Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

 

Umenie a kultúra Starovekého Grécka

Predchodkyňou gréckej kultúry bola mykénska- Achájci

Prehistorické obdobie (protohistorické, temné) (1100-800 p.K.) 

- príchod gréckeho kmeňa Dórov, opisované Homérom a mýtmi (Homérske obdobie), ktoré boli čiastočne pravdivé.

Archaické obdobie (800-500)

- vznik mestských štátov
- príchod Iónov
- kolonizácia Stredozemného a Čierneho mora
- významné zoskupenia štátov: Peloponézsky spolok, Aténsky námorný spolok

Klasické obdobie(500-338 p.K.)

- najväčší rozvoj Grécka
- vláda Perikla- vrchol demokratického zriadenia
- Gréci zvíťazili nad Peržanmi, zároveň spory medzi gréckymi mestami- oslabenie

Helenistické obdobie (338-140 p.K.)

- Grécko súčasť ríše Alexandra Veľkého a jeho následníkov

●ARCHITEKTÚRA

Klasické obdobie

- rozkvet architektúry 
- Periklova vláda- výstavba nových Atén

- prestavba Akropoly – podľa plánu Feidia:

- zo západu mramorové schody,
- vchod- Propyleje,
- vpravo- malý chrám bohyne Niké,
- vľavo- Pinakotéka (obrazáreň)
- juh nádvoria- najkrajší grécky chrám Atény Partenos (Partenón)- dokonale vyvážené proporcie,
- severná strana- Erechteion (karyatédy)

- na nádvorí naproti Propylejám: Feidiova bronzová socha Atény Promachos (7,5 m)
- v meste nad agorou (námestím): Tesaion (Hefaistov chrám)
- najlepšie zachovaný grécky chrám

- južný svah Akropoly: Odeion- budova na hudobné a spevácke koncerty - popri chrámoch
- svetská architektúra:

- divadlo (v Epidaure)
- náhrobok (mauzóleum v Halikarnase)

Helenistické obdobie

- prelínanie gréckych a orientálnych prvkov
- hlavné strediská: Alexandria, Antiochia, Pergamon a ostrov Rhodos
- mestá: na šachovnicovom pôdoryse s akvaduktami a kanalizáciou, námestie zdobené stoami (stĺpy), parky, záhrady, dominanty tvorili paláce a chrámy väčšie ako v predchádzajúcom období.

●SOCHÁRSTVO

Prehistorické (temné) obdobie

- iba drobné plastiky z keramiky a bronzu (zvieracie figúrky)

Archaické obdobie

- figúrky nahých bojovníkov- exvotá
- neskôr kultové sochy bohov, ktoré stáli v chrámových svätyniach - tzv. Xoana
- po roku 600 p. K. sa začala rozvíjať monumentálna kamenná skulptúra, kolosálne sochy, náhrobná skulptúra, sochy nahého mládenca- kúros a oblečenej dievčiny- kóra
- tesané do mramoru a polychrómované,

kúros- neosobný typ bojovníka, víťaza v športových hrách, typická vykročená ľavá noha,
kóra- mladá žena s kučeravými vlasmi v gréckom odeve (chitón) + archaický úsmev

Klasické obdobie I.

- najvýznamnejšie centrum
- Atény (posledné sochy kúros a kóra)

- peloponézska škola:

- sochárska výzdoba Diovho chrámu v Olympii
- bronzová socha Delfského vozataja (výraz tváre oživujú oči vyložené z drahokamov)

- veľké sochárske osobnosti:

