Ako vznikli -izmi a čo vlastne znamenajú
V predposlednom storočí 2 tisícročia došlo k mnohým zmenám a prevratom v hospodárskom, spoločenskom a politickom živote. V ľuďoch vznikali nové vlastenecké pocity a túžby po slobode, čo malo za príčinu vypuknutie revolúcii jednej za druhou. Donedávna bola antika považovaná za matku umenia a Taliansko bolo centrom všetkých smerov v umení i architektúre. V 19. storočí došlo k zmene a ťažisko kultúry sa prenieslo do Francúzka a smery ktoré sa zrodili netrvali viac ako desaťročia. Romantizmus bol verejným odrazom úpadku starých a utvárania sa nových spoločenských pomerov, ktoré sa prejavovali v prejavovaní protikladov medzi ideálom a skutočnosťou. Bol reakciou na suchý a príliš triezvy klasicizmus, predstavujúc úplný odklon od antiky a zdôrazňuje vnútorné ľudské pocity, zmysli a vôľu. Zdôrazňoval individuálny prístup ku skutočnosti a odmietal napodobňovanie minulých tendencií.
Realizmus snažil sa o to priviesť človeka k čo najužšiemu vzťahu k prírode. Zachytával skutočnú podobu tak, ako ju umelec skutočne videl. Prejavoval sa ako opozícia klasicizmu a romantizmu. Historizmus – akademizmus bol v poradí ďalším mini slohom. Ten sa vyvíjal súbežne s ostatnými spomínanými smermi. Jeho názov prezrádza že čerpal z histórie.

ABSTRAKTNÉ UMENIE– abstraktné, nefigurálne alebo nepredmetné umenie je umelecký smer, ale fenomén umenia rozšírený v 20. storočí. Prvý abstraktný obraz vytvoril roku 1910 Kandinsky ako dôsledok teoretických úvah. Abstraktné umenie sa delí na dva prúdy, jeden prísne geometrický smer (konštruktivizmus) a (abstraktný expresionizmus), ktorý vychádza z duševného prežívania.

ABSTRAKTNÝ EXPRESIONIZMUS – v americkom maliarstve 40. a 50. rokov 20. storočia formoval tento smer v rozhodujúcej miere Pollock. Korene abstraktného expresionizmu spočívajú v SUREALIZME, predovšetkým v jeho podvedomom maľovaní bez rozumovej kontroly. Paralelný jav v európskom maliarstve predstavujú informel a tachiumus.

ACTION PAINTING (akčné umenie) – smer v maliarstve okolo roku 1950, v ktorom sa maliarsky akt odohrával na verejnosti pred publikom, čo v podstatnej miere prospievalo k umeleckému charakteru obrazu. Actiom painting vychádza z abstraktného expresionizmu.

AMERICAN SCENE – realistický smer v americkom maliarstve dvadsiatych a tridsiatych rokov 20. storočia, formálne porovnateľný s tendenciami novej vecnosti.

ART NOUVEAU – Francúzsky termín zodpovedajúci pojmu Jugend stil secesia.

AVANGARDA – (francúzsky: predvoj). V umení od konca 19. storočia ide o označenie priekopníkov nového vývoja.

BAUHAUS – vysoká škola medzi národného významu založená vo Weimare roku 1919. roku 1925 preložená do Dessau, roku 1925 preložená do Dessau , roku 1932 do Berlína a roku 1933 ju zatvorili národný socialisti. V Bauhause sa nepropagoval nijaký jednotný umelecký smer, no neprehliadnuteľný vplyv na takzvaný „štýl Bauhausu“ mal KONŠTRUKTIVIZMUS. V Bauhause pôsobili okrem iných Klee a Kandinsky.

BIEDERMEIER – klasicistický dekoratívny štýl v Nemecku a Rakúsku, približne v rokoch 1815 a 1850. na rozdiel do empíru sa tvary redukujú na jednoduché, meštianske dimenzie. V súvislosti s maliarstvom možno hovoriť aj o romantizme biedermeierovských tendencií, tam kde stojí v popredí meštiansko-vidiecka idyla.

