Túto tému som si vybrala, aby som vám mohla priblížiť ľudovú hudbu Slovenska. Vo svojom referáte vás oboznámim so zložením ľudových kapiel, ľudovými nástrojmi a s rozdelením Slovenska podľa tanečných a hudobných prvkov. Hudba má v tradičnej kultúre významné postavenie. Bola neodmysliteľnou súčasťou obradov, zábavy oddychu. Hudbu jednotlivých regiónov charakterizuje najmä zloženie kapiel - muzík.
K najrozšírenejším formám hudobného zoskupenia patrí sláčiková hudba. Skladá sa iba z hráčov nasláčikové nástroje. Z nástrojov prevládajú husle, violy, basa a niekedyaj violončelo. Sláčiková hudba môže byť obohatená o klarinet alebo rôzne píšťalky. Keď sa do sláčikovej hudby doplní cimbal vzniká druh sláčikovej hudby, ktorý sa nazýva cimbalová hudba. Cimbal v kapele plní harmonickú funkciu a obohacuje zvuk husiel. Je to strunový nástroj spomerne zložitou konštrukciou. Zvuk vzniká udieraním paličiek do strún. Ďalší druh kapely je dychovka- dychový orchester. Takéto kapely boliobľúbené hlavne na západnom Slovensku. V nástrojovom zložení dychovky prevládajú klarinety, trúbky, krídlovky,lesné rohy, trombóny, tuby, heligóny, činely a bubny.
Najrozšírenejším sláčikovým nástrojom na Slovensku sú husle. Je tosláčikový hudobný nástroj skladajúci sa z ozvučnej skrinky, krku a hlavy so štyrmi kovovými alebo črevnými strunami. Husle vyrobené ľudovými výrobcami sa nazývajú rôzne, napr. škripky, žlobčoky alebo oktávky a majú,,surovejší“ zvuk. Menej známe ľudové hudobné nástrojesú fujara, fujara trombita, gajdy, drumbľa, heligónka, dvojačka arífová píšťala. Fujaraje vzduchozvučná hranová píšťala dlhá niekedy až 1,8 m, zvyčajne zhotovená z bazového dreva s charakteristickým zádumčivým zvukom. Fujara trombita je dlhá až 6 m. Používala sa ako hlásna pastierska trúba na signalizáciu a komunikáciu medzi pastiermi. Gajdy sú vzduchozvučný klarinetový nástroj. Hrou na gajdách sa najčastejšie sprevádzali pastierske tance, fašiangové obchôdzky a vianočné koledovanie pastierov.
Gajdošská hudba bola postupne vytláčaná sláčikovou hudbou. Drumbľa je zaujímavo znejúci kovový hudobný nástroj. Skladá sa z ohnutého železného rámu hruškovitého tvaru, do ktorého je zakutý oceľový jazýček.
Slovensko sa delí na oblasti, ktoré majú podobné prvky v hudbe aj v tanci. Ich názvy sú:- Podunajsko a Záhorie- Myjava- Trenčiansko a Kysuce- Orava a Turiec- Tekov a Ponitrie- Hont a Novohrad - Podpoľanie- Gemer a Horehronie- Liptov-Šariš a Spiš- Zemplín a Goralská oblasť. Postupne si všetky predstavíme.
Podunajská oblasť sa nachádza v okolí Bratislavy, Trnavy a Žitného ostrova. Patria sem mestá Pezinok, Modra, Trnava, Sereď, Galanta, Kolárovo, Komárno, Štúrovo,....Záhorie leží v podhorí Bielych Karpát pri rieke Morava. Na jeho území sú mestečká Malacky, Skalica, Senica, Holíč, Kúty. V týchto oblastiach sú veľmi rozšírené gajdy a s nimi aj gajdošská hudba. Gajdoši však v Podunajskej oblasti a na Záhorí po prvej svetovej vojne zanikli. S časti ich funkciu prebrali heligonkári, ktorí si osvojili gajdošské cifrovanie. To využívali pri hre s klarinetom. Známev týchto oblastiach sú sláčikové kapely, ku ktorým prenikli zo zahraničia aj dychové kapely.
