referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Ladislav, Ladislava
Pondelok, 27. júna 2022
Expanzia byzantského umenia
Dátum pridania: 16.11.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Gabrielle
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 2 212
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 6.4
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 10m 40s
Pomalé čítanie: 16m 0s
 
Rusko:
Kyjevská Rus niekoľkokrát napadla Byzanciu, napokon s ňou však uzavrela obchodné zmluvy a v stykoch s ňou spoznala kresťanstvo. Patriarcha Fotios sa pokúšal obrátiť Rusov na kresťanstvo už v roku 880, ale až v roku 957 prijala kráľovná Oľga krst v Carihrade. Jej nástupca Vladimír sa roku 989 oženil so sestrou cisára Bazila II. a v celej krajine zaviedol kresťanstvo.
Preto je len samozrejmé, že kyjevské umenie má od počiatkov byzantský ráz. Knieža Jaroslav založil okolo roku 1037 kostol sv. Sofie. Stal sa metropolitným chrámom a mal v Kyjevskej Rusi podobný význam ako Carihradská Hagia Sofia. Jadrom chrámu je pomerne malá kupola nad miestom, kde sa pretína hlavná loď s rovnako dlhým transeptom. Vnútorná výzdoba kostola sa skladá z mozaikových obrazov a z nástenných malieb v zjednodušenom byzantskom štýle. V kupole je tradičný obraz Pantokratora nad stroho kreslenými archanjelmi. V apside je Panna Mária v postoji orantky, zobrazená jednoducho, bez pôvabu. V juhozápadnom podveží nájdeme svetské námety – lov lukom a šípom na medvede a veveričky, ktorý pripomína antické venationes (poľovnícke výjavy v cirkusoch). Tieto námety pochádzajú zrejme z cisárskeho paláca v Carihrade.

Byzantské umenie sa akoby zázrakom stalo umením slovanských národov. Zásluhu na tomto zázraku má ortodoxná cirkev – carihradská grécka cirkev – a napokon i samo mesto Carihrad, ktoré cez celý stredovek stelesňovalo civilizáciu všetkým barbarom – Arabom a Bulharom, ktorí sa usilovali dobyť ho, i Frankom, ktorým sa to skutočne podarilo. Na Západe byzantský vplyv postupne ochabuje až napokon mizne, zmetený hlbokými zmenami, ako bol vznik románskeho, gotického či renesančného umenia. Ortodoxná cirkev však zostala verná starej tradícii. V jej medziach sa usilovali grécki a slovanskí umelci, najmä v Rusku, vyjadriť novú náboženskú zmyslovosť a nový estetický názor.
 
späť späť   1  |  2  |   3   
 
Zdroje: Zástěrová, B.: Dějiny Byzance. Praha, 1996:, Alpatov,M.: ejiny umenia II. Bratislava, 1976., Lassus,J.: Ranokresťanské a byzantské umenia. Ba, 1971.
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.