referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Klement
Sobota, 23. novembra 2024
Batislava, historické pamiatky
Dátum pridania: 19.12.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: wanila
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 5 196
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 15.5
Priemerná známka: 2.94 Rýchle čítanie: 25m 50s
Pomalé čítanie: 38m 45s
 
3.1.4 Dóm sv. Martina:

Je to najväčšia gotická stavba v Bratislave postavená na pozemku staršieho cintorína, kde už predtým stála menšia kaplnka. Celý názov znie Bratislavský Dóm sv. Martina. Stavať sa začal v 13. storočí, no trvalo niekoľko storočí, kým bol dokončený. Dnešnú podobu nadobudol až v roku 1849, po tom, ako bol poškodený vojnou, silným zemetrasením a inými pohromami. Práve v tomto roku umiestnili vo výške 85 metrov kovovú podušku, na ktorej leží silne pozlátená napodobenina svätoštefanskej koruny (ako pamiatka na korunovačné časy).

Dóm je trojloďový sieňový chrám. Na začiatku 18. storočia bolo vnútro chrámu zariadené v barokovom slohu. V druhej polovici 19. storočia chrám pozbavili barokovej výzdoby a nahradili ju neogotickou. Zo vzácnej barokovej výzdoby sa zachovalo okrem iného aj súsošie sv. Martina od sochára G.R.Donnera. Je to vynikajúca ukážka barokového slohu. Socha zachytáva rímskeho vojaka Martina ako sa skláňa z koňa ku starému žobrákovi, aby ho prikryl polovicou svojho plášťa. V dóme okrem tohto súsošia stoja za povšimnutie aj krásne farebné okná, osemhranné stĺpy, gotické a renesančné náhrobky.

Kedže dóm bol postavený na mieste starého cinotrína, tradícia pochovávania sa tu zachovávala až do 19. storočia, akurát že sa preniesla pod zem. Z Kaplnky sv.Anny vedú schody do hĺbky šesť metrov. V tmavých katakombách odpočívajú významné cirkevné osobnosti, šľachtici a okrem iných aj autor prvého slovenského románu, Jozef Ignác Bajza.

Dóm sv. Martina je nielen najväčšou gotickou stavbou v Bratislave, ale bol vyhlásený aj za národnú kultúrnu pamiatku. 11. novembra 2002, po takmer ročných prípravných prácach, bola spustená jeho slávnostná iluminácia, čím sa Dóm zaradil medzi dominanty nočnej panorámy mesta.

3.1.4.1 Súsošie sv. Martina v Dóme sv. Martina:

Vytvoril ho v roku 1734 Georg Raphael Donner pre hlavný oltár. V súčasnosti je súsošie v bočnej lodi kostola ako voľná socha na štvorhrannom podstavci. Znázorňuje svätca Martina sediaceho na vzpínajúcom sa koni, skláňa sa k žobrákovi a rozsekáva svoj plášť, aby sa oň s bedárom rozdelil. Súsošie je prvým monumentálnym dielom stredoeurópskej plastiky.

3.1.5 Slovenské národné divadlo:

Budova divadla postavená v neorenesančnom štýle, bola dokončená v roku 1866. Naprojektovali ju viedenskí architekti F.Fellner a H.Helmer, ktorí sú zodpovední za projekty divadiel aj v mnohých iných európskych mestách. Divadlo stojí na mieste klasicistického stavovského divadla, ktoré tu stálo v rokoch 1776-1884. Jeho stavba stála 340 000 zlatých. Od roku 1920 je sídlom SND. Pri rekonštrukcii v rokoch 1969-1971 bola k divadlu pristavená nová prevádzková budova.

Spočiatku sa tu hrávali všetky druhy divadelných predstavení, dnes je sídlom opery a baletu. Prvá slovenská opera (Kováč Wieland od Jána Levoslava Bellu) mala premiéru v roku 1926. Prvá skutočne národná slovenská opera sa hrala roku 1949. Bola ňou Krútňava od Eugena Suchoňa. Pred divadlom stojí Ganymedova fontána od bratislavského rodáka V.Tilgnera z roku 1888.

3.1.6 Academia Istropolitana:

Názov (Universitatis Istropolitana) pochádza z gréčtiny, kde Ister znamená Dunaj a polis znamená mesto. Doslovne teda vysoká škola v dunajskom meste.

Prvá vysoká škola na území Slovenska vznikla z podnetu uhorského kráľa Mateja Korvína, ktorý po získaní papežského povolenia od Pavla II v bule z 19.5. 1465 poveril ostřihomského arcibiskupa Jána Vitéza zriadením univerzity v Bratislave. Ide o neskorogotické, renesančné sídlo. O dva roky univerzitu slávnostne otvorili a začalo sa prednášať. Riadila sa podľa poriadku bolonskej univerzity. Za kancelára Academie vymenoval Korvín Jána Vitéza, vicekancelárom sa stal Juraj Schomberg. Na univerzite pôsobili významní domáci a zahraniční humanistickí učenci, menovite: matematik Vavrinec Koch (z Krompách), Ján Müller Regiomontanus , Erazmus z Rezna, Martin Bylina z Olkuszu…

Vyučovacím jazykom bola latinčina. V rokoch 1968-1981 sa urobila stavebná rekonštrukcia tejto významném budovy, ktorá je dnes sídlom VŠMU.
 
späť späť   2  |  3  |   4  |  5  |  6  |  ďalej ďalej
 
Zdroje: Vyskočil, K.: Bratislava, Bratislava: Šport (slovenské telovýchovné vydavateľstvo), 1989, Navrátilová, H., Hančin, V., Klačanská, M.: Bratislava-sprievodca, Bratislava: Šport (slovenské telovýchovné vydavateľstvo), 1989, , , ,
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.