Nové umenie teda malo byť realistické, malo prameniť z poznania veci a ľudí okolo nás. Takisto nebralo ohľad na ilúzie, ale zato bolo objektívne a jeho úlohou bolo podávať skutočné fakty, a nie opisovať a umelecky líčiť nepravdy. Základným prvkom bol človek zo strednej vrstvy, ktorý tvrdo pracoval a bojoval za zlepšenie spoločnosti. "Proletariát jsou delnici nového sveta. Umelci chteji byt delniky nove krasy v nem." Engels hlásal, že práca je podmienkou života a stvorila človeka samého.

Wolker si vo svojej stati uvedomoval, že rozšíriť kultúru, po akej proletári túžili, musí byť jednoduché iba v proletárskom štáte, ale umeniu dával šancu aj v akomkoľvek inom politickom systéme. "Až v proletárskom state je možná proletárska kultura, t.j. umenie rozrostle do slohové sire – proletárske umenie je však možné i dnes." Sám Lenin videl možnosť šírenia sa proletárskej kultúry a tvrdil, že spoločnosť je vlastne tvorcom umenia. "Lenin rozhodne odsudzoval nihilisticky vzťah ku kultúre a umeniu minulosti, ako aj pokusy vytvoriť nové, proletárske umenie laboratórnymi metódami; zdôrazňoval, že proletárska kultúra nie je výmyslom ľudí vydávajúcich sa za odborníkov v oblasti proletárskej kultúry. Nová kultúra, nové umenie je zákonitým dedičstvom všetkých pokladov ľudského poznania, ktoré vznikli pod útlakom antagonistickej spoločnosti."

Wolkerova stať sa prirodzene nevyhla kritike. No on sa hájil a zhrnul základné princípy proletárskeho umenia tak, aby presvedčil ľudí, že je to umenie budúcnosti. "Netvrdil jsem nikde ve svem referate, že zásady tridnosti, tendence a optimizmu jsou naše vynálezy. Naopak, poukazoval jsem, že vždy nebo veľmi často umeni prostupovaly. Zásada tendenčnosti neni nová, ale určitá tendence je nová; optimizmus neni novy, ale nove je, z čeho roste, jaký je a k čemu smeruje; tridni umení neni nič nového, nová je však trida, ktorá umení napojuje svoji krvi."