referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Katarína
Pondelok, 25. novembra 2024
Novodobé umenie - umenie 19. až 20. storočia
Dátum pridania: 31.01.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: 999z
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 14 348
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 43.1
Priemerná známka: 2.94 Rýchle čítanie: 71m 50s
Pomalé čítanie: 107m 45s
 
Pablo Picasso – kubizmus

Vlastným menom Pablo Ruiz sa narodil v Malage roku 1881. Otec, učiteľ kreslenia, veľmi skoro odhadol synov talent a dával mu prvé hodiny kreslenia.
Roku 1896 začal študovať na umeleckej škole v Barcelone, roku 1897 na akadémii v Madride, roku 1900 mu vyšli prvé ilustrácie, roku 1901 vznikla jeho prvá socha. Stal sa umeleckou osobnosťou, prebral matkino meno a začal často cestovať do Paríža, kde sa 1904 definitívne usadil.

Na základe štýlovej odlišnosti tvorby sa jeho obdobia rozdeľujú do 4 období.
Prvé asi tri roky trvajúce „modré obdobie“, sa končí rokom 1904. Zaoberal sa zobrazovaním prostých ľudí.
„Ružové obdobie“ je druhým, trvajúcim do roku 1906, v ktorom ho zaujal cirkusový svet. Na prelome 1906/07 spoznal Matissa, inšpirovaný Cézannovou tvorbu a tiež africkými plastikami z ostrovov južných morí. Tak vznikli Avignonské slečny, začiatkok kubizmu, ktorí založil Picasso a Braque. Prechádza tak od „analytického“ kubizmu k „syntetickému“(1912). Vďaka Jeanovi Cocteauovi začal roku 1916 pracovať pre divadlo. Naval scény, najmä pre ruský balet Sergeja Ďagileva. Bez toho, aby sa celkom vzdal kubizmu, opäť dospel roku 1918 k maliarstvu pevnejšie spätému s predmetom, čím zmietol publikum i kritiku.
„Klasicistické obdobie“ trvalo od roku 1924. Vznikli monumentálne čiastočne antikizujúce postavy a skupiny postáv.

Balet uvedený roku 1924 s Picassovými dekoráciami podnecuje surrealistov. Surrealizmus mu v prvom rade ponúka podnety a slovník na spontánnejšie a emotívnejšie spracovanie vlastných tém. Do jeho diela výraznejšie vstúpila sexualita. Koncom dvadsiatich rokov sa začína zaoberať motívom minotaura a býčími zápasmi. Krátko pred vypuknutím španielskej občianskej vojny sú to erotické motívy a ilúzia ničivej sily napríklad Guernica. Po druhej svetovej vojne sa aranžoval vo svetovom mierovom hnutí a vytvoril jeho symbol - holubicu.

Zomrel roku 1973 v juhovýchodnom Francúzku.

Avignonske slečny (1907)
Toto dielo sa stalo najvýznamnejším dielom kubizmu ešte pred kubizmom . Pablo na ňom pracoval niekoľko mesiacov. Skôr ako ho verejnosti predstavil, vzniklo vyše osemsto náčrtov a štúdií, rozličných veľmi odlišných verzií. Priznal že interiér v Avignonských slečnách je z nevestinca.

Kubizmus – názov vznikol od kritika Vauxcellesa, ktorý obrazy neprijaté na Salóne 1908 opísal pomocou slova „cubes“ (kocky). Pre kubizmus je typické úlomkovité a vybrúsené rozloženie predmetu zobrazenia, ktorý v analytickom kubizme pozostáva prevažne zo sivých a hnedých farebných tónov a väčšinou z malých častí. Predmet zobrazenia býva „videný simultánne“.

Wassily Kandinsky – abstraktná tvorba

Narodil sa roku 1893 v Moskve. Študoval v rokoch 1886 až 1893 v rodnom meste právo, ekonómiu a etnografiu. Univerzitnú kariéru , ktorá sa mu ponúkala po promócií odmietol. Namiesto toho Kandinsky odišiel roku 1896 do Mníchova s cieľom stať sa maliarom(Mníchov bol v tom období v rozkvete jugendstilu). Najprv študoval na súkromnej umeleckej škole, ktorú roku 1900 vymenil za akadémiu. Zoznámil sa s umelcami ako Alexej Jawlenský, Marinne von Werefkinová a Paul Klee.

