Umenie Giovaniho Pisana spadá z veľkej časti do 15. storočia a prispelo k usmerneniu štýlu tohto storočia. V r. 1285 sa sochár usadil v Siene, kde ho čoskoro poverili prácou na stavbe katedrály, predovšetkým výstavbou priečelia. Možno mu mali dať presnejšie pokyny, kým začal realizovať prácu na ozdobných skulptúr – veľkých postáv veštcov a sibýl. V roku 1297 ho obvinili zo zlatého spravovania, dokonca zo sprenevery fondov, a vypovedali mu zmluvu. Jeho sochy však priniesli gotickú inšpiráciu. Uplatňujú sa pozdĺžne línie, ktoré zvýrazňujú široké záhyby s prevažujúcou vertikálou. Incident v Siene neovplyvnil kariéru Giovaniho Pisana, ktorému nechýbali veľké objednávky: kazatelnica Sant Andrea v Pistoji ( dokončená 1301), kazateľnica Dómu v Pise (1302-1310), rozsahom najhodnotnejšia z tesaných kazateľníc svojej doby, a náhrobok Margity Luxemburskej (1311-1313), bohužiaľ veľmi poškodený, ktorého fragmenty sú mimoriadne pôsobivé. Nesmieme zabudnúť aj na početné sochy Madony s dieťaťom a krucifixy.