V scéne z Ivana Hrozného je možné rozlíšiť 3 úrovne zmyslu:

1.)Informatívna úroveň – zhromažďuje všetko poznanie, ktoré prináša výprava, kostýmy, postavy, ich vzťahy. Je to úroveň komunikácie.
2.)Symbolická úroveň – vylievané zlato. Táto úroveň je sama rozvrstvená. Najprv je to referenčný symbolizmus (imperátorský rituál krstu zlatom). Potom je diegetický symbolizmus (zlato=bohatstvo). Ešte je tu ejzenšteinský symbolizmus a nakoniec historický.-symbolická úroveň je úrovňou signifikácie
3.) Tretí zmysel =určitá kompaktnosť nalíčenia dvoranov- má teoretickú individualitu, presahuje kópiu referenčného motívu, núti nás k čítaniu a nie k intelektuálnemu porozumeniu – je to poetické uchopovanie. Na druhej stane sa nemieša s dramatickým zmyslom epizódy-je to úroveň signifikancie, pripája sa k semiotike textu

Porovnanie druhého a tretieho zmyslu:

Symbolický zmysel sa vtiera dvojitým určením – je intencionálny(čo chcel autor povedať) a je čerpaný zo spoločenského slovníka. Je to zmysel ktorý hľadá adresáta správy, subjekt čítania. Ide mi naproti, je evidentný, ale táto zrejmosť je uzavretá. Je to VSTŘÍCNÝ zmysel. (neviem ako to preložiť). Tretí zmysel je akoby dodatok, ktorý sa môjmu intelektu nedarí dobre absorbovať, je súčasne zatvrdnutý a plachý, uhladený a splašený. Barthes ho nazýva aj TUPÝ zmysel. Je väčší než priama, čistá, plytká, zákonitá kolmica rozprávania. Otvára pole zmyslov nekonečne, akoby sa tupý zmysel rozťahoval vo vnútri kultúry, vedení, informácie. Otvára sa nekonečnu rečí, je z rodu hier, šaškárien, ľahostajný k morálnym alebo estetickým kategóriám.

Vstřícný zmysel:

Napríklad obraz zaťatej päste – je to rozhorčenie, ovládaný, usmerňovaný hnev, bojovná rozhodnosť. Je symbolom robotníckej triedy, lebo hoci je videná ako vztýčená, je predsa len schovaná, visí pozdĺž nohavíc a postupne sa ruka zatína v päsť. Je vidieť že umenie si vyberá svoj zmysel, vnucuje ho a vtĺka divákovi. V Ejzenštajnových dielach je vidno dekorativizmus. Napr. zobrazenie bolesti matky je klasicky pomocou skleslej hlavy, trpiteľského postoja, ruky na ústach. On tam ešte ale pridal aj dekoratívny rys – preloženie rúk do materského dvíhania ich k tvári.

Tupý zmysel:

Barthes porovnáva obr. 5 a 6 a vraj v 5 tupý zmysel je a v 6 nie je. Je to tým, že v 5 je akýsi vzťah v pokrývke hlavy, zavretými očami a vypuklými ústami. Toto podporuje obraz bolesti a v 6 to nenachádza. Tretí zmysel narúša hranicu ktorá oddeľuje výraz od prestrojenia. Má trochu čo robiť s prestrojením. Tupý zmysel prináša určitú emóciu, táto emócia zachytená v prestrojení nikdy nešpiní, je to emócia ktorá proste určuje, čo máme radi, čo chceme brániť, je to emócia – hodnota. Krása môže bezpochyby hrať ako tupý zmysel.

- nie je v jazyku (la langue) ani v reči (la parole), lebo tupé zmysly nie sú všade, iba niekde- nie je umiestnený štrukturálne, sémantológ by ho neuznal
- naopak od vstřícného zmyslu nič nepredpisuje
- je mimo reči ale vnútri rozmlouvání
- znepokojujú, sterilizuje metajazyk
- je pretržitý, ľahostajný k príbehu a k vstřícnemu zmyslu
- je v stave permanentného vyprázdňovania
- javí sa ako prepych

Aké má miesto v deji?

Je zrejmé, že tupý zmysel je priamo proti rozprávaniam. Je rozptýlený, prevrátiteľný, zavesený na svoje vlastné trvanie a môže byť základom pre úplne iné členenie, než je strihová skladba záberov, sekvencií. Tupý zmysel ako téma bez variácie a bez rozvíjania sa môže pohybovať len tak, že sa objavuje alebo mizne.Tretí zmysel štruktúruje film ináč, bez toho aby podvracal príbeh a tím sa na jeho úrovni konečne objaví „filmové“. Filmové je vo filme to, čo sa nedá popísať, je to zobrazenie, ktoré sa nedá zobraziť. Filmové začína tam, kde končí reč a článkovaný metajazyk.

Fotogram: = fotografia filmu (napr. pri vstupoch do kín)-je považovaný len za vedľajší výrobok vzdialený filmu, vzorka, prostriedok na získanie zákazníkov, redukcia toho, čo sa považuje za esenciu filmu – pohyb

-prináša nám vnútrajšok fragmentu, je to syntagmatické rozpojenie obrazu a žiada vertikálne čítanie
-nie je vzorkou, ale citáciu, je súčasne parodujúci a rozsievajúci-nie je štipka odobraná z filmu, ale skôr stopa vyššej distribúcie rysov
-tým, že nastoľuje súčasne okamžité aj vertikálne čítanie, vysmieva sa logickému času, učí odpájať technický nátlak (natáčanie) od toho čo je filmovéFilm nesmie byť len videný a počúvaný, ale ho treba aj preskúmavať, prepožičiavať mu sluch.