referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Stanislav
Streda, 13. novembra 2019
Novodobé umenie - umenie 19. až 20. storočia
Dátum pridania: 31.01.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: 999z
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 14 348
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 43.1
Priemerná známka: 2.94 Rýchle čítanie: 71m 50s
Pomalé čítanie: 107m 45s
 
Édouard Manet – realista a impresionista

Narodil sa v Paríži roku1832 ako syn majetnej meštianskej rodiny mal preto právo študovať, ale chcel sa tomu vyhnúť a tak sa pokúšal – bez úspechu – vstúpiť do námorníctva. Napokon sa roku 1850 dostal na École des Beaux Arts. V roku 1853 cestoval po prvý raz do Talianska, roku 1856 do Belgicka, Holandska, Nemecka a Rakúska. Manetovu prihlášku na Salón roku 1859 aj napriek Delacroixovým chválam, zrejme pre námet zamietli. O dva roky neskôr potom vystavoval obraz s názvom „Španielsky spevák“, ktorý zaujal aj Charla Baudelaira. Manet nachádza svoj štýl a zoznámi sa s profesionálnou modelkou Victorine Maurentovou. Na obrazoch ako Koncert v Tuileriách či Pouličná speváčka (Victorine Maurentová) z roku 1862.
Protesty umelcov odmietnutých na oficiálnom Salóne vedú roku 1863 k paralelnej výstave Salon des Refusés, kde Raňajky v tráve vyvolajú búrlivú kritiku.

To isté sa stalo roku 1865 s Olympiou, ktorá vznikla v roku 1863. Tento akt v ničom nezostáva za sebavedomím Goyovej krásavice Nahá maja, ktorú Manet objaví ešte v tom istom roku na svojej ceste po Španielsku. Z Maneta sa tak stala vedúca osobnosť skupiny mladých maliarov stretávajúcich sa v Café Guérbois, neskorších impresionistov.

Keď ho roku 1867 nepozvali na svetovú výstavu, pripraví súkromnú výstavu vlastných diel, ku ktorej vydáva v podobe brožúr Émile Zola článok Nový spôsob maľovania - Édouard Manet. Publikum a rovnako aj tlač výstavu ignorovali. Manet inšpirovaný Goyovým Zastrelením povstalcov3. mája 1808 namaľoval roku1868 Maximiliánovú popravu, no vystavovanie a šírenie tohto diela bolo zakázané.

V nasledujúcom roku sa Manet zoznámil s Berthe Morisotovou, ktorá sa stal jeho žiačkou. Roku 1869 sa na Salóne vystavuje Balkón opäť podľa Goyu, a Raňajky v ateliéri. Pod vplyvom umelcov z Café Guérbois sa Manetova paleta začala okolo roku 1870 rozjasňovať a ťahy štetca sa stali uvoľnenejšie napr. obraz Pri železnici 1873.

Účasť na prvej výstave umelcov Guérbois v roku 1874 odmietol; zdalo sa že účasť na Salónoch naďalej závisela od subjektu: Argentuil roku 1874 prijali, ale Nanu roku 1877 odmietli prijať.
Keďže Maneta postihla choroba ku koncu svojho života (v osemdesiatych rokoch), tvoril už len malé zátišia a kytice kvetov. Roku 1881 Maneta
vymenovali za rytiera Čestnej légie. A ešte krátko pred smrťou (roku 1883 v Paríži) dosiahol veľký úspech obrazom Bar vo Folies-Bergères.

Raz je hodnotený ako realista a inokedy ako impresionista, preto ho nemôžme zaradiť k žiadnemu smeru. Faktom však zostáva, že sa odmietal zúčastnenia na výstavách impresionistov.

Roku 1863, na vrchole rozkvetu druhého cisárstva, mala porota Salónu na výber z päťtisíc prihlásených diel. Takmer dve tretiny zamietli. Vylúčili celú mladšiu generáciu, ktorá sa uberala novou cestou vrátane Maneta, Pissara a Cézanna. Odmietnutý maliari sa s rozhodnutím poroty neuspokojili. Protestovali, pridala sa aj tlač, vyzvali dokonca cisára, aby zaujal stanovisko. Napoleon III. si prezrel časť odmietnutých prác, zachoval sa občiansky a rozhodol, že neprijaté diela môžu byť vystavené v zvláštnom oddelení vedľa oficiálneho Salóna. Tak vznikla akási proti výstava nazvaná Salon des Refusés (Saló odmietnutých), na ktorej bolo vystavených asi 700 obrazov. V deň otvorenia sa písal dátum 15.mája1863, teda dva týždne po otvorení Salónu. Výstavy oddelil iba turniket.

Raňajky v tráve - Obraz vyvolal jeden z najväčších umeleckých škandálov, aký kedy Paríž zažil. Bol magnetom pre publikum, ale Napoleon III. ho jednoznačne označil za neslušný. Porote sa nepáčila veľká kontrastnosť, rovnako ako tendencia k zjednodušovaniu farebnosti a formy a nerešpektovania pravidiel perspektívy, ktoré sa tradovalo už od renesancie. O zmierenie sa pokúšal Émile Zola, i keď hovorí len polovicu pravdy, upozorňoval na to, že v Louvri visí asi 50 obrazov, na ktorých sú obnažené a nahé postavy a vôbec to nevzbudzuje pobúrenie pretože ide o mytologické výjavy.
Na tomto obraze autor komponuje postavy troch ľudí v životnej veľkosti rozložených na ploche do trojuholníka. Okrem modelky Victorine Meurentovej sú na obraze aj dvaja Manetovi bratia a v pozadí je nemenovaná kúpajúca sa. Manet ju nezmenšuje podľa pravidiel perspektívy, maľuje ju oveľa väčšiu a to k pomeru člnu napravo od nej. Sami mešťania sú zasadení do prírody, kde pôsobia cudzo. Krajina je kulisou, ktorá tvorí pozadie zátišia.

Raňajky v ateliéri - zoskupil tri postavy okolo stola uvoľnenejšie, už nie v stojatej, nehybne zmanipulovanej kompozičnej figúre. O stôl sa nanútene opiera mladý muž s rukou vo vrecku, jednoducho dandy ako z učebnice.

Bar vo Folies-Bergères – tento obraz je posledným Manetovým obrazom. Zachytáva prázdny a opustený pohľad dievčaťa za pultom. V zrkadle vidno obrysy žiarivého svetla. Ako kronikár moderného umenia ukazuje osamelosť človeka ako sprievodný zrak fenoménu veľkomesta.
 
späť späť   2  |  3  |   4  |  5  |  6  |  ďalej ďalej
 
Zdroje: Rolf H. Johannsen: Slávne maľby - 50 najvýznamnejších malieb dejín umenia, SLOVART, Kremnický M.: Svět poznání, SNP Bratislava, 1997, Ľudo Petránský: Princípy moderného umenia, Smena Bratislava, 1988, Jana Brabcová: Luděk Marold, ODEON, 1988, Felix Hass: Architektúra 20. století, Státní pedagogické nakladatelství Praha, 1978, Miroslav Janek, Karol Thiry: Dejiny umenia a umeleckoremeselnej práce, Slovenské pedagogické nakladateľstvo Bratislava, 1990
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.