DADAIZMUS – názov vznikol náhodným objavením slova vo francúzskom slovníku: Dada znamená „hojdací koník“. Výtvarný a literárny smer vznikol z odporu k prvej svetovej vojne v rokoch 1916 až 1918 v Zürichu. Prechodne sa k dadaizmu hlásili Ernst v Kolíne, Grosz v Berlíne, Breton v Paríži a Duchamp v New Yorku. Dadaisti odvrhli tradičné umenie a kultúru, ktorá podľa ich názoru nemala cez voju zmysel. Dadaizmus patrí k najdôležitejším umeleckým smerom 20. storočia a pôsobil najmä na surrealizmus.

DE-STIJL – (holandský štýl). Abstraktný smer holandského maliarstva dvadsiatych rokov 20.storočia, ktorý vychádza z princípov konštruktivizmu. Pomenovaný podľa časopisu, ktorý prvý raz vyšiel roku 1917. teoretický základ De-stijlu načrtol Mondrian. Charakteristické je členenie obrazovej plochy vertikálnymi a horizontálnymi líniami a obmedzenie na základné farby červenú, žltú a modrú a tiež achromatické farby čiernu, sivú a bielu.

DIVIZIONIZMUS - pozri impresionizmus

EKLEKTIZMUS – v umení preberanie zobrazovaných prvkov skorších štýlov. Pojem väčšinou používaný polemicky, ktorý s výčitkou nedostatku vlastného tvorivého výkonu sprevádza kritizovaný umelecký smer. Za eklektické sa označovalo predovšetkým historizujúce umenie stredného a neskoršieho 19. storočia.

EXPRESIONIZMUS – smer v nemeckom umení so roku 1905 (založenie drážďanského maliarskeho združenia Die Brücke) do dvadsiatych rokov. Pojem vytvoril Herwarth Walden roku 1911 vo svojom časopise Der strum. Expresionizmus hľadal stupňovanie výrazu, na to mu slúžilo zjednodušenie tvaru až po jeho deformáciu, výrazné farebné kontrasty a oslobodenie sa od vzoru prírody. Najvýznamnejší predchodcovia expresionizmu sú van Gogh a Munch. Okolo roku 1910 ovplyvňuje expresionizmus fauvizmus a futurizmus. Jeho centrami boli Drážďany a Berlín s maliarmi v Die Brücke a Mníchove so skupinou Blaue Reiter, do ktorej patrili okolo iného Kandinsky a Marc.

FAUVIZMUS – (z francúzskeho slova “fauves“= šelmy) umelecký smer francúzskeho maliarstva začiatku 20. storočia, stál pri zrode moderny. Označenie pochádza z poznámky kritika Louisa Vauxcellesa o niekoľkých maliaroch zastúpených na parížskom Salon d'Automne roku 1905, medzi nimi bol aj najvýznamnejší predstaviteľ predstaviteľ smeru Matisse. Pre fauvizmus je charakteristické veľkoplošné nanášanie čistých farieb. S nástupom kubizmu sa aj tak iba voľná skupina fauviztov začína rozpadať. Fauvuzmus mal mimoriadny vplyv na expresionizmus.

FUTURIZMUS – smer v talianskej literatúre a umení v rokoch 1910 až 1914. Futurizmus bezvýhradne veril v techniku a budúcnosť; staršie umenie a tradíciu vyhlásili za bezcenné. Futurizmus sa štylisticky orientoval predovšetkým na kubizmus, ku ktorému pridal prvok pohybu. Futurizmus pôsobil na expresionizmus.

IMPRESIONIZMUS – (z francúzskeho „impresion“= dojem) smer vo francúzskom maliarstve sedemdesiatych a nasledujúcich rokov 19. storočia pomenoval podľa Monetovho obrazu Impresia – východ slnka z roku 1972. impresionisti vychádzali z realizmu a krajinomaľby barbizónskej školy; jej cieľom bolo zachytiť predmet alebo situáciu v jej momentálnej podobe. Dôležité bolo zmocnenie sa svetla, atmosféry a pohybu. Pre impresionizmus je charakteristické maľovanie v prírode (“pein-air“), svetlé farby a spôsob maľby rozpúšťajúci kontúry, ktorý predpokladal poznanie diela Velázqeza a Turnera. V Anglicku a Nemecku. Za jeho zvláštnu formu sa považuje aj pointilizmus (tiež divizionizmus), ktorý mal krátke trvanie.