Roku 1901 sa stal spoluzakladateľom mníchovského združenia vystavovateľov a umelcov Phalanx. V nasledujúcom roku spoznal Gabriele Münterovú. Spolu podnikali cesty do Holandska, Tuniska, Talianska, Francúzka, cestovali po Nemecku. Jeho rané dielo silno ovplyvnilo ruské ľudové umenie a jugendstil. Otvoril sa novším smerom, najmä fauvistom okolo Henriho Matissa.

Na pozvanie Jawlenského a Werefkinovej pracoval Kandinsky a Münterová v roku 1908 po prvý raz v Murnau, kde si v nasledujúcom roku kúpili dom. Bavorská krajina sa stáva Kandínského obľúbeným motívom. Farba a tvar získava prevahu nad predmetom ktorý sa vo farbách rozplýval. Neprehliadnuteľné boli tendencie k abstrakcii vyjadrené aj v názvoch obrazov: roku 1909 vzniká prvá Improvizácia, po nej nasleduje Kompozícia a Impresia.

Porota Neue Künstlervereiniguug München odmieta roku 1911 Kompozíciu V, na čo Kandinsky, Marc a Münterová reagujú odchodom. O niekoľko týždňov neskôr sa koná prvá výstava združenia Modrý jazdec, pomenovaného podľa Kandinského obrazu.

Vzniká programové dielo Über das Geistige in der Kunst (Duchovnosť v umení) z roku 1912 (bol to teoretický spor s umením). Kandínskeho myslenie ovplyvnilo okultizmus a antropozofia Rudolfa Steinera. O niekoľko mesiacov neskôr vyšiel almanach Der Blaue Reiter, v ktorom Kandinsky uverejnil aj libretto k Živému tónu. Jeho diela sa vystavovali na najvýznamnejších výstavách.

Po vypuknutí prvej svetovej vojny opustil Nemecko a žil v Moskve, kde sa opäť venoval predmetnej maľbe a roku 1918 sa stal pracovníkom oddelenia umenia na komisariáte ľudovej osvety.

Roku 1922 prijal pozvanie do Bauhausu vo Weimare. Pod vplyvom konštruktivizmu prevládali v jeho diele matematicky prísne tvary. Najdôležitejším motívom sa stáva najznámejší tvar - kruh. Roku 1926 vyšla v edícii Bauhausu jeho kniha Punkt und Linie zur Flache.
Roku 1933 Kandinsky odišiel do Paríža a prehĺbil si kontakty so skupinou Abstraction-Création a so surrealistami. Jeho prísne tvary sa začali uvoľňovať a stali sa Biomorfnými.

Zomrel roku 1944 v Neuilly-sur-Seine.

Kandínskeho prechod od predmetnosti k abstrakcii predstavuje viacročný teoreticky fundovaný a reflektovaný plynulý proces. Mal veľmi rád hudbu, ktorú považoval za umenie s najvyšším obsahom abstrakcie a staval ho najvyššie. Svojmu priateľovi skladateľovi a maliarovi závidel výrazové prostriedky, ktoré mal k dispozícii ako hudobník.

Salvador Dalí

Narodil sa roku 1904 vo Figueras v Karalýnsku, vyrastal vo vážnej, ale svetonázorovo nejednotnej rodine. Otec bol republikán a ateista, matka veriaca katolíčka. Meno dostal po bratovi, ktorý zomrel krátko pred jeho narodením, sám seba vnímal ako jeho duplikát. Daliho talent sa prejavil skoro a prvé hodiny kreslenia dostal od impresionistického maliara, ktorý bol otcovým priateľom.

Roku 1912 si zriadil na povale rodičovského domu ateliér; o šesť rokov neskôr, ako štrnásťročný, po prvý krát verejne vystavoval. Jeho obrazy si získali uznanie. Dalího zaujímalo španielske maliarstvo 19.storočia a kubizmus.

