Claude Monet - impresionizmus

Narodil sa roku 1840. roku 1845 sa rodina s ekonomických dôvodov presťahovala z Paríža – kde sa počet obyvateľov náhle zvýšil vplyvom industrializácie z 550 tisíc na 1,9 milióna – do Le Havru. Prvé hodiny kreslenia dostal od svojej tety milovníčky umenia a tiež od krajinkára Eugéna Boudina. Finančné problémy rodiny sú zo začiatku nedovoľujúce umelecké štúdium, Monet si privyrábal na živobytie kreslením karikatúr.

Roku 1859 odišiel do Paríža a nastúpil do Académie Suisse, o niečo neskôr do École des Beaux Arts. Musel však štúdium prerušiť kôli vojenskej službe, ktorú si musel odkrútiť v Alžírsku. Po niekoľkých mesiacov sa vrátil späť do Francúzka pretože ochorel na týfus. Z ďalších povinností ho vykúpila teta. Monet sa zoznámil s Camillom Pissarom, Augustom Renoirom a Johanom Bartholdom Jongkindom. Posledného z nich potom označil ako učiteľa.
Monetova situácia sa viditeľne zhoršila, pretože roku 1867 skonfiškujú a vydražia 200 jeho obrazov. V lete 1868 sa pokúsil o samovraždu.

Na začiatku vojny roku 1870 cestoval cez Trouvile do Londýna, kde sa venoval dielu Williama Turnera a spoznal významného obchodníka s umením Paula Daranda-Ruela, ktorý sa vďaka svoje galérií v Paríži stal najdôležitejším sprostredkovateľom pre maliarov barbizónskej školy.

Roku 1872 sa Monet vrátil do Francúzska a získal hausboot v Argenteuil. Vzniká viacero pohľadov na neďaleký most na Seine ale roky strávené v Argenteuil sú poznačené biedou.

Na Monetov podnet sa roku 1874 uskutočnila prvá výstava umeleckej skupiny, ktorú na základe jednej kritiky o niečo neskôr označia za impresionistov. Výstavný priestor im poskytol fotograf Nadar.

Do roku 1886 sa potom uskutočnilo ešte osem ďalších výstav, tretia v poradí – usporiadaná v roku 1877 sa považuje za najvýznamnejšiu.
Monetovi išlo v jeho kľúčových dielach o zachytenie farebne premenlivého pôsobenia svetla. Vo viacerých sériách Monet opätovne zobrazoval tie isté motívy v rozličnom osvetlení – Most v Argenteuil (1874), parížska Stanica Saint-Lazare (1876/77), Katedrála v Rouene ( okolo 1893) a Lekná (po roku 1899)-, a vyčerpával tak možnosti impresionizmu až do samej hranice.

Roku 1916 dostal štátnu objednávku na Grandes décorations, osem veľkých rozmerných obrazov lekien, ktoré boli inštalované roku 1927, rok po jeho smrti, v Oranžérii v Tuilerijských záhradách neďaleko Louvru, kde sa nachádzajú dodnes.

Cieľom Moneta a impresionizmu vôbec bolo zachytiť predmet v tej podobe, ako sa javí v určitom okamihu. Od ostatných výdobytkov renesancie – centrála perspektíva a uzavretá kompozícia obrazu – sa upúšťalo. Impresionisti stoja na prahu nového myslenia vo výtvarnom umení, ktoré abstrahuje do témy obrazu. Začína sa artikulovať nová voľnosť v narábaní s tvarmi a farbami. Jednotlivé ťahy štetca sú viditeľné ako škvrnky. Predmet vytvárajú nespočetné ťahy štetca nanášané vedľa seba i cez seba. Obraz vzniká v oku pozorovateľa až v určitej vzdialenosti od plátna, neznázorňuje však sám predmet, ale „impresiu“, monumentálny dojem z neho. Dôležitú úlohu tu zohráva svetlo a jeho premenlivé pôsobenie na predmety. Nie bez príčiny zachytil Monet výhľad zo svojho hausbootu niekoľko ráz. Pokus o zachytenie dojmu, ktorý trvá iba okamih. Poukazuje teda na vplyv vtedy ešte mladej fotografie, ktorú Monet poznal aj z prác svojho priateľa Nadara.

Monet vystavuje obraz Impresia: Východ slnka (1872)
K namaľovaniu tohto obrazu sa zrejme inšpiroval v Londýne. Jeho pozadie, farba a téma sú veľmi podobné Fighting Téméraire od Williama Turnera. Oranžové slnko sa odráža na vodnej hladine, rozplývajúce sa modré tiene naznačujú lode ponorené do hmly. Jednu kritiku výstavy uverejnil časopis Charivari 25. apríla pod názvom Výstava impresionistov. Tak dostala skupina podľa Monetovho obrazu svoje (pôvodne posmešné) označenie.

Most v Argenteuil
Tento obraz vznikol v roku prvej výstavy impresionistov. Monet pravdepodobne reprodukuje pohľad so svojho hausbootu, ktorý si zriadil roku 1872 po návrate z Londýna. Pokojný nie veľmi teplý slnečný deň; tri plachetnice stoja priviazané vedľa seba na Seine. Pozadie tvoria stromy na brehu, ktoré zakrývajú horizont. Najdôležitejším motívom obrazu je voda, v nej sa odrážajú člny, most, stromy a aj obloha. Hladina je mierne zvlnená, obrysy strácajú ostrosť, dôležitejšie sú farby.

Rouenská katedrála
Fasáda , obrysy sa rozplývajúce vo vežiach a vežičkách, plnia podobne ako voda v Moste v Argentueuil, úlohu projekčného plátna. Na ňom ukazuje pôsobenie svetla, ktoré je farebne nestále a v ktorom sa predmety rozplývajú. Monet zachováva svetlo, farby, charakteristické pre impresionizmus, ale v radení obrazov je zrejmé, že pre Moneta už nie je dôležitá farba, ktorá je s ním spojená a ktorá ho určuje.

Roku 1883 si Monet kúpil pozemok hraničiaci s jeho záhradou v Giverny. Získal povolenie zahradiť potok, ktorý tadiaľ tiekol a urobil si rybník. Okolo neho založil záhradu, ktorá sa stal na nasledujúcich tridsať rokov jeho ateliérom. Tu našiel inšpiráciu pre asi jeho najznámejší motív lekná.