referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Klement
Sobota, 23. novembra 2024
Batislava, historické pamiatky
Dátum pridania: 19.12.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: wanila
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 5 196
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 15.5
Priemerná známka: 2.94 Rýchle čítanie: 25m 50s
Pomalé čítanie: 38m 45s
 
3.1.7 Grassalkovichov palác:

V roku 1760 pre grófa Antona Grassalkovicha postavili záhradný barokový palác. Významným hosťom , ktorý tu v roku 1772 dirigoval domácu kapelu, bol skladateľ J. Haydn.

Jeho staršia renesančná architektúra bola rozšírená a upravená v duchu dobového umenia. Jeho rozložitý pavilón členený pilasrami s prístreškom pre koče na strane čestného nádvoria a s mohutnými atlantmi nesenými otvoreným schodišťom na záhradnej strane pripomína staršie barokové stavby. Ale rokoková ornamentika interiérov ukazuje už vplyv dobového rokokového umenia. Postranné krídla s otvorenými arkádami na prízemí pripomínajú renesančnú vilu v Mesere od Palladia. Priečne, pôvodne hospodárske krídla, prestavané do dnešnej podoby v 20. storočí sú neskoršie prístavby. V roku 1996 sa obnovený palác stal rezidenciou prezidenta Slovenskej republiky.

3.2 Stará radnica, Fontána rytieta Rolanda:

3.2.1 Stará radnica:


V 14. storočí stál na jej mieste dom s vežou, ktorý dal postaviť richtár Jakub. Stará radnica vznikla v 15. storočí spojením viacerých meštianskych domov a v priebehu storočí prešla viacerými rekonštrukciami.

K severnému gotickému krídlu pristavali v roku 1581 renesančnú arkádovú chodbu . Po zemetrasení v r. 1599 bola prestavaná v renesančnom slohu, veža radnice bola po požiari v roku 1733 prestavaná v barokovom slohu a v roku 1912 bolo postavené zadné krídlo v neorenesančnom slohu zo strany nádvoria, v neogotickom zo strany Primaciálneho námestia. Veža radnice mala fortifikačný charakter. Naspodu sa nachádza tabuľka s dátumom Február 1850, ktorý pripomína výšku vody pri povodni, kedy sa Dunaj vylial z koryta. Vľavo od Gotického okna sa nachádza zamurovaná deľová guľa pripomínajúca útoky napoleonských vojsk v roku 1809. Na rohu veže stojí socha Madony z roku 1676. Z balkóna veže boli v minulosti vyhlasované rozhodnutia snemu, kráľovské nariadenia a nariadenia mestskej rady. Na fasáde si treba všimnúť fresku starého muža z roku 1533 a sošku uhorského kráľa - sv. Ladislava.

Viaceré siene na prvom poschodí západného traktu si zachovali pôvodnú umeleckú výzdobu, ako napríklad v súdnej sieni na renesančnej klenbe fresky a štuková výzdoba. Pôvodné sú aj stredoveké žaláre v suteréne. Mestské múzeum je najstaršie múzeum v Bratislave, bolo založené v roku 1868. V rohu nádvoria je vchod do expozícii feudálnej justície a histórie mesta.

3.2.2 Rolandova fontána:

Pred radnicou stojí fontána z roku 1572. Nazýva sa Maximiliánova alebo Rolandova fontána. Je najstaršia v Bratislave. Najslávnejšia bratislavská fontána bola vybudovaná ako verejný zdroj vody. Postavili ju na príkaz cisára Maximilána II., keď po jeho korunovácii za uhorského kráľa roku 1563 vypukol v meste veľký požiar. Renesančnú fontánu tvorí okrúhla nádrž s priemerom 9 metrov. V strede nádrže stojí stĺp, ukončený sochou rytiera v renesančnom brnení. Socha zobrazuje podobizeň kráľa.

Autorom tohto majstrovského diela, dokončeného v roku 1572, je kamenár Ondrej Luttringer. Po viacerých úpravách však dnešná podoba fontány má už len pramálo spoločného s jej prvotným renesančným vzhľadom. Napriek tomu jej obľúbenosť sa nestratila, skôr naopak. Azda k tomu prispela aj romantická legenda o Rytierovi Rolandovi, ktorý je údajne tou postavou na vrchole fontány. Tradičného ochrancu výsad stredovekých miest a patróna mestských privilégií prijali Bratislavčania natoľko, že o jeho zázračnej schopnosti vymysleli hneď niekoľko legiend.

Tá bratislavská hovorí o tom, že Rolandova fontána na Hlavnom námestí má zázračnú schopnosť pohybu. Vraví sa, že socha rytiera na vrchole piliera sa dokáže otočiť okolo svojej osi. Stáva sa to však len jedenkrát do roka. Tento pozoruhodný úkaz môžu vidieť iba niektorí. Tvrdí, že Rytier Roland - tradičný ochranca mestských práv a výsad - sa otočí, aby vzdal hold radným pánom, ktorí v minulosti zahynuli pri obrane mesta. Svojím mečom pritom pozdraví každú zo štyroch svetových strán, aby tak požehnal mestu, ktoré ochraňuje.
 
späť späť   3  |  4  |   5  |  6  |  7    ďalej ďalej
 
Zdroje: Vyskočil, K.: Bratislava, Bratislava: Šport (slovenské telovýchovné vydavateľstvo), 1989, Navrátilová, H., Hančin, V., Klačanská, M.: Bratislava-sprievodca, Bratislava: Šport (slovenské telovýchovné vydavateľstvo), 1989, , , ,
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.