Od roku 1921 navštevoval akadémiu v Madride. „Moderným“ vyučovaním bol natoľko sklamaný, že sa neučil kreslenie perspektívy. Učitelia a žiaci ho považovali za reakcionára. V druhom roku štúdia sa zoznámil s neskorším filmovým režisérom Luisom Buñuelom a básnikom Federicom García Lorcom.
Okolo roku 1924, keď André Breton vydal (prvý) Manifest surrealizmu, Dalí objavuje „pittura metafisica“ Giorgia de Chirico. V jeho diele sú prítomné i náznaky Vermeerovej a Ingresovej maľby, ako ja kubizmus a „metafyziky“. Dalího obrat k surrealizmu koncom dvadsiatych rokov znamená výlučné využívanie techniky starých majstrov.

S René Magrittom sa zoznámil roku 1929 v Paríži, kde spolupracoval na Buñuelovom majstrovskom diele surrealistickom diele Andalúzsky pes. Vznikol Dalího prvý surrealistický obraz Pochybný hra. Z chorobných predstáv, ktoré ho prenasledovali, a z impotencie ho „lieči“ jeho neskoršia manželka Gala. Repertoár symbolov, motívov a tvarov, ktoré komentuje a čiastočne protirečivo vysvetľuje vo svojich početných spisoch, Dalí vytvoril do roku 1940.
Svoje najslávnejší motív, mäkké hodiny, predstavil roku 1931 v Stálosti spomienky. Vystavenie obrazu Hádanka Viliama Tella podnietil Bretona roku 1934 vylúčenie zo skupiny surrealistov; výstava v tom istom roku v New Yorku je Dalího tromfom. Roku 1938 ukazoval a vysvetľoval Sigmundovi Freudovi v jeho londýnskom exile Metamorfózu narcisu. Umelecky sa viditeľne začal vzďaľovať surrealistom. Vojnu a práve povojnové roky trávil v New Yorku, kde ho oslavoval estabilshment; inscenoval svoj životný štýl a hromadil majetok.

Roku 1948 sa vrátil do Európy. V jeho dielach sa zjavujú náboženské motívy. Hoci bol neobyčajne produktívny a obľúbený, takmer vôbec nie je inovatívny.

Zomrel roku 1989 vo svojej rodnej dedine Figueras.

Hádanka Villiama Tella (1933)
Tell kľačí pred kameňom, ktorý sa dá chápať ako náhrobná tabuľa. Na ňom sa roztikajú hodiny. Nápis na náhrobnej tabuli reprodukuje názov obrazu. Tellova šiltovka je natiahnutá ako jazyk, zadok predĺžený na haluz – jednoznačný symbol moci. Obidve predĺžené časti tela podopierajú barly: v Dalího obrazovom svete sú to symboly smrti i vzkriesenia. V Tellovom náručí leží dieťa, Dalí. Namiesto jablka má na hlave surovú kotletu – otec ju chce zjesť. V orechovej škrupine pri jeho sandále leží Gala; najmenší pohyb Tellovho otca môže znamenať jej smrť. Tell má črty Lenina, ktorý zomrel deväť rokov pred vznikom obrazu. Tu vstúpil do hry Breton a jeho stúpenci, ktorí sa cítili týmto antirevolučným činom natoľko vyprovokovaný, že sa pokúsili obraz zničiť.
Tellova hruď je akoby prevŕtaná dýkou. Zabil sa Lenin alebo Tell sám ako zosobnenie slobody, alebo môžeme dokonca chápať zárez na chrbte postavy ako odkaz na jeho vraždu?

Mäkké hodiny (1931)
Dalí dospel k najvýznamnejšiemu motívu o roztekajúcich sa hodinách, ktoré ho priviedli k úvahám o super mäkkosti. Vstúpil pred nedokončenú krajinu a ucítil trýznivú bolesť hlavy, náhle vidí riešenie nič nie je ponechané na náhodu, všetko vedie k samozvanému géniovi Dalímu. Namaľoval dvoje roztekajúce sa hodiny z ktorých jedny žalostne viseli z konára olivovníka. V priebehu dvoch hodín vznikol obraz Mäkké hodiny, ktoré istý kupec vraj premenoval na Stálosť spomienky.