Do Myjavskej oblasti (nazývanej aj Kopaničiarska) patrí južná časť Bielych Karpát (Myjavská pahorkatina), priliehajúca k moravskej hranici. Strediskom je Myjava a okrajové obce sú Vrbovce, Podbranč, Sobotište, Bukovec, Brezová pod Bradlom, Košariská, Krajné, Vaďovce, Lubina. Tak ako aj v predchádzajúcich oblastiach tu boli známe gajdy. Po ich zániku nastúpila heligónka. Heligónka sa spájala s ďalšími hudobnými nástrojmi, ako klarinet alebo ozembuch. Charakteristickým tanečným sprievodom zostala dodnes kopaničiarska cimbalová hudba. Bola 5-7 členná. Obsahuje 2-3 husle, violu, kontrabas, niekedy violončelo, ďalej hrá klarinet a cimbal.
Trenčianska oblasť leží v doline Váhu, na západe susedí s Moravou (Biele Karpaty, Javorníky), na juhu sa otvára do Trnavskej roviny, na východe prechádza Považským Inovcom do povodia hornej Nitry. Z dôležitých stredísk spomeniem mestá Trenčín, Trenčianska teplá, Dubnica nad Váhom, Ilava, Púchov, Považskú Bystricu, Bytču, Žilina a Rajec.
Kysuce ležia v povodí rieky Kysuce, pravého prítoku Váhu. Na severe hraničia s Poľskom, na východe s Oravou, na severozápade s Moravou, dolnú časť ohraničuje pravý breh Váhu v okolí Žiliny a stredné hrebene Javorníkov. Najznámejšie mestá sú Čadca, Turzovka, Kysucké Nové Mesto, Krásno nad Kysucou. Samostatnú lokalitu tvorí Terchová, ktorá má príbuzné znaky s oravskou oblasťou.Trenčianska oblasť a Kysuce sú hudobno-štylisticky veľmi rozmanité oblasti, ktoré sa na juhu prekrývajús kopaničiarskou a na západe s moravskou ľudovou hudbou. Jedna z najvýraznejších spevných kultúr, ktorú nachádzame na Kysuciach je založená na viachlasnom speve. Viachlasný spev začína dlhšou alebo kratšou úvodnou melodickou frázou predspeváčky alebo predspeváka. K nim sa potom pridáva 2-5-členný zbor, ktorý prechádza do dvojhlasu a trojhlasu.
Severná časť trenčianskej oblasti má silno zastúpené pastierske hudobné štýly. Preto sa používali píšťaly, koncovky,pastierske rohy a trúby a gajdy.Turčianska oblasť a Orava sa nachádzajú v povodí prítokov rieky Váh. Na Orave prevládajú vrchy a hory; leží vpovodí rieky Orava. Na území oravskej oblasti sa nachádzajú mestá a dediny ako Námestovo, Trstená, Nižná, Oravský Podzámok, Dolný Kubín a Kraľovany. Turčianska oblasť leží v povodí Turca, v kotline obkolesenej vrchmi. V oblasti sú významné kultúrno-historické strediská ako Martin, Kláštor pod Znievom, Mošovce, ďalej Turany, Vrútky, TurčianskeTeplice.
Orava patrí k typickým valaským oblastiam. Oravská oblasť je archaickejšie zložená, a to najmä v dvoch hudobných druhoch. V ťahavých piesňach žien pri hrabaní, kosení, teda pri letných prácach na holiach a lúkach. Ich protipólom sú valaské piesne mužov, pastierov, valachov, ktoré majú pevnú rytmicko-metrickú formu narušenú len pri voľne spievanom prednese. Turčianske piesne sú významné tým, že na ich námety vznikali poloľudové vlastenecké piesne.
