Picasso sa začal intenzívne zaoberať prácami Cézanna, „otca moderného umenia“. André Malraux dokonca neskôr napísal, že Picasso je Cézannovým žiakom. Roku 1907 sa Picasso podieľal spoločne s Georgesom Braqueom na vzniku kubizmu, ktorý znamenal začiatok umenia vtedy už i tak považovaného za zblúdilé. Bol to umelecký smer zakladajúci sa na zobrazovaní predmetov každodenného života, figúr a krajiny v kubických a geometrických základných tvarov. V roku 1906 až 1907 namaľoval Slečny z Avignonu, prvé svoje kubistické – teda i revolučné dielo, ktoré znamenalo koniec realizmu a tradičného narábania s formami a farbami. Tento obraz vyvolal vo verejnosti veľký rozruch, mnohí i pochybovali o Picassovom duševnom zdraví. Ten sa i vo svojej ďalšej tvorbe pridŕžal kubizmu, pričom sa čiastočne priblížil k úplnej abstrakcii. Okolo roku 1910 vytvorili Braque a Picasso niekoľko koláží. Asi od roku 1912 v Picassovej tvorbe nastupuje druhé, syntetické obdobie kubizmu. Napriek tomu však nepripustil, aby sa kubistické poňatie videnia a maľovania stalo dogmou, a kreslil, maľoval a tvoril i precízne realistické portréty. Jedným z nich je i portrét jeho prvej manželky Oľgy. Kubizmus však pre neho naďalej ostal jedným z možných spôsobov vyjadrenia skutočnosti. Pritom sa často posmieval snahám kritikov a znalcov výtvarného umenia vysvetľovať jeho kubistické obrazy. „Nikto nie je schopný vysvetliť moje obrazy, ja sám ich neviem vysvetliť,“ hovoril. „Hľadať zmysel kubistického obrazu je chybou. Veď ani spevu vtákov nerozumieme. Na svete je toľko vecí, ktoré akceptujeme, i keď ich nevieme vysvetliť. Kiežby ľudia pochopili, že umelec tvorí z vnútornej potreby, ktorú si sám nevie vysvetliť. Myslím si, že ľudia by mali prestať s hľadaním vysvetlení, radšej by mali spontánne vnímať, čo zobrazuje.“
Picasso niekoľko rokov (1917-1924) spolupracoval so slávnym ruským baletom S. Ďaglieva, pre ktorý navrhoval scénu. Začiatok dvadsiatych rokov sa v jeho tvorbe označuje za obdobie neoklasicizmu. V tomto období maľoval kypré ženy a skupinky žien, ako napríklad Tri ženy pri prameni. Ani surrealizmus ho nenechal ľahostajným. Po roku 1930 v jeho tvorbe však už nemožno rozlišovať charakteristické obdobia. Už vôbec nepripúšťal, že by ho mohol obmedziť nejaký smer v umení. Vo svojej tvorbe strieda najrozličnejšie formy a prostriedky vyjadrovania. K najvýznamnejším prácam z tridsiatych rokov patrí súbor rytín Minotauromachia, a najmä jedinečná kompozícia Guernica, ktorá vznikla pod dojmom bombardovania španielskeho mesta Guernica Hitlerovou légiou Condor.