Andy Warhol
Maliar, grafik a tvorca filmov Andy Warhol sa narodil roku 1928 v Pittsburghu v Pensilvánii. Po skončení štúdia úžitkovej grafiky na Carnegie Technical College v Pittsburghu v rokoch 1945 a 1949 pracoval v 50tych rokoch ako úspešný reklamný grafik a aranžér výkladov v New Yorku a tiež ako slobodný umelec. Okolo roku 1960 vznikli prvé obrazy pop-artu, z ktorých niektoré slúžili ako pozadia na dekorácie výkladov. Warhol zistil, že aj Roy Lichtenstein čerpal svoje charaktery z komiksov a venoval sa spotrebnému tovaru.

Roku 1962 vznikli prvé seriáli obrazov Campbell's Soup Can. Podľa princípu „maľovania podľa čísel“ koncipuje Warhol „ Do It Yourself Painting“ a experimentoval s náhodnými farbami, rozložil plátna na chodník, aby do svojich obrazov integroval odtlačky nôh chodcov. Vznikli prvé sieťotlače. Warholovým štandardným umeleckým postupom sa stala tvorba identických, iba farebne sa odlišujúcich obrazov. Marilin Monroe sa po smrti stala najpreferovanejším predmetom zobrazovania; vznikol Diptych Marilyn. Roku 1963 Warhol zaujal nový ateliér, „Factory“ a nakrúca svoj prvý film. Vznikli obrazy Electric Chair a po zavraždení Johna F. Kennedyho v novembri 1963 seriál portrétov Jackie. Rovnako podľa fotografií v tlači vytvára Warhol seriály portrétov Liz Taylorovej a Elvisa Presleyho. Serál Thirteen Most Wanted Men vznikol na objednávku pre svetovú výstavu v New Yorku roku 1964. S veľkým úspechom boli v Paríži vystavené Disaster Paintings; na ktorom strieľa jedna žena vo Warholovom ateliéri na portrét Marilyn.

Warhol bol vodcom newyorskej pop-scény a undergroundu. Jeho stálym spoločníkom bol magnetofónový prijímač. V polovici 60tych rokov presúva Warhol ťažisko práce do filmov. V jednom z nich vystupuje roková skupina Velvet Underground, s ktorou zinscenoval aj multimediálne predstavenia. Warhol oznámil, že sa chce zriecť maľovania.

Roku 1967 vznikli ďalšie seriály Flowers, Electric chairs a Self-Portraits. Nakoniec sa Warhol na päť rokov vzdáva maľovania.

Atentát roku 1968 prežil s ťažkým zranením. Roku 1972 vznikol prvý Maov seriál. Warhol zároveň realizoval reklamné objednávky pre veľké koncerny. Vzniklo množstvo portrétov na objednávku, na základe polaroidu. Okolo roku 1980 začal Warhol opäť využívať motívy zo skorších prác; vysporiadanie sa s dielami iných umelcov vrcholilo okolo roku 1985 v Last Supper a Paintings podľa milánskej Poslednej večere Leonarda da Vinci.
Zomrel roku 1987 v New Yorku.
 
späť späť   7  |  8  |   9  |  10  |  11    ďalej ďalej
 
Zdroje: Rolf H. Johannsen: Slávne maľby - 50 najvýznamnejších malieb dejín umenia, SLOVART, Kremnický M.: Svět poznání, SNP Bratislava, 1997, Ľudo Petránský: Princípy moderného umenia, Smena Bratislava, 1988, Jana Brabcová: Luděk Marold, ODEON, 1988, Felix Hass: Architektúra 20. století, Státní pedagogické nakladatelství Praha, 1978, Miroslav Janek, Karol Thiry: Dejiny umenia a umeleckoremeselnej práce, Slovenské pedagogické nakladateľstvo Bratislava, 1990
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.