Čarovná flauta

(Die Zauberflote)

-je to opera v dvoch dejstvách, zložil ju Mozart, libreto napísal Emauel Schikaneder
-je to jeho posledné dramatické dielo a zároveň druhá spevohra, ktorú skomponoval v rodnom jazyku
-opera bola určená pre javisko na viedenskom predmestí, teda pre ľudových návštevníkov, nachádzajú sa tu prvky ľudovej frašky, kúzelného a rozprávkového divadla
-Mozart tu humorne zachytil malý Papagenov obzor, ale na druhej strane s plnou hĺbkou a vážnosťou zachytil vnútorný svet Tamina a Paminy
-Vznikla v poslednom období Mozartovho života, v dňoch biedy a choroby, napriek tomu z nej vyžaruje životná sila a povzbudivosť
-Okolnosti vzniku Čarovnej flauty sú rovnako tajomné a plné rozporov ako jej obsah. Spomínaný Schikaneder na jar roku 1791 požiadal Mozarta, aby zložil hudbu k libretu, ktoré napísal, on po krátkom váhaní súhlasil.
-Schikaneder použil rôzne pramene: najmä rozprávku Christopha Martina Wielanda, ktorej dej je v podstate taký istý.
-Počas prác na opere sa v konkurančnom divadle v Leopoldstadte začala hrať hra od Joachima Perineta s hudbou od Wenzela Mullera „Kúzelná citara“, preto vraj Schikaneder prepísal a z polovice zmenil napísané libreto, takže napr. z dobrej kráľovny sa stala zlá Kráľovná Noci a veľkňaz, pôvodne zlý sa stal múdrym a priateľským Sarastrom.
-Do libreta bolo tiež zakomponovaných mnoho slobodomurárskych myšlienok a ideálov, do hudby aj textu preniká slobodomurárska symbolika, významnú úlohu hrá číslo tri
– vystupujú tu 3 slečny, traja chlapci, troje dvere do chrámu

Kráľovná noci – symbol zatemnenia, nevedomosti, zlého a nerozumného
Sarastro – rozumný vladár

-hovorí sa, že Slobodomurári podporovali Mozarta počas obdobia jeho finančnej krízy a tiež, že práve oni ho zabili za to, že zverejnil ich najcennejšie tajomstvá, lenže to nie je pravda, pretože jeho vdovu a deti podporovali aj po jeho smrti
-v diele sa snažil poukázať na to, že slobodomurári uznávali za najvyššie cnosti pravdu, rozum a cudnosť, v diele ide o to poukázať na veľkosť človeka a jeho pozitívnych vlastností

-Opera bola teda premiérovaná 30. decembra 1791 v divadle na Viedenke, Schikaneder tu vystúpil v komickej roly Papagena a Mozartova švagriná, Josepha Hoffer, hrala Kráľovnú noci.
-Spočiatku sa stretla s prekvapením, ale neskôr s potleskom a rastúcim úspechom. V septembri 1795 sa tešila dvestej repríze, aj keď v skutočnosti to bolo len 135te.
-Bola menená, upravovaná, preložená do mnohých jazykov, stala sa vzorom nemeckej romantickej opery.
-Od začiatku boli ťažkým interpretačným orieškom rysy ľudovej piesne, ktoré sú prítomné v celej partitúre, ale najvýraznejšie v postave Papagena. Výnimočná postava je tiež Kráľovná noci – tú majú často problémy odspievať aj tí najzdatnejší a najskúsenejší speváci, na druhej strane je postava Monostrata, ktorý spieva pomerne „jednoduché“ tóny.

-Dej sa odohráva v neznámej krajine a v neuvedenej dobe, často je to zobrazované ako Egypt, rozprávková krajina, ríša fantázie alebo bájna doba.

-Postavy: Sarastro, Tamino, Rozprávač, traja kňazi, Kráľovná noci, Pamina, 3 slečny, traja chlapci, Papageno, Papagena, Monostratos a dvaja ozbrojenci