 a je situovaná na Z od kláštora, ktorý založil v roku 1217 Omodej (Amadeus) z rodu Hunt – Poznan. -Má vonkajší kruhový plášť v interiéri členený 12. polkruhovými radiálne usporiadanými nikami so segmentovitou apsidou rámovanou pravouhlovým odsadeným hranolovým profilovaným triumfálnym oblúkom presahujúcim do lode rotundy. Vnútorný priemer lode je 720 cm, max. šírka apsidy je 360cm a niky majú priemer 80 – 82cm. Nadzemné tehlové murivo je nasadené na rozšírený základ šírky160 cm zložený z lomových kameňov(ojedinele prisadených) spájaných väčšinou hlinou s fragmentmi vápennej malty a zlomkami tehál.ŠIVETICE – privátna kaplnka; patrón – sv. Margita Antiochijská-obec sa nachádza v Slovenskom Rudohorí v údolí potoka Muráň 22 km na JV od Revúcej. 1. písomné správy sú z rokov 1243 a 1272.

ROTUNDA je postavená z tehál s vnútorným priemerom 1110 cm, apsidou s priemerom 780 cm. Je to typ rotundy s interiérovou apsidou, ktorá je oddelená od lode priečnym triumfálnym s lomeným záklenkom. Exteriér stavby je členený systémom lizén – slepých arkád. Spočiatku bola táto stavba považovaná len za románsky kostolík ,no neskôr sa potvrdila primárnosť tehlového muriva(v exteriéry neomietnutého). V hornom podlaží nad konchou apsidy bol pôvodne zaklenutý ďalší priestor po klenbu lode, ktorý mohol slúžiť ako pozorovateľňa alebo obradná sieň. V Z časti lodi bola osadená empora nesená hranolovými piliermi s kamennými hlavicami. V ose apsidy boli lokalizované 3 polkruhovo zaklenuté okná a rovnaké okno bolo aj na J strane apsidy. Tu sa zachoval aj pôvodný ústupkový portál. Stavba pravdepodobne vychádza z domácej tradície tehlového staviteľa ovplyvneného architektonickými tendenciami začiatku 13. storočia a stavbu datuje do 2. štvrtiny 13. storočia. Na apside rotundy sa nachádza nástenná maľba, ktorá znázorňuje rotundu, ktorá má nad loďou lucernu.KRIŽOVANY NAD DUDVÁHOM – farský, neskôr zemepánsky kostol; patrón – sv. Kríž-obec sa nachádza 7 km na JV od Trnavy a vznikla v roku 1296.

ROTUNDA má priemer 540 cm ,priemer apsidy je 340 cm a tehlové murivo je nasadené na rozšírený tehlový základ spájaný hlinou s červenými hrudkami. Apsida je od lode odsadená triumfálnym oblúkom. Loď je zaklenutá 6- dielnou rebrovou klenbou s klinovým profilom a kruhovým svorníkom v strede. V exteriéry apsidy a lode je soklová rímsa a pod korunnou rímsou je profilovaný pílovitý, resp. strieškovitý vlys z tehál. Rotunda bola pri barokovej prestavbe pripojená k S strane chóru novostavby.-Vo výklenku apsidy bol objavený letopočet 1246 namaľovaný arabskými číslicami, ktorý sa pravdepodobne vzťahoval k prestavbe kostola, pričom pôvodná výstavba mala byť v 12. storočí. Definitívne však možno stavbu zaradiť do 1. polovice 13. storočia.DUCOVÉ - KOSTOLEC – patrón – neznámy-je situovaná v pohorí Považského Inovca na skalnom ostrohu „Kostolec“ Pri obci Ducové ( 5 km. Na S od Piešťan)-pravdepodobne vznikla v 2. tretine 9. storočia. Rotunda bola postavená pri bráne do dvorca v špeciálne ohraničenom sakrálnom okrsku, preto sa dá predpokladať, že mala votívne- ochrannú funkciu s vedľajšou funkciou súkromného oratória. Neskôr slúžila pravdepodobne ako cintorínová kaplnka.-Dvorec bol opevnený a rozčlenený pisádou na 3 časti.-Základy rotundy mali priemer 730 cm.-Predpokladá sa, že je kópiou rotundy „Valy“ u Mikulčic.

