Barok

Barok (z port. Barocco – nepravidelná perla)

-  je umelecký sloh, ktorý vznikol v polovici šestnásteho storočia v Taliansku a jeho rozkvet nastal v polovici osemnásteho storočia. Jeho vznik podnietili turecké vpády a náboženské rozpory. Rozšíril sa do celej Európy (hlavne tej katolíckej) a Latinskej Ameriky. Charakteristické znaky baroka sú prezdobenosť, pompéznosť (veľkolepá nádhera), nepravidelnosť, dynamika, zložitosť, prelínanie línií a tvarov a disharmónia detailov. Jeho opakom je klasicistická tendencia, prinášajúca jednoduché a ukľudňujúce motívy.

Barok delíme na náboženský (katolícky a protestantský) a svetský (šľachtický, meštiansky a ľudový). Náboženský sa prejavoval najmä v Taliansku a Španielsku a vo Francúzsku sa presadil hlavne svetský. Cieľom baroka bol útok na ľudské zmysly, city a zložité metafory a alegórie. Prejavoval sa v architektúre, literatúre, divadle, hudbe sochárstve i maliarstve,.


ARCHITEKTÚRA:

Dynamika baroka sa prejavila v stavbách so zložitými pôdorysmi, interiér mal bohatú výzdobu a exteriér tvorili obrovské záhrady so sochami a fontánami. Prvou významnou barokovou stavbou bol kostol Il Gesu v Ríme, ktorý postavil Giaccomo Vignola. Ďalšími významnými architektmi boli G.L. Bernini, C. Perault, F. Borromini, C. Fontana a Johan Bernard Fisher, ktorého preslávila jedna z najvýznamnejších stavieb tohto obdobia – cisársky palác vo Viedni Schonbrunn.


LITERATÚRA:

Znaky literárneho baroka :

1. duchovné princípy stáli za poznanou skutočnosťou a ovládali ju
2. vanitas vanitatum - márnosť nad márnosť všetkého pominuteľného
3. pozemský svet stráca význam
4. reformácia – protireformácia
5. zložité metafory, symbolika, senzualizmus, expresivita, mystika
6. vznik nových žánrov – bájky, anekdoty
7. písanie memoárov a denníkov.


Predstavitelia: T. Tasso (Talianska lit.), J. Milton (Anglická lit.), H.Ch. von Grimmelshausen (Nemecká lit.), J. A. Komenský (Česká lit.), H. Gavlovič, J. Simonides, M. Bel (Slovenská lit.).


DIVADLO:

V barokovom divadle sa začali používať kulisy, ktoré sa dali ľahko vymeniť a teda umožnili niekoľkokrát počas predstavenia meniť scénu. Kládol sa veľký dôraz na scénu a kulisy, a texty a repliky ostávali v úzadí. Najčastejšie zobrazované príbehy boli z antickej mytológie, ktorých dej bol zasadený do obdobia sedemnásteho až osemnásteho storočia.


HUDBA:

Hudobný barok priniesol prevratné zmeny, ako napríklad inštrumentálnu polyfóniu a nové hudobné formy (sonáta, fuga, sólový koncert, opera, oratórium, kantáta…). Hlavný predstavitelia hudobného baroka sú C. Monteverdi, F. Couperin, G. Ph. Telemann, A. Vivaldi, G. H. Handal, J. S. Bach a i.


SOCHÁRSTVO A MALIARSTVO:

V sochárstve a maliarstve sa zobrazovali veľkolepé mytologické a alegorické výjavy, vnútorné stavy, využívali sa reálne motívy a ťažilo sa z protikladov svetiel a tieňov. Najvýznamnejšími predstaviteľmi sochárstva sú A. Algardi a G. L. Bernini. Aj posledné renesančné sochy Michelangela Buarnatiho sa približujú k baroku. Medzi významných maliarov patrili hlavne Caravagio (Bol to jeden z prvých barokových maliarov. Vytvoril tzv. barokový realizmus, čím ovplyvnil mnohých svojich súčasníkov). Tiepolo (Kreslil najmä náboženské motívy. Jeho maľby zdobia barokové kostoly.), Rubens (jeho tvorbu ovplyvnili hlavne renesančný umelci a antická tvorba. Na rozdiel od benátskych maliarov maľoval na svetlom podklade.), Velázques (zo začiatku maľoval zátišia a oltárne obrazy, no vo svojej neskoršej tvorbe zobrazoval tzv. chvejivú atmosféru okamihu.) a Rembrand (Bol ovplyvnený Cavaragiom a zobrazoval hlavne biblické výjavy a náboženské témy).
Rembrandt Harmensz van Rijn

Vo veku 63 rokov zomrel 4. októbra 1669 v Amsterdame známy nizozemský barokový maliar Rembrandt. Už v rokoch 1624––1625 mal Rembrandt v Leidene vlastný ateliér. Po odchode do Amsterdamu roku 1631 sa vďaka svojim skupinovým podobizniam a portrétom jednotlivcov čoskoro stal vyhľadávaným maliarom. Anatómiou Dr. Tulpa si získal roku 1632 osobitné uznanie. Po uzavretí manželstva so Saskiou van Uylenburghovou roku 1634 viedol nákladný život. Roku 1642 dosiahol vrchol svojej slávy a namaľoval svoj najznámejší obraz Nočná stráž. Pokles objednávok znamenal Rembrandtov finančný úpadok, ktorý sa skončil dražbou jeho majetku roku 1656. Po smrti druhej manželky Hendrickje Stoffelsovej celkom osamel. Umenie Rembrandta, ktorý žil v protestantskom Nizozemsku, je protikladom tvorby Pietra Pauwela Rubensa (→30.05.1640). Rembrandt sa síce tiež zaoberal náboženskými témami, predovšetkým Starým zákonom, nezobrazoval však pompézne dramatické scény, ale vonkajšie dianie redukoval, aby vyzdvihol jeho hlbší obsah. Symbolický význam jeho obrazov zdôrazňovalo majstrovské narábanie so svetlom, používanie šerosvitu. Barokové umenie v Nizozemsku sa pri náboženských obrazoch orientovalo skôr na znázornenie vnútornej zbožnosti. V popredí je zobrazenie meštianskeho života. Objednávateľmi umelcových obrazov neboli králi, kniežatá a cirkev, ale mešťania a gildy (cechy).