Od stretnutia s Giovanim Pisanom Arnolfo zostal verný prvým prácam ich spoločného majstra Nicola Pisana. Pochádzal z Florencie malého mestečka Colle di Val d΄Elsa, ktoré od nej záviselo. Po spolupráci na Sienskej kazateľnici odišiel do Ríma, kde bol až do r. 1296. pre neapolského kráľa Karola z Anjou, ktorý ho prijal do svojich služieb, vytvoril veľkolepý a nádherný portrét sediaceho princa, ktorý takmer nadväzuje na antikizujúce ambície skulptúr zhotovených pre Fridricha II. V Orviete r. 1282 vybudoval náhrobok kardinála de Braye. Socha Madony s dieťaťom, ktorá dominuje celku, vyniká rovnakou majestátnosťou ako socha Karola z Anjou. Originálnejšie sú postavy dvoch kňazov, ktorí rozhŕňajú záves po oboch stranách ležiacej sochy a ktorých gestá sú expresívne práve jednoduchosťou hmoty vyjadrujúcej zahalenie tiel do skalných látok. To je tá istá syntéza ľudských tvarov, ktorú znovu nachádzame vo fragmentoch z fontány v Pergii, alebo aj v pohrebnom sprievode, ktorý sa stal súčasťou náhrobku kardinála Annibaldiho.
V Ríme Arnolfo di Cambia vytvorili dve tabarnákuly. Jeden v chráme sv. Pavla za múrmi, druhý v chráme sv. Cecílie. Ich elegantná štruktúra je pravdepodobne jeho prvým architektonickým dielom. Približne v r. 1296 alebo krátko potom sa vrátil do Florencie, prebral vedenie prác na priečelí Dómu a vytvoril preň mohutnú a masívnu sochu Panny Márie s dieťaťom, ktorej oči sú vyložené farebnými kameňmi. Vo Florencii pravdepodobne pomohol na svet prvému projektu nového dómu, ako aj projektu Badie. Arnolfovo. Umenie často trochu hrubé, svojou pôsobivosťou silno ovplyvnilo maliarov a sochárov.