JUGENDSTIL (secesia) – súborné označenie umeleckého štýlu okolo roku 1900, ktoré zasahovalo predovšetkým maliarstvo, sochárstvo a umelecké remeslá. Nemeckému jegendstilu, pomenovanom podľa časopisu, pomenovanom podľa časopisu Jugend, ktorý po prvý raz vyšiel roku 1896 v Mníchove, zodpovedá vo Francúzsku art nouveau, v Anglicku modern stile a Rakúsku secesia. Pre jugendstil je charakteristická plošná línia. Základ vytvorili preraffaelisti. Plynulý prechod od jegendstilu k symbolizmu je zreteľný v diele Klimta, Muncha a Hodlersa.

KONŠTRUKTIVIZMUS – abstraktný smer v maliarstve, sochárstve a architektúre, ktorý okolo roku 1914 vznikol v Rusku. Malevič ho označil a teoreticky rozvinul ako suprealizmus. Konštruktivizmus smeroval k „čistému maliarstvu“ ktoré nemalo sprostredkúvať ani obsah, ani emócie. Používali sa „čisté“ geometrické tvary: štvorec, trojuholník, kruh a „čisté“ rovné línie. Konštruktivizmus pôsobil na Bauhaus a Stijl.

KUBIZMUS – smer v modernom umení, ktorý nasledoval po fauvizme. Názov pochádza od kritika Louisa Vauxcellesa, ktorý roku 1908 opísal Braquove obrazy vystavené v Kahnweilerivej galérii v Paríži pomocou slova „cubes“(kocky). Nadväzujúc na Cézanna začali Picassoa Braque fazetovať zobrazovaný predmet do geometrických tvarov a plôch, čím sa dal vnímať simultánne z viacerých strán. Tento druh kubizmu sa označuje ako analitický a roku 1912 prechádza do syntetického, v ktorom sa upúšťalo od fazetovania zobrazovaného predmetu v prospech vzájomného priraďovania plôch a rovín. Kubizmus má kľúčový význam pre ďalší rozvoj umenia v 20. storočí.

L'ART POUR L'ART – (francúzsky: umenie pre umenie) v polovici 19. storočia vyhlásený princíp, v dôsledku ktorého nemalo umenie konkrétny zmysel, ani politické, sociálne alebo náboženské väzby. Podľa tých istých zásad treba posudzovať staršie umenie iba na základe umelecko - formovaných hľadísk.

MANIERIZMUS – dôležité hnutie neskorej renesancie. Idealizmus vrcholnej renesancie bol v manierizme vedome povýšený a nezriedka prevrátený naopak. Typické je predĺžené ľudské telo, komplikovaná kompozícia a artistná farebnosť. V širšom zmysle pojem zahŕňa aj každú formu extrémnej príjemnosti a rafinovanosti v umení.

MINIMALISTICKÉ UMENIE – smer výtvarného umenia rozšírený predovšetkým v 60tych a 70tych rokoch 20. storočia, ktorý sa dá iba ťažko presne vymedziť. V minimal arte (paralelne s ním sa vytvára paralelistická hudba) sa iba s malými obmedzeniami opakujú najjednoduchšie obrazové prvky, aby sa docielil čistý účinok a citlivejšie vnímanie jemných odtieňov.

MODERNA – označenie avantgardného umenia 20. storočia, ktoré znamenalo rozpad podstatných výdobytkov renesancie. Základ moderny tvoril predovšetkým van Gogh, Munch a Cézanne.

NEOIMPRESIONIZMUS – označovanie dekoratívneho štýlu, ku ktorému sa dostali Seurat a jeho priatelia Paul Signac pointilistickou technikou a ktorou v polovici osemdesiatich rokov 19. storočia zanechali za sebou impresionizmus.

NOVÁ VECNOSŤ – hnutie v nemeckom maliarstve 30tych rokov. Meno dostala podľa výstavy usporiadanej v Mannheime roku 1925. Na rozdiel od expresionizmu šlo nevej vecnosti, ku ktorej sa okrem iných prechodne hlásili Dix a Grosz, o čo najobjektívnejšie a presné chápanie sociálnej skutočnosti. Príliš ostré zobrazenie predmetov pridáva mnohým obrazom „novej vecnosti“ magický charakter, ktorý je podmienený aj tým, že niektorí maliari boli blízki surrealizmu. Paralely s novou vecnosťou sa nachádzajú v maliarstve american scene.