NITRIANSKA BLATNICA – hradná kaplnka; patrón – sv. Juraj-rotunda je situovaná na zaniknutej rannostredovekej lokalite „JURKO“ pri obci Nitrianska Blatnica 10 km na JV od Piešťan-ROTUNDA má murivo z lomového kameňa kladeného do nepravidelných riadkov. Priemer lode je 715- 746 cm a podkovitá apsida s priemerom 323 cm je napojená na loď bez zvýraznenia triumfálneho oblúka. V renesancii a v baroku bola k rotunde pristavaná na Z priečelí veža a tiež bola upravená a zaklenutá apsida s loďou. -Je veľa hypotéz kedy táto rotunda vznikla ale v poslednej dobe jej určujú veľkomoravský pôvod. Rotunda mohla byť postavená v 10. storočí v rámci nového správneho centra oblasti po zániku dvorca na Ducovom BADAŇ - ( Farský kostol; patrón – Sv. Katarína)Obec sa nachádza 20 km. Na J od Bánskej Štiavnice. Kostol je situovaný na miernom návrší v severnej časti obce.1. písomná správa o obci je z roku 1156 a uvádza sa ako majetok cisterciátskeho kláštora v Bzovíku (opátstvo z roku 1135) -KOSTOL je považovaný za neskororenesančnú stavbu. Rotundu objavili pri obhliadke kostola Y. HUDECOVÁ v roku 1995. vo východnej časti bol v 15. storočí pristavaný 1. loďový kostol s kvadratickou apsidou.

Priemer stavby je 580cm a murivo pozostáva z veľkých opracovaných kamenných kvádrov. V J. časti sa zachoval pôvodný portál s rovnou prekladovou doskou a 2 štrbinové polkruhovo zaklenuté okná. Bol nájdený aj zvyšok pôvodnej kupoly rotundy.-Stavba je predbežne datovaná do 12. stor. BÁNSKA BYSTRICA – (Karner; patrón – Sv. Michal)Mesto sa nachádzalo na návrší pri sútoku Bystrice s Hronom. Mesto bolo založené v roku 1255 vo Zvolenskej panve .Z toho nepriamo vyplýva aj existencia farského kostola Nanebovzatia panny Márie. V listine z roku 1406 sa pri ňom uvádza karner sv. Michala s cintorínom. Stavba bola zbúraná v roku 1826.-KARNER – kruhová stavba s priemerom 700cm bola lokalizovaná v roku 1997 pri rekonštrukcii dlažby na J od presbytéria farského kostola. Totožnosť tohto nálezu s karnerom sv. Michala potvrdzuje aj kresba veduty B BYSTRICE od J. Willenberga z roku 1596. BÁNSKA ŠTIAVNICA – ( Karner; patrón – Sv. Michal Archaniel)Pôvodné stred. mesto BANA bolo založené v rokoch 1237 – 1238 v Štiavnickom pohorí na úpätí vrchu Paradajz, kde bol postavený opevnený hrad. -KARNER – dnes je súčasťou hradného opevnenia a nachádza sa JV od farského kostola Panny Márie. 1. písomná správa o rotunde je z roku 1478.Ide o 2- podlažnú rotundu s kruhovou apsidou v hornom podlaží. Kruhová loď s priemerom 800 cm je spojená s apsidou o priemere 420 cm nepravidelným ústupkom.

SUTERÉN je zaklenutý 8 – dielnou rebrovou klenbou so stredovým štvorhranným pilierom. Rebrá majú jednoduchú hranolovú profiláciu a sú osadené na štvrťvalcových konzolách. V JV časti sú 2 vetracie otvory.-HORNÉ PODLAŽIE – zaklenuté 6 – dielnou rebrovou klenbou bez konzol.-APSIDA – zaklenutá konchou s profilovanou rímsou. Sú tu zachované 2 štrbinové okná s polkruhovým záklenkom, podobné ako je aj v J časti lode.-V Z a SZ časti lode sú 2 portály s jednoduchým ústupkovým členením. V interiéry boli objavené viaceré stredoveké nástenné maľby, z ktorých 1 vrstva je románska.-Karner bol pravdepodobne postavený zároveň s farským kostolom Panny Márie v 1. tretine 13. storočiaBIJACOVCE – Pútnická kaplnka; Sv. Kozma a DamiánObec sa nachádza na SV od Spišského podhradia. Bola založená v roku 1260 pod názvom terra Beche alebo terra Omnium Sanctorum.