- najstarší Myrón (Diskobol a súsošie Aténa a silén Marsyas)
- bronziar Polykleitos (v skladbe tela hľadal matematické a geometrické zákonitosti, vytvoril kánon
- predpis => proporčná teória (hlava sa v tele nachádza 7x) a tiež socha Doryforos (nosič kopije), vytvoril kontrapost => prenesenie zodpovedajúceho pohybu rameno a ruku, hlava je naklonená- Diadumén- socha Ranenej Amazonky (v sochárskej súťaži zvíťazil nad Feidiom), socha bohyne Héry pred jej chrámom v Argu => technika chryselefantíny- slonovina + zlato
- Feidias- najvýznamnejší, voľné sochy pre Akropolu ( bronzová socha Atény Lemnia, Atény Promachos), pre Partenón (chryselfantínová socha Atény Partenos- poznáme len z kópií), na Partenóne: vlys Panatenájskeho sprievodu, metópy na priečelí, plno plastické postavy v kompozičnej sústave na oboch štítoch; v Olympii socha Dia

- kalokagatia => grécky ideál krásy - telesná krása postáv, ušľachtilosť pohybov, dôstojnosť výrazu, pohyby a postoje ľudského tela zodpovedajú skutočnosti, členitá drapéria prilieha tesne na telo a sleduje jeho polohu, realistická forma vychádzajúca z dôkladného štúdia modelu je preniknutá úsilím vytvoriť oduševnený ideálny typ

Klasické obdobie II. (4 storočia p. K.)

- čoraz väčší realizmus => vznik portrétu (zobrazenie konkrétnej osoby bez idealizmu a typizácie
- zmena ľudského ideálu => miesto fyzicky aj duševne zdatného atléta nastúpil typ zmyslovo krásneho a až žensky zjemneného a oduševneného mladíka, vzrástla estetická záľuba kochať sa krásnym nahým ženským telom

Skopas z ostrova Paros

- vyjadril zložité emócie, afekty a vášne, výraz bolesti, radosti aj smútku
- materiál: mramor
- Dionýzovsky besniaca Mainada (Bakchantka)
- reliéfy na vlysy Mauzólea v Halikarnase
- boj Grékov s Amazonkami
- účasť na sochárskej výzdobe Artemisia v Efeze
- súsošie Niobovcov (zobrazuje ako Apolón a Artemidou z pomsty zahubili Niobiných synov a dcéry)

Praxiteles

- najpríkladnejším spôsobom zobrazil nový estetický ideál doby
- Hermes s Dionýzom (pôvab postoja, jemná ušľachtilosť tvarov, citlivá modelácia povrchu)
- Apolón Sauroktonos (Apolón prebodávajúci jaštericu o strom)
- nežná elegancia až zoženštená krása-Afrodita z Knidu (prvýkrát zobrazená nahá bohyňa vstupujúca do kúpeľa)
- dával prednosť pokojnej nálade a tichému vyrovnanému duševnému rozpoloženiu
- zúčastnil sa aj na výzdobe Artemisia v Efeze

Lysippos

- dvorný sochár Alexandra Veľkého
- bronzová socha Apoxyomena (atlét škrabadlom si čistiaci telo od oleja a piesku)
- mnohopohľadovosť, iný kánon ( hlava tvorí 1/8 tela), uvoľnený kontrapost (pravá noha vybočuje a stúpa na celé chodidlo), detailnejšie podanie anatómie a výraz duševného stavu na tvári
- socha Odpočívajúceho Herakla, socha Sediaceho Herakla a Sediaceho Hermesa
- portréty Alexandra Veľkého
- vymedzil portrétny typ helenistických vládcov (pohľad do výšky spája vládcu s nebesami)
- jazdecké podobizne Alexandra Veľkého a portréty Sokrata, Euripida a Aristotela

Helenistické obdobie

- realistická tendencia vystupňovala až do naturalizmu
- rozšírený námetový okruh: drastické motívy mučenia a umierania, erotické motívy, žánrové výjavy z ľudového života, zobrazovanie detí
- grécke umenie sa prelínalo s orientálnym

- najslávnejšie sochy:

