Po impresionizme a postimpresionizme prišli maliarske štýly, ktoré mali trvanie veľmi krátko a ich predstavitelia sa postupom času dostali k ďalším, oveľa významnejším štýlom, ako expresionizmus a kubizmus, nevynikli v nich však tak, ako v tých, pri ktorých začínali.
Po impresionizme a postimpresionizme nasledovali secesia, symbolizmus a fauvizmus. Fauvizmus z nich trval najkratšie a najviac sa podobal impresionizmu. Vznikol vo Francúzsku v roku 1905 a vodcom celej tejto skupiny bol Henri Matiss.
Názov „fauves“, čiže divoké zvieratá, ako označil kritik ich tvorbu, dostali najmä kvôli svojej expresívnej farebnosti a divokému maliarskemu prejavu. Nadviazali na impresionizmus a spojili ho s prvkami secesie a symbolizmu. Výsledkom bol obraz so stvárneným predmetom a snivými a dekoratívnymi prvkami
Toto združenie sa už o dva roky rozpadlo a Matiss sa vybral inými smermi, spolupracoval aj s Picassom, ale stále používal niektoré prvky fauvizmu. Okrem maliarstva sa tiež venoval sochárstvu, ilustrátorstvu, dekoratérstvu, kresleniu a ilustroval aj poéziu.
Na začiatku svojej umeleckej dráhy sa Matiss nechal inšpirovať takými impresionistickými maliarmi, akými boli Gogh, Seurat a Cézanne. V tomto sa období sa konali v Paríži veľké retrospektívne výstavy ich diel, ktoré veľmi ovplyvnili mladých francúzskych umelcov a aj Matissa.
Títo umelci začali viac zvýrazňovať farbu a fauvisti to ešte viac rozvinuli. Boli presvedčení o tom, že farba a tvary majú svoj vlastný výraz, ktorý treba vyzdvihnúť umeleckým stvárnením.
Svojim uvoľneným spôsobom maľby sa už čiastočne zbavovali závislosti na predmete, čím sa veľmi približovali k moderne. Rozvinuli to až do takej miery, že na prvom mieste nebol predmet, ktorý zobrazovali, ale výraz, ktorý nadobúdal. Obľúbenou technikou maľby sa tiež stalo čiarkovanie a skica, ktoré dodávali obrazu spontánny výraz.
U Matissa môžeme vidieť, ako dokonale zlaďuje farebné plochy, používa kontrasty teplých a studených farieb, ktoré budia dojem vystupovania a ustupovania plochy. Plastickosť ľudského tela prenáša na plochu a tým dosahuje nové spôsoby portrétovania. Tiež kladením najjemnejších farebných rozdielov vedľa seba dosahuje, že jeho obraz žiari nielen zvonku, ale aj zvnútra.
Ďalším významným predstaviteľom fauvizmu bol Amedea Modigliani, ktorý sa zameriava na portrét a ženský akt. Používal svetlo a tieň, plochy obklopoval kresliarskou líniou. Predmety kreslil oblé, mäkké, využíval plošné tvary, ktoré aj napriek svojej prílišnej precíznosti pôsobia veľmi jemne a pripomínajú úzky výrez veľkého obrazu.
Po fauvizme sa začali rozvíjať ďalšie smery. Z tých významnejších to bol nemecký expresionizmus, francúzsky kubizmus, taliansky futurizmus, ruský konštruktivizmus. Každý nadviazal na predošlé a priniesol aj niečo nové.