ROTUNDA –situovaná pri farskom kostole Všetkých Svätých na návrší nad obcou pri vodnom (posvätnom) prameni. Je jednoduchá s vnútorným priemerom 570cm bez apsidy, postavená z lomového kamenného muriva. Má kompletne zachované murivo aj s kupolou.-Napriek viacerým hypotézam je najpravdepodobnejšie, že kostolík je vlastne Pútnická kaplnka z 2. polovice 13. storočiaBRATISLAVA - HRAD – Karner pri kostole sv. Salvátora; neznámyHrad bol založený na križovatke obchodných ciest pri rieke Dunaj. Najstaršia správa o hrade je z z 15 storočia.-ROTUNDA – situovaná v J časti východnej terasy hradného vrchu na S od presbytéria kostola sv. Salvátora, ktorý bol 1. krát uvádzaný v roku 1100.-Jednoduchá kruhová rotunda bez apsidy má vnútorný priemer 350 cm. Jej šírka je 160 cm základy pozostávali z lomového riadkovaného kameňa kladeného v hornej časti na spôsob opus spicatum. Stavba bola zahĺbená 4 m pod úroveň terénu a porušovala hroby staršieho cintorína čo nálezcu viedlo k záveru, že išlo o karner. Bolo predpokladané, že stavba nebola dostavaná kvôli sporom medzi kapitulou a hradnými pánmi, čo bolo dôvodom presunu kapituly do podhradia .-Najpravdepodobnejšia hypotéza je , že išlo o nefunkčný karner postavený pred tým, ako došlo k zrušeniu kostola sv. Salvátora na hrade okolo roku 1221.Do tohto obdobia zaraďujeme aj rotundu s podkovitou apsidou na dvorci Kostolec pri Ducovom.

Patrí sem aj rotunda s interiérovou apsidou na Trenčianskom hradeTRENČÍN – hradná kaplnka; patrón – neznámy-Trenčiansky hrad vznikol pravdepodobne v roku 1091-zaniknutá rotunda je situovaná na nádvorí Barborinho paláca Trenčianskeho hradu postaveného na mieste staršieho veľkomoravského hradiska. Bola to jednoduchá rotunda s interiérovou apsidou-Rotunda pozostáva z kruhovej lode priemeru 750 cm a bola rozčlenená 4. pásovými blokmi na tetrakonchu . Predpokladá sa, že v druhej fáze výstavby bola do stavby na Z vstavaná empora.-Rotunda sa teda datuje do 9. alebo 10. storočia. prestavaná bola v 1. tretine 11. storočia na tetrakonchu zasvätenú sv. Svoradovi a Benediktovi.- Je pravdepodobne kópiou rotundy Sv. Michala v Starom meste pri Uherskom Hradišti a rotundou sv. Klimenta v Levom Hradci.DEVÍN - Medzi centrálne stavby býva radená aj trikonchálna stavba na hradisku Devín.

Na hrade sa záchovali základy kostola z 9. storočia s troma apsidami a pozdĺžnou loďou z čias Veľkej Moravy. Hrad Devín bol viackrát prestavovaný, v 18. storočí opustený a v roku 1809 bol zničený napoleonovými vojskami. Muzeálna expozícia prezentuje nálezy z archeologických výskumov. Tá ma však do kríža rozmiestnené apsidy nie sú rozostúpené do štvorca alebo kruhu ale tvoria obdĺžnikovú miestnosť pripomínajúcu 1- loďový kostolík, ktorý na Z pokračuje halovým priestorom rozdeleným priečkami. Východná časť bola ukončená konchami a mohla slúžiť ako kaplnka. Táto stavba pripomína triklinium pápežského Lateránskeho paláca v Ríme. Do tohto obdobia bola v poslednej dobe radená aj rotunda sv. Juraja v Nitrianskej Blatnici. Pravdepodobne vznikla dosť neskoro až v 10. storočí.