Posledná večera (tal. Il Cenacolo alebo L'Ultima Cena) je obraz, ktorý namaľoval Leonardo da Vinci na stenu kostola Santa Maria delle Grazie v Miláne. Namaľovaný je na biblický motív (Ján 13:21) – Ježiš oznamuje, že jeden z jeho 12 apoštolov ho zradí. Obraz patrí medzi najznámejšie a najcennejšie na svete, nikdy však nebol v súkromnom vlastníctve, pretože ním nie je možné hýbať.
Technika: tempera na stene
Rozmery: 8,8 m × 4,6 m
Už dve tisícročia tajuplný rád Prioriát Sióna, ktorého členmi boli údajne aj Leonardo da Vinci, Victor Hugo, Isaac Newton, chráni nejaké veľké tajomstvo, ktoré je schopné prevrátiť celú históriu kresťanstva. Tí, ktorí čítali knihu Dana Browna, vedia o kalichu Svätého Grála, čo má byť symbolom ženského začiatku kresťanstva, pretože tento kalich nie je kalich, ale Sára, dcéra Ježiša Krista a Márie Magdalény.
Možno začať práve od tohto kalicha. Kalich Grála skutočne existuje, je známe aj miesto jeho objavenia. V roku 1910 v Antóchii, starovekom meste v Sýrii, na tom mieste, kde stál staroveký kostol vykopali v rozvalinách relikvie, strieborný koč vo forme kalicha v ktorom bol ďalší strieborný kalich. Nález sa dostal do rúk známym obchodníkom, ktorí ho neskôr vystavovali v parížskom Louvri a dnes je uschovaný v Metropolitan – múzeu v New Yorku.
Tajomstvom a zrejme dosť ťažko vysvetliteľným, je obraz Leonarda da Vinciho – Posledná večera (The Last Supper). Ústredným bodom Da Vinciho kódu je totiž domnienka, že v Leonardovej maľbe je na mieste, ktoré zvyčajne zaujíma apoštol Ján, v skutočnosti zobrazená Mária Magdaléna. To je veľmi zaujímavá myšlienka a otvára dvere mnohým otázkam. Ak je na Poslednej večeri Mária, kde je potom Ján? Nie je to nič viac, než len špekulácia. Skutočný problém, ktorý má táto teória, nie je teologický, ale racionálny. Ak miesto, zvyčajne vyhradené pre Jána, zaujala Mária Magdaléna, potom prečo si to za viac než 500 rokov nikto nevšimol? Odborníci na da Vinciho fresky však hovoria, že postava skutočne pripomína ženu. Ženskosť ale možno nájsť aj v iných mužských postavách na freskách Leonarda da Vinciho, ako napríklad na freske Ján Krstiteľ (John the Baptist). V týchto časoch sa mužská krása cenila veľmi vysoko. Tajná večera sa konala v čase židovského sviatku Paschy, sviatku záchrany Židov z egyptského otroctva. Podľa vtedajších tradícií sa takýto sviatok musel sláviť, či už s rodinou, alebo so svojimi učeníkmi. Ak ho teda slávil s učeníkmi, títo by mu neprepáčili, že na oslavy pozval aj Máriu Magdalénu. Je tiež známe, že Ján bol najmladším a najobľúbenejším apoštolom Ježiša Krista. Všade ho zobrazujú ako mladého, bez brady a s dlhými vlasmi. Koľko mal v čase Poslednej večere Ján rokov nie je presne známe. Mohol mať okolo 30, bol mladší ako Ježiš a tiež nie menej ako 13, vek kedy sa v tom čase stal plnoletým.
Reálne možno povedať, že mal asi 20 rokov, vyplýva to aj z toho, že jeho Evanjelium bolo napísané ako posledné koncom I. storočia. A tak potom je tu aj otázka, ak na freske je Mária Magdaléna, kde je potom Ján, ktorý tam bol? Dan Brown, aby vysvetlil neprítomnosť Jána, obracia pozornosť na postavu Petra. Vraj ten bol nespokojný s prítomnosťou Márie Magdalény a rukou ukazuje, že je ochotný podrezať jej hrdlo. Na freske je totiž zobrazená ruka s nožom, ktorá by nemala patriť nikomu. Tajná večera bola namaľovaná okolo roku 1498. Podľa listu od Leonardovho patróna, milánskeho vojvodu Ludovica Sforzu, mal Leonardo po dokončení Poslednej večere pomaľovať ešte viac stien kostola. Vojvoda už medzitým vedel o Leonardovej tendencii dávať si načas. "Prinúťte ho zmluvu vlastnoručne podpísať, aby sa tak zaviazal dokončiť prácu v stanovenom čase." Túto správu poslal v júni 1497. Leonardo začal s prácou približne 4 roky predtým. Freska sa začala rozpadávať takmer ihneď, ako ju Leonardo dokončil. V priebehu rokov sa ju pokúšalo zakonzervovať alebo zreštaurovať mnoho ľudí. Existujú dôkazy, že v roku 1556 na stene kostola Santa Maria delle Grazie v Miláne bolo možno vidieť detaily tohto obrazu, ktorý sa neskoršie niekoľkokrát reštauroval. Preto tvrdenie, že dnes Posledná večera je presne tá istá, ako ju namaľoval da Vinci, je príliš smelé. Predpokladá sa, že da Vinci si zmyslel urobiť obraz Poslednej večere v tom momente keď Ježiš povedal "jeden z vás ma zradí." Všetci apoštoli sú zhrození z týchto slov, vyskakujú, rozhadzujú rukami len Judáš spokojne sedí. Predpokladá sa, že ruka s nožom patrí Petrovi. Možno nôž je otočený smerom od jeho tela preto, aby nikoho neporezal.
A možno že je to Leonardova narážka na neskoršie udalosti toho večera, keď Peter odreže ucho jednému z rímskych vojakov, ktorí prišli Ježiša zatknúť. Druhú ruku kladie Peter na plece Jánovi a vôbec tam niet gesta prerezania hrdla, ako tvrdí Dan Brown. Možno, že Peter a Ján majú priateľské vzťahy a v tomto momente hľadajú oporu jeden v druhom – Ján nakláňa hlavu k Petrovi. Dan Brown tvrdí, že manželstvo Ježiša a Márie Magdalény je zafixované v historických kronikách. A odvoláva sa na apokryfy Evanjelia Filipa. Tento zaujímavý dokument skutočne existuje a ako tvrdia lingvisti, bol vytvorený koncom II. storočia. Koľko je v ňom pravdy a a koľko výmyslov zatiaľ nevedno. Treba vedieť, že všetky Evanjelia, Marka, Matúša, Jána či Mateja vznikli postupne v I. storočí, o tom medzi odborníkmi niet žiadnych sporov. Dan Brown však tvrdí, že Evanjelií bolo okolo 80, čo je zrejme prehnané číslo, ale aj tak v tomto roku sa našlo vo Švajčiarsku Evanjelium od Judáša, ktoré sa pripravuje na vydanie do tlače v budúcom roku.