- Afrodita z Mélu (Louvre) – dlho platila ako ideál ženskej krásy
- Nike Samotrácka (mramor, Louvre)
- súsošie Laokoón- predstavujúce usmrtenie Trójskeho koňa a dvoch synov (reštauroval ho Michelangelo)
- Diov oltár v Pergamone – na jeho 110 m dlhom reliéfnom vlyse s 2,3 m vysokými postavami je vytesaný zápas bohov s Gigantmi

●MALIARSTVO

- veľmi málo zachovaných maliarskych diel
- tabuľové obrazy a mozaiky:

- chrám: tabuľové obrazy zdobili vnútrajšok gréckeho chrámu, podlaha vykladaná mozaikou (najprv z čiernych a bielych kamienkov, neskôr farebné kompozície) 
- verejné budovy (stoy) a domy bohatých občanov
- v interiéri

- slávni maliari:

- Polygnót Z Tasu

- krásne a výrazné kresby
- obraz Bitka pri Maratóne v stoe pikilé (maľovaná sieň) v Aténach
- obrazy podsvetia a dobytia Tróje v Delfách

- Apollodoros z Atén

- prvý začal používať svetlo a tieň a aj akúsi perspektívu
- Parhasios - obraz znázorňujúci predstierané Odyseovo blúznenie, krívajúceho filopeta a alegóriu apického ľudu

- Apelles

- dvorný maliar a portrétista Alexandra Veľkého
- obraz Afrodity Anadiomény (venuša vynárajúca sa z mora)
- maľby na vázach
- počas všetkých období
- geometrický štýl
- vládol v prehistorickom období,
- vrcholný prejav => bipylonské vázy (geometrická výzdoba- meandre-, figurálne výjavy s pohrebnými námetmi, ľudské postavy štylizované do jednotných geometrických znakov a podaní ako siluety
- tzv. orientalizujúci štýl- v archaickom období sprostredkoval prechod medzi geometrickým štýlom s čiernymi figúrkami- vznikol v Aténach
- postavy maľované v siluete čiernou farbou, do nej sa ryla vnútorná kresba, pozadie malo farbu vypálenej hliny
- najslávnejší majster tohto slohu => Exekias- Očná čaša (Mníchov)
- Homérsky hymnus na boha Dionýza
- váza z Vatikánu
- Achilles a Ajax hrajú kocky
- sloh s červenými figúrami
- vznikol v Aténach okolo roku 530 p. K.
- čierne tónované pozadie, postavy dostali po vypálení červenú farbu hliny, čierne línie vytvárajú vnútornú kresbu- priekopník slohu => Eufronios- biele náhrobné lekytosy- kreslil uvoľneným rukopisom na bielom podklade čiernou farbou

- helenistické obdobie

- zánik produkcie maľovaných váz
- tabuľové a nástenné maliarstvo sa venovalo všetkým maliarskym žánrom
- technika: tempera, freska, mozaika, enkaustika
- pompejské nástenné maľby a mozaiky obmieňajúce grécke vzory

●ÚŽITKOVÉ UMENIE

- Gréci prevzali z východu spracovanie bronzu => dielne v Korinte, Sikyóne a Aténach
- zlatníctvo- vysoká úroveň (strieborné šperky, rytóny a reliéfy)
- mince - dokonalá obojstranná razba
- rezba kameí => rezané kamene a drahokamy
- drobné keramické sošky =>tzv. tanagry

- keramika:

- najväčší význam
- vázy: amfora (dve zvislé uchá)- na prenášanie oleja a vína, hydria (jedno zvislé ucho a dve menšie vodorovné)- na vodu, oinoché- kanvica, lekytos (štíhly s úzkym hrdlom a kalichovitým horným okrajom)- na olej, alabastron- menšia fľaštička na voňavku, kráter- veľká nádoba na miešanie vína s vodou, kantaros- s dvomi uchami, skyfos a kylix- čiaška na nožičke, slúžili ako pohár- drobné predmety zo skla- vtláčali sklo do foriem, skladanie ornamentov


Koniec vytlačenej stránky z https://referaty.centrum.sk