Hont leží medzi stredným Pohroníma Ipľom; preteká ním riečka Krupinica, Štiavnica a iné menšie prítoky Ipľa. Na území oblasti súmestá Banská Štiavnica, Pukanec, Krupina, Šahy a kúpele Dudince. Novohrad sa nachádza v povodí horného Ipľa aTisovníka. Siaha odjužných svahov Javoria a podhoria Stolických vrchov po časť Juhoslovenskej kotliny. Na jeho území sú mestá Veľký Krtíš, Modrý Kameň, Fiľakovo, Poltár a Lučenec. Hont a Novohrad sú prechodnými podhorskými oblasťami medzi pastierskou a tradičnou roľníckou hudobnou kultúrou. Charakteristickým piesňovým druhom týchto oblastí sú balady, a to celá ich tematická paleta- historické, protiturecké, zbojnícke,ľúbostné a vojenské a k nim patria i epické piesne.
Podpolianska oblasť sa nazýva aj DETVIANSKA, VRCHOVSKÁ alebo LAZNÍCKA. Jej centrálna časť je ohraničená obcami v okolí vrchu Poľana a mestečka Detva: Slatinské Lazy, Hriňová, Detvianska Huta, Poniky, Horná Mičiná,Sliač, Zvolenská Slatina. Prirodzeným centrom, ktoré žije v povedomí národa, je Detva, hoci popri starodávnych obciach ako Očová, Zvolenská Slatina a iné je najmladšia (17.storočie). Podpolianska ľudová hudba má vstredoslovenských ľudových hudobnýchnárečiach osobité postavenie. Podpoľanie zjednocuje dve výrazné vrstvy ľudovej hudby. Sú to novšie piesňové prejavy pastiersko-zbojníckej kultúry, ktoré na rozdiel od severoslovenských oblastí, v ktorých nachádzame jednoduché staršie prejavy pastierskeho folklóru, prinášajú pod vplyvom ľudových píšťal, zbojníckych piesní a ľudových muzík do pastierskeho folklóru nové tendencie.
Základnou vlastnosťou dobrého podpolianskeho muzikanta je schopnosť ozdobovať nápev neustále novými ciframi, novými motivickými figúrami. Vytvára tak z piesne celkom novú improvizovanú melódiu.Podpoľanie je oblasť vzniku a aj používania fujary. Gemerská oblasť sarozkladá na južných svahoch Slovenského Rudohoria, v poriečí Slanej aRimavy, ale severnou časťou siaha pod Kráľovu hoľu a horný tok Hrona (podoblasť Horehronie). Nachádzajú sa tu mestá Rožňava, Dobšiná, Jelšava, Revúca, Tisovec a Rimavská Sobota. Horehronie je podoblasť gemerskej oblasti , ktorá sa najvýraznejšie vyčleňuje v tanečnom folklóre. Horehronie predstavujú obce Polomka, Závadka, Heľpa, Pohorelá,Šumiac a Švermovo.
Gemerská oblasť má zvlášť rozdielne hudobné prejavy, lebo siaha odstredoslovenských hôr, s ich vyhradenou pastierskou kultúrou, až pohranice juhoslovenských oblastí s novou hudobno-folklórnou tradíciou. Preto v nej rozlišujeme trimikrooblasti:
1.HORSKÉ OBLASTI SEVERNÉHO AŽ SEVEROZÁPADNÉHO GEMERA s prevládajúcimi valaskými piesňovými, nástrojovými a tanečnými prejavmi. Sem patrí aj Horehronie.
2.PODHORSKÉ OBLASTI JUŽNÝCH SVAHOV SLOVENSÉHORUDOHORIA sú domovom baladických piesní, rapsodických melódií modálneho,starobylého charakteru.
3.HUDOBNÝ ŠTÝL RIMAVSKEJ KOTLINY A OBLASTISLOVENSKÉHOKRASU prináša nové dur-molové nápevy, hudobnú a tanečnú kultúru banských remeselníckych mestečiek.
Liptov leží na území povodia horného toku Váhu, ohraničenou Vysokými a Nízkymi Tatrami, Veľkou Fatrou, Chočskými vrchmi a Západnými Tatrami. V údolí Váhu a jeho prítokov leží približne 90 obcí, z ktorých má charakter mesta sídlo okresu Liptovský Mikuláš, najväčšie mesto Liptova Ružomberok a menší Liptovský Hrádok. Liptov má v základe spoločný piesňový repertoár, ktorý pozostáva najmä zo skupiny valasko-pastierskych piesní, trávnic,detských a dievčenských hier,... Liptov je súčastne rozčlenený na podoblasti. V DOLNOM LIPTOVE prevláda pastiersky repertoár v jednoduchej podobe. STREDNÝ LIPTOV je v istom zmysle oblasťou, ktorá spája celý Liptov. HORNÝ LIPTOV sa približuje k strednému Liptovu,obsahuje však aj východoslovenské prvky a má veľmi charakteristický spôsob prednesu a stvárnenia hudobno-folklórneho repertoáru.
Na území spišskej oblasti súmestá Krompachy,Margecany, Gelnica, Spišská Nová Ves, Spišská Stará Ves, Levoča, Poprad, Svit,Kežmarok. Na území šarišskej oblasti sú mestá ako Prešov, Svidník, Bardejov, Sabinov, Lipany, zasahuje sem aj okraj Košíc (Košice-Sever). Obidve predchádzajúce oblasti majú neobyčajne silný sklonk tanečnosti, niekedy k hravosti, žartu a bezprostrednej zábave. Spiš je bezpochyby starobilejší, jednoduchší, ešte silne ovplyvnený obradovo-magickými zvykmi. Na Spiši sa objavujú baladické, ľúbostnéa tanečné nápevy, ktoré vznikli v spojení s poľskými a nemeckými vplyvmi. Šarišu chýba výrazne starobylý ráz, prevládajú dur-molové nápevy širokého rozsahu, presadzuje sa vo zvýšenej miere novouhorská rytmika. Do zemplínskej oblasti patria tieto mestá a mestečká so svojím okolím: v severnej časti Medzilaborce, Snina, Humenné, Vranov nad Topľou, v strede Michalovce, Sobrance, Malčice, Zalužice, Trebišov,Strážske, Prachovany, na juhu Slovenské Nové Mesto, Zemplínske Jastrabie, Slance, Veľké Kapušany. V Zemplíne rozlišujeme dva hudobno-tanečné štýly. Veľkú skupinu tvoria chorovodné a kolesové tanečné hry a tance dievčata žien. Pre Zemplín je okrem tejto tanečnosti príznačná široko klenutá melodika. Goralská oblasť spája dojedného celku obce s prevažne juhopoľským nárečím, s tradičnou karpatsko-slovenskou kultúrou. Patria sem obce: Baňa pri Stropkove, Lendak, Ždiar, Hladovka, Suchá Hora, Oravská Lesná, Rabča, Pohorelá,... Goralská ľudová hudba je štylistickou súčasťou väčšieho kultúrno-zemepisného celku, ktorý sa rozkladá po oboch stranách tatranského masívu a siaha po Západné Beskydy. Kultúrny prejav sa vyvíjal v úzkom vzťahu s inými oblasťami: Oravou, Spišom, Liptovom a Kysucami. Všetka slovenská ľudová kultúra postupne zaniká. Preto by sme mali udržiavať ľudové tradície. Síce existujú folklórne súbory, ktoré sasnažia zachovať tieto tradície, ale to nestačí. Bola by veľká škodanechať zaniknúť ľudové tance a piesne a zabudnúť na ne.