OP-ART – umelecký smer najmä v 60tych rokoch 20. storočia. Pokúšal sa dosiahnuť optické príťažlivé a mätúce efekty, napríklad špirálami, ktoré akoby sa pri dlhšom pozeraní otáčali; tento efekt môže zosilnieť tým, že špirála je otáčavým objektom. Op-art sa stal aj dekoračným štýlom, napríklad v odevnej metráži alebo šperkoch.

ORFIZMUS – pojem vytvoril roku 1912 francúzsky básnik a kritik Guillaume Apollinaire podľa Orfea, speváka gréckych bájí. Orfizmus vychádza z tvárového fazetovania analytického kubizmu a koncentruje sa na dojem svetla, ktorý zachytáva pomocou farby. Zakladateľom a najdôležitejším predstaviteľom orfizmu bol Robert Delaunay.

PERFORMANCE – (anglicky = predstavenie, stvárnenie). Pojem vznikol v 70tych rokoch 20. storočia na označenie umeleckej akcie pred publikom, pri ktorej sa umelecká výpoveď koná počas dejového pásme (umenie v pohybe)

PITTURA METAFISICA – (taliansky: metafyzické maliarstvo) smer vznikol roku 1917 ako opozícia futurizmus v talianskom maliarstve, hlavným predstaviteľom je de Chirico. Poznávacím znamením sú obrazové priestory podávané v nezvyčajnej perspektíve, scénické a pôsobiace pustým dojmom s malým množstvom ojedinelých obrazov. Pittura metafisica mala značný vplyv na surrealizmus.

PRIMITIVIZMUS – nejde o samostatný štýl, skôr o vedomú odchýlku od výdobytkov európskeho maliarstva a zaoberanie sa motívmi a prvkami z takzvaného primitívneho umenia prírodných národov, najmä začiatkom 20. storočia. Vplyvy umenia primitívnych národov sa nachádzajú napríklad v diele Picassa a niektorých maliarov expresionizmu.

SECESIA – označenie prostých hnutí progresívnych umelcov, ktoré vznikli okolo roku 1900 ako opozícia k akadémiám a oficiálnemu umeleckému vkusu.

SURREALIZMUS – smer v literatúre, maliarstve, vo filme a fotografii, ktorý vyšiel začiatkom dvadsiatych rokov 20. storočia z parížskeho dadaizmu, ovplyvnený Freudovou psychoanalýzou. Surrealistické maliarstvo získalo rozhodujúce podnety z puttura metafisica. Surrealizmus hľadal spontánny výraz podvedomia. Charakteristická je (zdanlivo) protirečivá kombinácia predmetov a ich mnohoznačnosť, surrealizmus otriasol modelom skúsenosti, myslenia a videnia. Najtypickejší predstavitelia surrealizmu sú Dalí a Magritte.

SYMBOLIZMUS – smer, ktorý vznikol v literatúre okolo roku 1860, v maliarstve okolo roku 1880 ako reakcia na citovo vyprázdnený, prevedečtený a komercializovaný svet. Nezobrazovala sa viditeľná realita, ale fantázia, ktorá často krúžila okolo tém hriechu, choroby a smrti. K symbolizmu sa radia napríklad Böcklin a Munch. Medzi symbolizmom a jugendstilom je plynulý prechod.

TACHIZMUS – (z francúzskeho „tache“= fľak) pojem použil okolo roku 1950 kritik Michel Seuphor. Pojem je v podstate synonymným s informelom. Paralelne s ním sa vyvíja abstraktný expresionizmus.

ZVRHLÉ UMENIE – v čase nemeckého nacionalizmu oficiálny názov takmer celej moderny a niekoľkých jej predchodcov. Umelecké diela spadajúce pod verdikt „zvrhlé“ po roku 1933 odstránili z verejných zbierok, vybrali ich na „zastrašenie“ a roku 1937 vystavili v Mníchove, potom predali do cudziny, alebo zničili (roku 1939 v Berlíne verejne spálili viac než tisíc umeleckých diel ). Takto postihnutí umelci mali zákaz vystavovať a tvoriť.